Kapitola:
Pridaná: 22.10.2009, 22:57:40
Čítaná: 857×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Natasha, Miranda, Julie, Patrick Dissent
Stručný dej: OPČM bude od tohto roku učiť nový učiteľ. Natasha, Miranda a Julie však vôbec nepripadá ako pohodový učiteľ. Skôr odmeraný, prísny a ....ale veď si prečítajte!

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » Rozhovor 7 » Porada 8 » Stretnutie 9 » Pri lese 10 » Zmena plánu

Dnes o čosi dlhšie, ale dúfam, že sa bude páčiť.

Ak vyjdríte svoj názor aj slovne, nie len kliknutím na hviezdičky, budem nevýslovne šťastná

Ráno vstala Julie zavčasu. Sama bola prekvapená, lebo jej spolubývajúce ešte spali. Mirande a Natashi chcela včerajšiu novinku povedať pred raňajkami, ale nepočítala s tým, že ju to vypudí z postele už o ... piatej (!!!). Naštvane hodila budík na vankúš. Hocako by chcela, nezaspí. Sadla si na posteľ a začala si tíško spievať. Možno ich to zobudí, pomyslela si. Po piatich minútach začala medzi čoraz silnejší spev kašlať. Keď sa situácia ani po ďalších desiatich minútach nezmenila a jej už pomaly dochádzali piesne, naštvane vyskočila z postele a šomrajúc niečo o „hluchých polenách“ zišla do klubovne. Samozrejme, bola prázdna, ale Julie zastala a prekvapene sa obzerala.

„Ach koľké prekvapenie! Ja... nemám slov! Toľko ľudí som tu ... nečakala. Prosím vás, vy pri tom kozube, mohlo by ste vypadnúť, je to moje miesto...“, a začala rozhadzovať rukami ako keby odháňala sliepky.

-Si totálne šibnutá.-, pomyslela si, sadla si do kresla a pozerala do vyhasnutého ohniska. Premýšľala ako im má zreferovať večernú udalosť a pri tom si pohmkávala.

Asi o pol šiestej sa z ich spálne ozýval krik a rachot. Nestihla sa ani obzrieť, keď Miranda s Tash trielili po schodoch smerom k nej. Nahodila totálne zničenú tvár. Presne vedela, čo bude nasledovať. S perami jej mykalo.

„Kto? Kto??!!“

„To je jedno, zbijem ho!!“

„Ja ho zabijem!“

„My obidve!“

„Aj Denni, och to sa pote...“.

Obe znehybneli. Zbadali Julie ako sa nehybne díva do kozuba.

„Julie? Zlatko, si OK?“, nesmelo sa opýtala Tash.

„Povedz mi kto? Beef? Ten hajzel? No jasné, kto iný??“, rozkričala sa na plné hrdlo Miranda.

Julie úspešne potláčala smiech a ďakovala v duchu svojmu hereckému JA. Vystrúhala zronenú, nechápavú tvár.

„No ták“, hladila ju po ruke Tash,“ vieš, že to na nás nemusíš hrať. Vieme ... vieme predsa, že tak skoro vstávaš, len keď ťa niekto, nejaký ... chalan ... no...“

„Znova okašle! Oklame! Odrbe!“, revala Miranda a vôbec jej nevadilo, že určite zobudí celú vežu.

„Bol to on?“, vytiahla prútik a v očiach jej tancovala zloba.

-Vydž to, vydrž!!- dohovárala sama sebe Julie. Pokrútila hlavou a otvorila ústa, no hneď ich opäť zavrela. Snažila sa vytisnúť slzy zo suchých očí, ale to bolo priveľa, tak aspoň začala triasť bradou, aby to vyzeralo, že má nábeh na plač.

„Ja ... včera sme mali metlobalové stretnutie a ... skončili sme dosť neskoro a ja som sa chcela ešte prejsť okolo Zakázaného lesa ... sama ... v tme ...“

„Ja ho zabijéééém“, zrevala Miranda z plných pľuc, až pľula,“ čo spravil? Čo chcelo spraviť to hovädo bifľomorské!!!“

Julie opäť pokrútila hlavou.

„To nebol on.“

Miranda a Tash na ňu nechápavo hľadeli.

„Bola tma... a ja som počula zvuky... išla som za nimi... a tam“, odmlčala sa (musela vyzerať fakt úboho, lebo tie dve sa skoro rozplakali),“ a tam ... Dissent.“, to posledné dramaticky zašepkala. Pozrela sa do ich tvárí.

Mirandina vyvalila oči a zreničky sa jej divoko rozšírili. Natasha otvorila ústa dokorán tak, že by ja jej tam zmestilo aj jablko.

Julie už ďalej nemohla. Začala sa smiať ešte ako nikdy predtým. Vôbec jej nevadilo, že ony na ňu pozerajú ako na blázna, to ju ešte viac rozosmievalo. Trvalo to asi päť minút, kým sa pozviechala zo zeme utrela si sliny a slzy, ktoré jej vyskočili a sadla si opäť do kresla. Tie dve na ňu ešte stále zízali ako na pomätenca.

