Poviedka:
Pridaná: 13.9.2009, 18:23:09
Čítaná: 7122×
Hodnotenie: (počet hlasov: 20)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Remus Lupin, Lilly Evans, James Potter
Stručný dej: Dva krátke príbehy podľa pesničiek Photograph a Ďakujem, že si.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika, songfic

1. Fotografia

By: Nickelback

Z originálu Photograph

„To je on!“

„Určite je to pravda!“

„Len sa na neho pozrite, ako vypadá!“

„Ako je možné, že sme o tom nevdeli?“

„Ako ho mohli nechať učiť?“

„Pozor! Ide... !“

Remus cítil, že sa červená a nevedel, či je to zapríčinené útržkami rozhovorov, ktoré k nemu doliehali, alebo tou všeobecnou pozornosťou, keď prechádzal chodbou. Túžil byť čo najskôr v cieli svojej cesty. Konečne sa vypotácal k portrétu Tučnej pani.

„Heslo!“

„Dikobraz,“zašepkal a vstúpil do známej klubovne, v ktorej len tak zašumelo a mnohí študenti na neho vystrašene pozreli.

Remus po nich rýchlo prebehol pohľadom a keď zistil, že Harry tam nie je, bez slova sa pobral do chlapčenských spální.

Prešiel kúsok chodby a zaváhal pri piatych dverách. Hrdlo mu zovrel naviditeľná ruka. Bola to kedysi jeho spálňa. Tu sa bláznili s Jamesom, Siriusom a Petrom... Bolo to skutočne tak dávno? Nie!

Rýchlo vykročil chodbou ďalej až natrafil na menovku Harry Potter. Stisol kľučku a nazrel dnu.

„Harry?!“zakričal, no nik neodpovedal. „Harry, si tu?“

Prešiel do stredu izby a obzrel sa okolo. Vytiahol Záškodnícku mapu a nazrel do nej. Ešte pred chvíľou videl Harryho v tejto izbe, teraz sa už tri bodky: Harry, Ron a Hermiona, prechádzali popri jazere. Smola. Chcel vytiahnuť aj neviditeľný plášť, a nechať ho Harrymu na posteli, potom sa však zháčil a zasunul si späť do vrecka Záškodnícku mapu. Chcel sa s Harrym aj porozprávať, nie mu to len odovzdať.

Teraz však jeho pozornosť pritiahla hrubá kožou potiahnutá kniha na jednej z postelí. Pristúpil a otvoril ju. Ruka stláčajúca mu hrdlo sa ho pokúsila zaškrtiť a Remus zalapal po dychu. Bol to fotoalbum od Hagrida, pred dvoma rokmi mu posielal fotky Lily a Jamesa, ktoré mu ostali.

Oči mu zaliali slzy a po tvári sa rozlial podvedomý úsmev. Pohľadom prechádzal po fotke, kde si James nasadil na hlavu klobúk meniaci farbu aj tvar a po každom puknutí sa na Jamesovej hlave zjavil iný živočích, či jeho nepodarená napodobenina. Ešte teraz počul ako sa Lily smeje.

Pozri sa na túto fotku

vždy, keď sa na ňu pozriem ja

rozosmeje ma

Ako nám mohli tak

sčervenieť oči!

A čo do pekla to má James (v origináli Joe)y na hlave?

Na druhej fotke Lily a James sedeli na jeho posteli v izbe číslo päť a vzájomne sa šteklili. Remus sa už neskrývane zasmial.

A na tomto mieste som vyrastal

Myslím, že dnešný majiteľ to dal doporiadku

Nikdy by som si nebol myslel,

že raz budem žiť inde

A tu presne som chodil do školy

ale po väčšinu času som mal iné veci v hlave

záznamy na polícii vravia, že som

mal dva prúsery

ale v skutočnosti to bolo aspoň pol tucta

Rozmýšľam, či už dnes nie je

príliš neskoro

na to, aby som sa vrátil a dokončil školu

Ale život je teraz lepší ako bol kedysi

Ak by som bol na ich mieste,

ani by som niekoho ako ja nevpustil dnu

Každá spomienka na to,

ako vykúkam z dvier na zadný dvor

Mal som album s fotkami roztvorený na

podlahe svojej spálne

ťažko sa mi to vyslovuje ale už je na to čas:

zbohom, zbohom!

Listoval v albume hore- dole a na každej fotke okrem známych tvárí našiel niečo viac. Zabudnutú spomienku. Našiel svoju minulosť. Najkrajšie dni svojho života. Dni keď bol šťastný, pretože boli šťastní jeho priatelia. Priatelia, ktorí teraz...

Zavrel fotoalbum a srdce mu búšilo ako zmyslov zbavené.

Keby vtedy tušil, že o pár rokov bude učiť Jamesovho syna, že vždy keď sa na neho pozrie, spomenie si... Keby tušil, že mu ostane len spomienka...

O pár rokov... Vlastne už prešiel dhší čas než spolu prežili a predsa je to ako pred pár dňami. Ako môže byť šťastný, keď tu nie sú jeho priatelia?

