Kapitola:
Pridaná: 27.7.2009, 22:30:12
Čítaná: 1076×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Albus Severus, Rose, rokfortskí profesori

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1. zápis 2 » 2. zápis 3 » 3. zápis 4 » 4. zápis 5 » 5. zápis 6 » 6. zápis 7 » 7. zápis 8 » 8. zápis 9 » 9. zápis 10 » 10. zápis

4. september

Ahoj Denníček!

Dnes sme mali celkom ľahký deň; len päť hodín.

Začali sme elixírmi, kde sme mali namiešať Odvar dlhých nechtov. Podaril sa úplne každému a kým sme ho mohli ochutnať, museli sme sa povyzúvať, pretože za pár sekúnd nám nechty narástli asi o desať centimetrov. Profesor Macmillan nám ich potom kúzlom odstránil, no ja som si jednu ruku schoval za chrbát a on bol taký zaneprázdnený odstraňovaním nechtov, že si to ani nevšimol.

Na druhej hodine - dejinách mágie mi však nechty začali prekážať, pretože profesor Binns nám diktoval strašne veľa poznámok a museli sme aj listovať v knihe, čo bolo dosť ťažké, lebo sa mi nechty všade plietli. Ešte šťastie, že Rose je taká bystrá a o všetko sa zaujíma, takže si pamätala kúzlo profesora Macmillana a nechty mi napravila. Nechápem, ako môže vedieť tak dobre čarovať. Teda, teta Hermiona vraj tiež všetko hneď vedela, ale nikdy by som nepovedal, že je niečo takéto možné! Veď sa učíme ešte len tri dni!

Profesor Binns nám dal napísať tridsaťcentimetrovú (vraj stručnú!) úlohu o Dejinách Rokfortu.

Po dejinách mágie sme mali dve hodiny lietania. Madam Hoochová nám vysvetľovala pravidlá Metlobalu a potom sme skúšali lietať okolo štadióna. Vyletel som až k obručiam a preletoval som si cez ne, až kým som nezistil, že na mňa už dlhú chvíľu volá, a keď som zletel dolu k nej, strhla mi 10 bodov! Vraj to bolo nebezpečné a mohlo sa mi niečo stať! Pche, proste som sa nechal uniesť! A aj tak už lietam dosť dobre, pretože doma sme všetci zvykli trénovať za záhradou...

Na obede za Rose priletel ujov Ronov Kvík a priniesol jej list, priviazaný o nohu. Prečítal som si ho ponad jej plece. Keď som dočítal, začul som tichý vzlyk. Pochopil som prečo. Na konci listu bolo napísané: Aj ty nám veľmi chýbaš, srdiečko.

Aj Rose je smutno, pomyslel som si a nežne som ju pohladkal po chrbte. O chvíľu prestala plakať a ja som sa snažil skryť slzy, ktoré sa aj mne nahrnuli do očí, keď som si spomenul na domov. Tak mi chýba...

Pobrali sme sa na poslednú hodinu - astronómiu. Vyšli sme hore na astronomickú vežu, kde bolo množstvo všelijakých prístrojov na pozeranie oblohy. Nepoužili sme však ani jeden. Celú hodinu sme len počúvali profesorku Sinistrovú, ktorá nám rozprávala o nočnej oblohe. Na domácu úlohu si máme celý týždeň zapisovať, aké bolo počasie a pozorovať súhvezdia na oblohe.

Teraz sedíme s Rose pred kozubom a precvičujeme si kúzlo s premieňaním lienky na bodkovaný papierik. Wingardium Leviosa som už zvládol, takže zajtra sa nemám čoho báť.

Tak zatiaľ Ahoj! Denníček

Táto kapitola je venovaná Ocean Dream, lebo mi pomáhala v rozmýšľaní, aké predmety majú asi prváci :D

[ » na začiatok « ]