Kapitola:
Pridaná: 24.8.2009, 21:36:54
Čítaná: 2328×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Potterovci, Weasleyovci
Stručný dej: Rodinky Potterovcov a Weasleyovcov spolu oslavujú Vianoce v Godricovej Úžľabine.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » prvá časť 2 » druhá časť 3 » tretia časť 4 » štvrtá časť

Na cintoríne bolo pusto - kto by aj v takomto počasí chodil po vonku? Studený vietor rozfukoval snehové vločky tak intenzívne, až musel Harry použiť Impervius na svoje okuliare, inak by nič nevidel. Cesta im netrvala dlho, no kým prišli na cintorín, boli celí premrznutí, ba Lily dokonca drkotala zubami. Mnoho náhrobných kameňov bolo popukaných, čo však tentoraz zakryla hrubá vrstva snehu.

Harry prechádzal pomedzi hroby pomaly, rovno k miestu, kam sa vracal takmer každý deň. Poznal už tú cestu naspamäť; trafil by tam aj so zavretými očami. Inokedy sa len tak zastavil na dve-tri minútky, poprípade doniesol na hrob nejakú tú kytičku, no tentokrát niesol v rukách sviečku a krásny veniec upletený zo zelených konárikov, okolo ktorého sa vynímala šarlátová stužka.

V diaľke počul, ako Ginny volá na deti, ktoré sa naháňali pomedzi náhrobky, no nevnímal ich. Nevnímal nič okolo seba. Jediné, čo si uvedomoval bolo, že už stojí pri hrobe svojich milovaných rodičov, ktorých takmer ani nepoznal. Skrehnutými rukami položil na studený mramor veniec a zašepkal: „Mám vás rád.“

Ginny položila svoju nežnú ruku na Harryho plece a všetci piati sa rozostavili okolo hrobu. Chvíľku bolo ticho a potom jeden po druhom poukladali sviečky, ktoré niesli v rukách na pomník. Harry kúzlom Incendio sviečky zapálil a hľadel na malé, chvejúce sa plamienky. Vietor sa opäť rozfúkal a po chvíli jeden plamienok zhasol. A za ním aj druhý. Vyhasli presne ako ich životy, pomyslel si Harry s trpkosťou a opäť sviečky zapálil. Posunul ich za sklenú vázu, takže boli ochránené pred vetrom.

Harrymu sa už slzy v očiach viac neudržali a horúce sa mu skotúľali po lícach. Za nimi nasledovali ďalšie. Chrbtom ruky si ich pretrel. Lily kútikom oka naňho pozerala. Keď si to všimol, vložil všetko úsilie do úsmevu, ktorý jej venoval.

Zrazu za sebou začuli kroky. Všetci sa otočili a spoznali Rona s Hermionou a ich dve deti.

„Šťastné a veselé!“ zaprialala im Hermiona. Ron im trochu nesmelo zakýval – zrejme mu nebolo dvakrát príjemné stretnúť sa s nimi na tomto mieste v takej dojemnej chvíli.

„Ahoj brácho,“ Ron podišiel k Harrymu a položil mu ruku na plece. Harry sa na priateľa usmial a odvrátil sa od hrobu.

„Aj vám šťastné a veselé!“ poprial Weasleyovcom všetko dobré.

„Nečakali sme vás tak skoro,“ povedala Ginny Hermione.

„No, ani my sme nevedeli, že sa tu takto zavčasu objavíme. Našťastie sme však vyskúšali kozub v správnej chvíli, takže sa nám bez komplikácií podarilo sem dostať-“

„Pche, vraj bez komplikácií!“ zahundral Ron.

„No, vlastne, Ronald vyletel u nejakých čarodejníkov kdesi na druhom konci Británie, čo spôsobilo asi mierny rozruch - no nakoniec sa nemôžeš sťažovať, Ron,“ dodala a otočila sa k manželovi, „ponúkli ho koláčmi a salónkami,“ vysvetlila ostatným.

Všetci sa zasmiali, dokonca aj Ron. Harry pohladil hrob a otočil sa k ostatným.

„No tak už poďme,“ povedal, načo sa všetci pobrali k východu z cintorína.

[ » na začiatok « ]