„Báááby, veď si robím srandu, nič mi nie je, nikto ma nenapadol, neznásilnil, neokašľal ani neodrbal...ale pôjdeme dneska šlohnúť Longimu mysľomisu, aby ste sa mohli vidieť.“, a opäť sa rozosmiala a Miranda s Tashou sa onedlho pridali, keď konečne pochopili o čo ide.

Po nejakej chvíľke, keď sa konečne upokojili prehovorila so smiechom Tash.

„Ok, ok, ale povedz, prečo si tak skoro hore?“

Julie razom zmenila výraz.

„Ok baby ste pripravené na bombu? Teraz to myslím fakt vážne. Včera sme naozaj mali metlobal a naozaj sme skončili neskoro. Dokonca som sa fakt bola prejsť sama k lesu. A NAOZAJ som stretla Dissenta...“

Začala rozprávať všetko, ako si to pamätala, do posledného detailu. Skončila pri tom, ako si ľahla do postele a zaspala.

Všetky tri na seba s napätím v tvárach civeli a dlho nikto nepovedal ani slovo.

“No, čo si o tom myslíte?“

„Myslím, že máš úplnú pravdu.“, prehovorila ako prvá Miranda.

„Lepšie by som to sama nepovedala, Mir.“, pridala sa Tasha.

„Takže ste za? Zistíme čo s ním bolo naozaj?“, s nádejou v hlase sa opýtala Julie.

„Že váhaš! Na nášho cukríčka si nikto nebude dovoľovať!!“, vyhlásila Miranda, „Žartujem.“, dodala, keď sa nedočkala správnej reakcie.

Opäť sa zasmiali a Tash začala plánovať.

„Tak, dnes OPČM nemáme, ale ak riaditeľ hovoril vážne, a on je dnes v poriadku, bude pri raňajkách. Navrhujem, aby sme tam prišli na raňajky ako prvé a celý čas ho sledovali.“

„Hlúposť. Nevieš, že ty to vlastne nevieš?? A keďže to vy dve neviete, nemôžete sa na neho pozerať ako keby ste to vedeli! Lebo riaditeľ hneď bude vedieť, že to viete.“

Nasledoval ďalší výbuch smiechu.

„Okej, tak ja navrhujem, aby si ho nenápadne sledovala len ty, Tash.“, Miranda zdvihla ruku aby utíšila Julie, ktorá sa chystala protestovať. „Po prvé, Julie, ty si ho nemáš všímať. Uvidí to a uľaví sa mu, že ho nesleduješ, bude sa správať prirodzenejšie. Ja chodím s Dennim, bolo by to trápne, keby som na neho civela ja, lebo to BUDE podozrivé. A Tasha sa môže tváriť, že je doňho ako trištvrte ostatných dievčat na škole. Akurát by som radšej išla na raňajky ako zvyčajne, aby to nebolo nápadné. Jediná vec, ktorú musíme vyriešiť je, či to povieme chalanom.“

„Už som nad tým rozmýšľala, a myslím, že im to povieme, ak budeme mať na to nejaký lepší dôkaz. Ale dievča,“ obdivne pozrela na Mirandu, „ si rodený detektív, ako Horácio Caine!“

„A to je kto?“

„Ále, nikto, zabudni na to.“, usmiala sa Julie.

„Myslím, že by sme sa mohli dať dokopy, lebo je už takmer sedem.“, pripomenula Tash.

Julie si ani nevšimla, že pár ľudí už prešlo okolo nich a preliezli cez portrét. Kývla hlavou na súhlas a všetky tri išli opäť do spálne.

Dnes boli hotové akosi prirýchlo. Cestou do Veľkej siene dávala Julie ešte posledné pokyny.

„Dobre, nezabudnite sa správať normálne, aby si chalani nič nevšimli a ty Tash, nezabudni, NENÁPADNE.“

„Nie som žiadne Béčko, jasné?“

„Jasné, že nie si.“

Pri dlhých stoloch sedela už kopa študentov, takže sa dievčatá museli pretláčať k svojim miestam, kde už na nich čakali Zac s Dennim.

„Ahoj chlapi!“, pozdravila Julie.

„Chlapi?“, zasmiala sa Miranda, „ja tu vidím len jedného, však Zac?“

„Úúúú, Miranda, toto bolo tvrdé, ale máš na dnes vyhraté!!“, povedala Tash a zahájila tým pri stole radostný smiech.

Denni objal Mirandu okolo pliec. „Máš šťastie, že mám dnes dobrú náladu.“, zasmial sa a dal jej pusu na líce.

Pätica siedmakov raňajkovala v uvoľnenej atmosfére a Julie sa pri vtipoch a smiechu úplne zabudla pozrieť, či je Dissent vôbec za učiteľským stolom.

Tash však svoju úlohu plnila svedomito, pretože hneď na prvej hodine, Dejinách mágie, dievčatám vysypala, všetko čo si všimla. Keďže bola táto hodina s Binnsom, ktorý bol mimochodom duch, nič im nebránilo vo voľnej diskusii.