Každá spomienka na to ako vychádzam z predných dvier

našiel som fotku priateľa, ktorú som hľadal

ťažko sa mi to hovorí ale už je na to čas:

zbohom, zbohom

Zvykli sme počúvať rádio

a pospevovať si s každou pesničkou

ktorú sme poznali

Vraveli sme si že raz zistíme ako to chutí

spievať viac ako len za volantom

Kim bolo prvé dievča, ktoré som pobozkal

bol som taký nervózny, že som sa skoro netrafil

Dnes už je to mama niekoľkých detí

a len pán boh vie

kedy naposledy som ju videl

Prázdne miesto v jeho vnútri sa zrazu zväčšovalo a on mal pocit, že ho pohltí. Nevedel, čo bude ďalej, či bude vedieť byť šťastný bez nich. Asi nie. Ale jedno mu bolo jasné, že to miesto, ktoré bolo ich, nič nenahradí.

Nik.

Nikdy.

Každá spomienka...

Chýba mi to mesto

chýbajú mie tie tváre

Nejde to vymazať

nejde to nahradiť

tak veľmi mi dnes chýbajú

nemôžem tomu uveriť

Tak ťažko to vysloviť

priťažké opustiť to

ak by som tie dni mohol zažiť ešte raz

viem že jediné, čo by sa nikdy nezmenilo

by bolo...

Každá spomienka...

V hlave sa mi vynárajú kilometre textu, ale keď si to prečítam, myslím, že tá pieseň hovorí sama za seba. Dnes som ju počula po miliónty raz a po prvý raz som pri nej plakala. Pretože som si predstavila Remusa...

2. Ďakujem, že si

By: No Name

Lily sedela za stolom v klubovni a horúčkovito písala domácu úlohu. Všetci už dávno pozaliezali do postelí, a spokojne spali. Vlastne úplne všetci nie.

James stál v tieni na schodoch a potichu vychutnával tie vzácne momenty, keď sa na ňu mohol netušene pozerať.

Ďakujem, že som

že si

a že sme sami

Dobre vieš kto som

ja kto si

a čo je s nami...

Lily zhlboka zazávala, namierila prútik na dohasínajúci oheň a okamžite vyšťahli horúce plamene.

„Evansová?“prihovoril sa jej potichu a zbehol dole po schodoch.

„Nemám na teba a tvoje drísty čas,“zavrčala a tak rýchlo sa snažila namáčať brko do atramentu, až prevrhla kalamár a jej domáca úloha sa zmenila na veľké atramentové niečo. „Dofrasa!“zanadávala zúfalo a do očí jej vybehli slzy.

„Nestrácaj hlavu,“usmial sa James povzbudzujúco a prisunul si atramentom presiaknutý pergamen k sebe. „Mám na to malý trik. Petrovi sa vždy podarí niečo rozliať a pravidene po ňom upratujeme.“ Komentoval a prútikom pomaly odstraňoval prebytočný atrament, takže slová tam ostávali.

„Prečo vlastne nespíš?“spýtala sa Lily spokojne sledujúc ako sa opäť objavuje jje preklad starobylých rún.

„Načo? Nebudem predsa spať a snívať o tebe, keď tu môžem s tebou sedieť!“

Do sna nám vošlo

zopár ľudí

a zo sna sa vždy

ťažko budí.

Ďakujem, že som

že si

a že sme spolu.

Dobre vieš kto som

ja kto si

a že mám smolu.

Lily sa zasmiala a pobalila si veci. „Asi to radšej dokončím inokedy. Ďakujem.“

James jej podal vysušený pergamen a vynasnažil sa, aby sa pri tom letmo dotkli rukami. „Dobrú noc, Lily.“

Vstala a zamierila k dievčenským internátom. „Aj tebe... James.“

Poviažem ti

obe ruky

keď spravíš dotyk

a bez záruky.

Sa mi sníva, sníva, sníva

že sa na teba dívam

že s tebou spývam, splývam, splývam

že v tebe bývam!

„Sľubujem, že to bude pekná noc,“mrmlal si James sám pre seba, keď Lily zmizla na schodoch. „Keď si mi to ty zaželala...“

Zaboril sa hlbšie do kresla a unavene privrel oči.

„James?“potichučky zašepkala Lily a vrátila sa späť do klubovne.

Otvoril oči a prekvapene na ňu pozrel. „Zabudla si niečo?“

„Áno, chcela som ti povedať... Skús to zajtra. Možno to bude stáť za to. Dobrú noc,“usmiala sa, dlho sa mu zadívala do očí, potom sa zvrtla a odkráčala.

Do sna nám vošlo zopár ľudí ..

A zo sna sa vždy ťažko budí

Sa mi sníva, sníva, sníva

že sa na teba dívam

že s tebou spývam, splývam, splývam

že v tebe bývam!

Že sa mi sníva, sníva, sníva ..

[ » na začiatok « ]