Kapitola:
Pridaná: 3.7.2009, 16:04:42
Čítaná: 2814×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Brian Fletwick, Grindelwald, Blackovci
Stručný dej: Pokračovanie príbehu o mladom vlkolakovi Brianovi, v živote ktorého nastane obrovská zmena. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ » Po škole 1 » Môj vlkolačí život II 2 » Jeden z darov

1. kapitola- Expelliarmus a Avada

Nejako som tých šesť dní s Bellatrix vydržal. Našťastie, jej sestra Narcissa nemala ani rok. Nadišiel posledný deň pobytu u mojej tety, kedy si ma mal poobede vyzdvihnúť otec. Keď som si balil veci, do izby vbehla Bellatrix.

,,Koľkokrát som ti hovoril, že nelez do mojej izby a neotravuj!“ vykríkol som na ňu.

No vtedy som si všimol, že v ruke drží mamin prútik.

,,Cruc...“ začala Bella.

,,Expelliarmus!“ zareagoval som okamžite. Spomenul som si práve na toto kúzlo, pretože sme sa ho nedávno učili, no nikdy sa mi nepodarilo. Teraz to však dopadlo inak.

Prútik tety Amy letel na druhý koniec izby, kde narazil do sklenej vitríny. Sklo sa rozbilo a všade boli jeho úlomky. Do izby vtrhla teta Amy:

,,Čo je to tu za hluk? Čo sa to tu deje?“ opýtala sa vystrašene.

,,Brian chčel na mňa použiť kúžlo.“ začala Bella.

,,Ona začala prvá!“ vykrikoval som.

„TICHO! Teraz mi každý vysvetlíte, čo sa stalo!“ kričala teta. ,,Brian, začni.“

,,Bella ti šlohla prútik a chcela na mňa použiť nejaké kúzlo. Tak som sa len bránil!“

,,Aké to bolo kúzlo? Veď má len tri roky, nemôže poznať kúzla.“

,,Hovorila niečo ako cruc....Potom som sa už bránil, takže ho nestihla vysloviť celé.“

,,Čože?! Tá moja sestra, ja ju zabijem! Koľkokrát jej hovorím, aby nespomínala pred deťmi neodpustiteľné kliatby aspoň kým nechodia do školy?! Bella, bolo to od teba škaredé, že si mi zobrala prútik! Už aj choď do izby. A ty Brian...Chápem, že si sa bránil, ale narobil si si veľké problémy. Na ministerstve už asi vedia, že si použil kúzlo...“

Na to som nemyslel. Čo keď ma vylúčia? Už raz som bol na výsluchu, možno mi to teraz len tak neprejde. Pokúšal som sa na to nemyslieť. Od incidentu s Bellou prešli už dve hodiny, ale žiadny list neprišiel. Už som sa začal tešiť, že na ministerstve nič nevedia, no vtedy prišla sova. Vlastne dve sovy. Otvoril som prvý list:

Vážený pán Fletwick,

Dozvedeli sme sa, že ste porušili zákon obmedzujúci čary mladistvých. V dôsledku porušenie tohto zákonu Vás upozorňujeme, že pri ďalšom porušení Vás vylúčime zo školy.

S pozdravom

Irma Meryová, Ministerstvo mágie

Vydýchol som si. Nevylúčili ma, len upozornili. Otváral som druhý list v očakávaní, čo v ňom bude. Poslal mi ho otcov kamarát , Peter Runcorn, ktorý bol s ním na výskume v Saleme.

Milý Brian,

Neviem ako ti to mám oznámiť, ale tvoj otec si ťa už dnes nevyzdvihne. Vlastne si ťa nevyzdvihne už nikdy. Cestou domov nás napadli Grindelwaldovi ľudia. Ja som sa stihol od nich odkloniť, (leteli sme na metlách) , no na tvojho otca uvalili zabíjacie zaklínadlo a následne aj spadol z metly. Ver mi, že ja nie som z toho šťastný, bol to môj dobrý kamarát, tak príjmy moju úprimnú sústrasť. List som poslal aj tvojej tete. Je mi ľúto, čo sa stalo, a ľutujem aj to, že som mu nemohol pomôcť.

S pozravom Pán Runcorn

Prečítal som si ten list asi trikrát. To musí byť nejaký podvod, to nemôže byť pravda. Po chvíli vošla s plačom do izby teta Amy.

,,Čo teraz budem robiť?“ opýtal som sa jej smutne. Akoby všetko nešťastie na svete skočilo na mňa.

,,Neviem...“ odpovedala teta zachrípnuto.

,,A kde budem bývať?“

,,Pravdaže u mňa...Myslíš si, že ťa nechám len tak, po tom čo sa stalo tvojmu otcovi?“

,,Ďakujem ti, teta Amy.

,,Teraz sa poď najesť.“

,,Nie som hladný“ zaklamal som. Vôbec som nemal chuť sa ísť najesť.

,,Tak dobre...“ povedala teta a odišla z izby.

Od tejto chvíle sa opakovalo to, čo bolo na Rokforte , keď sa to stalo profesorovi Teddovi. Vôbec som nevychádzal z izby. A dokonca mi nevadilo ani to, keď prišla Bella do mňa zapárať a otravovať ma. Keď už od vtedy prešli dva týždne, teta nenechala všetko len tak. Vošla do izby a spustila:

,,Takto to už nemôže pokračovať ďalej. Poď sa navečerať, určite si veľmi hladný, nejedol si takmer dva týždne.“

A tak som sa po dlhých prehováraniach mojej tety napokon šiel navečerať. Do jedálne zrazu vletela škola. Nebola to Hermína, bola to neznáma snežná sova. Zobral som jej list zo zobáku, ktorý, ako som zistil, bol z Rokfortu. Bol v ňom lístok na vlak a zoznam učebníc, ktoré potrebujem.

,,Čo je to za list?“ opýtala sa ma teta.

,,List z Rokfortu...Potrebujem učebnice, asi by som mal zájsť do Šikmej uličky.“

,,Nie, nie, pôjdem tam ja. Aj tak som sa zajtra chystala do Zašitej uličky.“

,,Zašitej uličky? A na čo?“

,,Vieš čo, nechaj to tak. Poď, idem ťa zaviesť do toho lesa.“

Úplne som na to zabudol. Dnes som sa mal transformovať. Povedal som tete, kam ma niesol otec, keď som sa mal transformovať.

Spoločne sme sa premiestnili hlboko do lesa, kde ma teta nechala a odmiestnila sa domov....

_____________________________________________________________

Venujem všetkým, čo čítajú túto poviedku. A poprosil by som

hodnotenie a komentíky. :)

[ » na začiatok « ]