„No, jediné čo som si všimla bolo, že ON pozoroval TEBA !! Stále, keď si sa zasmiala, keď si niečo povedala, sa obzrel.“

„To môže znamenať len jedno - vie, že to vieš a bojí sa, či to nebonzneš.“

Julie odtrhla oči od Mirandy a so zamysleným pohľadom pozrela opäť na Tash.

„Chcela som vidieť, či nie je zranený, ale pod tým otrasným habitom nebolo vidno žiadnu bandáž, ani obväzy. Na hrudi som si tiež nič nevšimla, ale zdalo sa mi , že nemôže poriadne hýbať s pravou rukou. No a okrem toho, že nikde nemá ani škrabanec som si nevšimla nič. A nekríva“, rýchlo dodala, ako keby na to zabudla.

„Css ... to je neskutočné.“, nahnevane povedala Julie. „Ako je to možné?? Ľudia, ja vám vravím, včera skoro zomrel!“

„Ja ti verím, ale dnes vyzerá asi tak, ako keby si dal výdatnú porciu spánku. Ale viete čo? Raňajok sa ani nedotkol.“, povedala nezaujato, no keď zbadala Mirindin pohľad, dodala: „Je to dôležité?“

„A ako!!“, trochu hlasnejšie ako mohla vyhŕkla Miranda. Profesor Binns sa obzrel a stíchol.

„Prepáčte, pane, bola tu osa.“, sladučkým hláskom povedala Miranda. Binns sa na ňu díval priesvitnými očami a potom pokračoval v hre na výklad učiva.

„Nepozerajte na mňa ako na chorú. Čo si nepamätáte? Prázdniny? Senzácia? Denný prorok ...“ Miranda na nich neveriacky hľadela.

„Pri trollom mozgu! Jasné!! Tash, nepamätáš?“

Tash to ešte stále nedošlo.

„Ste múdre jak sám Dumbledore.“, poznamenala sarkasticky.

„Moje nervy,“, plesla sa po čele Miranda, „ cez prázdniny som vám písala o Dennom prorokovi, že nejakí čarodeníci...“

V tej chvíli zazvonilo a ako na povel sa všetci naraz postavili a snažili sa čo najrýchlejšie predrať von z triedy. Profesorovi Binnsovi to bolo asi jedno, lebo okamžite vošiel, samozrejme cez tabuľu, do svojho kabinetu.

Dievčatá sa pomalým krokom premiestňovali na dvor, kde mali Herbológiu a Miranda pri tom horúčkovito vysvetľovala.

„No, toto leto, vo Francúzsku, vynašli čarodejnícki majstri v elixíroch jeden úplne neskutočný. Zahojí rany po ťažkých zaklínadlách, tiež zahojí krvácajúce rany, rany po rozštiepení sa a tiež nejaké zranenia spôsobené zázračnými tvormi. Svoj recept však nechcú nikomu prezradiť, dokonca tento elixír nedali do výroby, lebo vraj ešte nie je celkom hotový. Nikto sa k nemu ešte nedostal, dokonca nikto nevie ako vonia alebo chutí, pretože títo čarodejníci všetko skúšajú na sebe.“

„Ako sa tá informácia teda dostala von?“, dychtivo sa opýtala Tash.

„Vraj sa nejaký reportér dostal do blízkosti jedného pokusu a všetko videl, ale nemal žiadne dôkazy, tak len „rozpovedal, čo videl“. V každom prípade po tom verejnosť hneď skočila, no títo Francúzi sa niekam stratili a reportérovi boli tieto myšlienky zmazané.“

„Aha...ok a čo to má spoločné s Dissentom??“, nechápala Tash.

„Vieš aký je jediný nežiaduci účinok elixíru?“

Tash pokrútila hlavou.

„24 hodím nesmieš nič zjesť.“, dodala víťazoslávne Miranda.

Sekunda sladkého pochopenia.

„Takže. Toto je, síce chabý, dôkaz, že včera išlo Dissentovi o život. Myslíte, že Longbottom čakal, že sa niečo stane? Myslíte, že v období mieru má plné temnice tohto super - elixíru, len tak, keby niečo ?“, sypala zo seba Julie. Dievčatá zastali v strede chodby.

„Longbottom musí niečo čakať, keď mu mohol dať elixír na počkanie. Ale ako sa k nemu len dostal? Určite musí mať zásoby. Vie, že niečo nie je v poriadku. Čo keď nie je obdobie mieru? Čo ak je teraz to, „keby niečo“ ?? V každom prípade by sme mali oboznámiť chlapcov s týmto objavom a v pokoji si to niekde prediskutovať.“

„Máš pravdu, Mir.“ Povedala Julie a pokračovala:“ Toto len tak neprejde, nenechám to tak. Sme tu posledný rok. Ak sa vonku niečo deje, musíme byť pripravení. Budeme pátrať, až kým ... „

Vtom ich prerušil mrazivo známy hlas.

„Slečna Jonasová?“ Julie znehybnela od strachu, lebo majiteľ toho hlasu stál hneď za ich chrbtami.

“Potrebujem s vami hovoriť. Osamote.“

„Áno, pán Dissent.“

[ » na začiatok « ]