Kapitola:
Pridaná: 14.7.2009, 19:54:18
Čítaná: 2472×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: m
Stručný dej: m

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: Prológ » Prológ aneb pred Teardropom 1 » Annie Housová 2 » Máme prípad 3 » Ako dieťa

Annie sa prechádzala po Housovej kancelárií a obzerala sa. Pustila si hudbu a obzerala si jeho gitaru.

Zatiaľ Cuddyová pochodovala pred Housom na svojej kancelárií. House sedel v kresle a hral sa s paličkou.

"Prečo si mi nikdy nepovedal, že máš rodinu?" spýtala sa Cuddyová.

"Vieš, že mám rodinu?" spýtal sa zrazu. Keď ho zmrazila pohľadom, zakrútil paličkou. "Neter."

"Nemáš súrodencov."

"Dcéra sesternice."

"Prečo je tu?"

"Je chorá, pán inšpektor, koľko to bude rokov?"

"Budeš ju liečiť?"

"Nie."

"Prečo?"

"Má len zvýšený krvný tlak, potrebuje skôr psychiatra ako mňa."

"Skôr psychiatra ako prípad prepsychiatra, že?"

"Há-há!" zagúľal očami.

"V poriadku, nič ti teda nebráni ísť na kliniku!" mierne nadvihla obočie.

"Veď som skončil."

"Končíš o tri hodiny!"

"Tri hodiny hore dolu..."

"Nie, House! Odlkedy si sa vrátil, vyriešil si nádchu a ovčie kiahne. To ťa zabije stráviť tam tri hodiny?"

"Áno, ak tam príde človek s ebolou..."

"Tak sa nakazíš, zoberieš si dovolenku, a keď savrátiš, odpracuješ si povinných šesť hodín."

House sa postavil a vyšiel z jej kancelárie. Lisa, zaskočená tým, aké ľahké to bolo, prišla ku stolu a zavolala Wilsona.

House prešiel do ordinácie na kliniku a teraz počúval chlapa, čo sa príliš potil.

"Nemôžem zabehnúť ani kilometer, som ako myš!" rozhorčoval sa päťdesiatnik usadený na lôžku.

"Taký malý či taký pažravý?"

"Taký spotený!"

"A koľko máte rokov?"

"Päťdesiattri."

"A beháte kilomoeter denne."

"Presne."

"A potíte sa."

"Veď to hovorím!"

"A už ste počuli o Miocapovom syndróme?"

Muž pokrútil hlavou.

"Je to syndróm, pri ktorom vaše žľazy produkujú priveľa tekutín a tie sa uvoľňujú pri fyzickej námahe do organizmu a vylučujú sa pórmi. Dám vám na to lieky, ak vám nepomôže jedno balenie, už vám nepomôže nič. Čakajte tu."

House vyšiel von, od lekárnika vybral tubu s diazepamom, diazepam vyhodil a nahradil ho žuvačkami. Tak to dal pacientovi.

"Zapite to dva krát denne, ráno, večer," nakázal mu. Muž spokojne odišiel, mysliac si, že jeho potenie sa nemá nič spoločné so starobou. Nahradila ho žena, mysliaca si, že má mexickú chrípku.

Keď odišiel chlap s nádchou, vošla Annie.

"Ty si ešte tu?" vzdychol sklamane.

"Čakala som pol hodiny v tvojej kancelárí, no prišla tam taká blonďavá doktorka."

"Čo tam chcela?"

"Hovoriť o ekosystéme. Čo ja viem?"

"Ďakujem, že si mi to povedala, maj sa, zbohom!"

Prešla okolo neho a sadla si na lôžko.

"Zmeraj mi tlak," prikázala. Neochotne prekrivkal k poločke a s tlakomerom k nej. Navliekol jej prístroj na zápästie a spustil ho.

"Sto devätnásť na osemdesiatštyri. Úplne normálne."

"OK, mudrc," zoskočila z lôžka a pohla sa k dverám. Sledoval ako odchádza.

Vtedy však klopýtla a spadla do stolu pri dverách. Otočila sa a pozrela na neho.

"Normálny tlak, čo?"

"Sadaj!" vyhlásil, opäť zobral tlakomer a zmeral jej tlak, no bol skoro rovnaký.

"Hovorila som ti, že to nie je tlakom. Tak čo, vyliečiš ma?"

Vtedy sa otvorili dvere a dnu vošla Cameronová.

"Prepáčte..." ospravedlnila sa a pozrela na Housa a potom na Annie. "Máme prípad."

"Idem," povedal. Zavrela dvere s prekvapeným výrazom.

"Tak vy máte prípad!" vyhlásila Annie. "Ale ja ti dávam ultimátum, buď ma vyliečiš, alebo bude mať celá nemocnica zaujímavé klebety. Ak ti to nevadí, nelieč ma."

[ » na začiatok « ]