Poviedka:
Pridaná: 22.9.2009, 18:54:56
Čítaná: 6524×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Červochvost, Bellatrix Lestrangeová, Lord Voldemort
Stručný dej: Červochvost sa beznádejne zamiluje do Belly, no ona akurát tak túži po jeho smrti...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Venujem Nati Prvosienke... No to je jedno ako ďalej. A ešte Lilly <3

Neuverili by ste mi, ale natrafil som počas môjho smrťožrútskeho života na úžasnú ženu. Nebudem vám hneď prezrádzať jej meno, to by jednak nebola taká zábava...

Začneme s indíciami! Skvelý nápad, aj sa čudujem, odkiaľ som to vlastne pochytil. Pustím sa do toho s tým, že tá pravá pochádza zo slávneho čistokrvného rodu a jej bratranec je môj bývalý kamarát...

Všetko sa začalo v Zašitej uličke. Šiel som tam s úmyslom nakúpiť zopár vecičiek pre Temného Pána v obchode s darčekmi. Veď-Viete-Kto má sláviť doparoma narodeniny a ja som preňho ešte nič nekúpil!

Čierne darčeky, to je skvelý obchod, pomyslel som si. Uvidel som tmavú čudne pokrivenú budovu a vošiel som do nej.

Tam bola... ona! Čiernovláska s nádhernými očami (a s účesom podľa môjho vkusu) v sprievode vychrtlej blondíny (tá sa mi nepáči!). Ako začula otváranie dverí, otočila sa a hrozne vypúlila na mňa oči. Až som sa zľakol, priznávam.

Mal som čo robiť, aby som nepustil do gatí. Tmavovláska vytiahla prútik a zamierila ho. Nemohol som nič robiť, moje ústa sa otvárali samotné – vravel som: „Volám sa Peter Pettigrew, viacej známy ako Červochvost, pracujem dôverne pre Temného Pána.“

Tá tmavá spokojne prevrátila oči a keď som už bol konečne pri zmysloch, zbadal som, že mi podáva ruku. „Bella Lestrangeová.“ Lestrangeová, prebleslo mi mysľou. Ona je zadaná, doparoma! Lestrangea som dobre poznal, bol to odporný slizký idiot, netušil som, že sa s ním dá dokopy taká sympatická krásavica.

„No čo na mňa čučíš, ty dement? Si muklovský šmejd, ak sa nemýlim!“- zvreskla hromovo až mnou zatriaslo. „Ehm... som čistokrvný.“- vykoktal som zo seba. „Tak v to dúfaj, lebo sa mi pošmykne v ruke prútik a skrivím ti vlas! Ak sa nemýlim, aj ty nakupuješ darček pre Temného Pána, je tak?“

„Áno.“- povedal som jej trochu istejšie a pokúsil som sa statočne aj o úsmev. „No... stretla som tu dnes asi desať smrťožrútov. Pán mňa a Narcissu, moju sestru, poveril dôležitou úlohou – kontrolujeme, aby naši priatelia nenakupovali hovadiny. Minulý rok dostal odporné vreckové čínske hodinky, ktoré vykrikovali: Všetko najlepšie! Pána bolela večer hlava, lebo ich ani on sám nevedel utlmiť kúzlom. Takže si vyberaj vhodný darček, nie nejakú koninu.“

„Pokúsim sa.“- prikývol som a jemne som sa Belle uklonil. Ona si na moje prekvapenie odpľula k mojim nohám. „Ako môže pán zamestnávať takéhoto idiota!“- zdesene šepla a podaril sa jej dramatický nádych celej vety (až mnou striaslo).

Bellatrix jemne kývla k pultu a ja som si prezeral možné darčeky. Uvidel som údajné čínske vreckové hodinky, ktoré by som možno i vzal, kebyže ma Bella nepoučí.

„Čo mu mám kúpiť?“- opýtal som sa Bellatrix. „Niečo užitočné. Čí sa dá zabiť veľa ľudí naraz, vieš, niekedy ti je prútik nanič, alebo ho nemáš.“

„TO CHCEM!“- uvidel som nádhernú korkovú tabuľu. „Tabuľa? Čo si sa úplne zbláznil, ty špinavý humusák?“

„Pán.. pán... si na ňu môže pripínať mená svojich obetí.“- šepol som. „Ty si somár, Pettigrew. Takú tabuľu si môžeš kúpiť akurát tak ty! Minule sa mi pán zdôveril, že s takýmito šrotmi má zabratú celú jednu miestnosť!“- vyvreskla na mňa a tak som sa uskromnil pre jedno otrávené víno. Bellatrix odhodila predavača od pultu a zabalila ho. Schytila jeden malý papier a tam načarbala – Otrávené.

Hodila balíček mne do rúk a povedala drsne: „Galeóny.“ Ups, pomyslel som si. Ja predsa nemám žiadne galeóny. Ani sikle... ANI KNUTY!

Vzal som nohy na ramená a utekal celou Zašitou uličkou. Víno mi poskakovalo v rukách... Naháňali ma Bella, predavač a tá tichá Narcissa. Ďalej som už utekať nevládal a tak som zo zúfalstva povedal Belle: „Si úžasná!“ Tá si znovu odpľula a povedala – „Toto budeš vysvetľovať Temnému Pánovi!“

„Čo si zasa vyviedol, Červochvost?“- pýtal sa ma Temný Pán. „Ja... chcel som vám kúpiť víno, ale nemal som peniaze.“ Pán sa začal na mne smiať.

„Hahahaha... Červochvost, Červochvost! To ťa mater neučila, že ak si chceš niečo kúpiť, musíš to aj zaplatiť?“

„Ale pane, nebojte sa! Ja si to od teraz zapamätám!“

Do miestnosti prišla Bella a ja som sa na ňu usmial . Ona prekvapivo vyhlásila: „Šmejd jeden! Pán ti dá, neboj sa!“

„Áno, pán ti dá.“- zopakoval Pán a strčil ma za nejaké mreže do podzemia. Trčal som tam minimálne jeden deň bez jedla (au, to bolelo!) a na tmavovlásku som tak i zabudol.

No neustále sa mi onej snívalo. V mojom prípade to bol menší problém, pretože ja trvám na tom, že raz svadba bude! BUDE, keď sa Bellatrix prebudí a uvidí ma...

[ » na začiatok « ]