Kapitola:
Pridaná: 24.6.2009, 20:13:52
Čítaná: 5608×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Brian Fletwick, Sarah Abbotová, Armando Dippet, Tom Riddle
Stručný dej: Brian je vlkolak a práve začína prvý ročník na Rokforte. Podarí sa mu udržať svoje tajomstvo aj pred dotieravým Tomom Riddlom?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ » Môj vlkolačí život 1 » Návšteva 2 » Triedenie 3 » Spln 4 » Sledovanie 5 » Nečakaná pozvánka 6 » Výsluch 7 » Odhalenie 8 » Kiahne 9 » Zrada

Dni a mesiace rýchlo ubiehali. Ani som sa nenazdal a už tu bol 30. máj- deň môjho prepustenia z nemocnice. Môj pobyt sa tu o niečo predĺžil, pretože elixír nejako prestal účinkovať , odkedy som sa transformoval na vlkolaka, a museli mi nájsť nejaký nový, ktorý by účinkoval, čo im zabralo dosť dlhú dobu a mne sa zatiaľ kiahne znovu prejavili. A tak som si tu musel poležať ďalší mesiac a ešte k tomu ku mne v posledný týždeň pobytu v nemocnici liečitelia priniesli upíra Francisa, ktorý však mal našťastie chorobu, ktorá sa prejavuje nechutenstvom krvi, čo mi pomohlo. Konečne do izby vošiel liečiteľ Abraxas.

,,Môžeš ísť...Otec ťa už čaká v átriu.“ povedal.

Rýchlo som sa rozlúčil s liečiteľom a Francisom a utekal som do átria. V strede prijímacej haly ma už čakal otec.

,,Teraz pôjdeme domov.“ povedal mi. ,,Zajtra ráno vyrazíš do Rokfortu.“

,,Ako pôjdem do Rokfortu?“ pýtal som sa ho cestou k taxíku, ktorý nám objednal otec, aby sme neboli príliš nápadný.

,,Pôjdeš rytierskym autobusom. Počuj, prvý týždeň prázdnin musím odísť na výskum do Salemu. Zatiaľ budeš bývať u tety Amy.“

„V poriadku...“ odvetil som.

Konečne tu bolo ráno a ja som sa práve lúčil s otcom.

„A dávaj si na seba pozor...“

,,Pravdaže...Tak sa maj...“ povedal som a vystrel som ruku, ktorou čarujem (v mojom prípade ľavú). O chvíľu som už nastupoval do poschodového fialového autobusu a viezol som sa do Rokfortu. Po asi hodine nepohodlnej a príliš rýchlej cesty v Rytierskom autobuse som konečne stál pred veľkou dubovou bránou, kde už stála profesorka Hacribtowá . (Otec jej pravdepodobne poslal sovu, že prídem)

,,Dobrý deň, pán Fletwick. O chvíľu sa začína vyučovanie, tak sa ponáhľajte.“ povedala.

,,Dobrý deň...Pravdaže..idem...“ odvetil som a otvoril som dvere do vstupnej haly. Do Veľkej siene sa už hrnuli žiaci, a tak som si šiel rýchlo vybaliť veci do klubovne a utekal som na raňajky. Keď som vošiel do Veľkej siene, polovica študentov na mňa zízala, pretože som ešte stále mal zelenkavú pokožku. (Liečitelia hovorili, že mi taká ešte istý čas aj ostane) Sadol som si medzi Sarah a Jamesa Bonesa, spolužiaka z bifľomoru.

,,Ahoj.“ pozdravili sa mi. Potom sa Sarah opýtala: ,,Ako sa cítiš?“

,,Je mi fajn...“ odpovedal som...vedia to už všetci?“

,,Čo?“ čudovala sa Sarah.

,,No, že som mal dračie kiahne.“ odvetil som.

,,Aha...No ono sa to roznieslo po škole...:Vieš, nedá sa nevšimnúť, že niekto chýba tri mesiace.“

,,Chápem...“

Onedlho sme už vstali od stola a ponáhľali sme sa na elixíry. Po vyučovaní som cestou do klubovne natrafil na Toma. ,,Ako inak...“ povedal som si. ,,Vždy ho musím stretnúť vtedy, keď to najmenej potrebujem...“

,,Ahoj. Gratulujem ti k uzdraveniu. Tak zajtra prídeš?“ opýtal sa Tom.

,,Čau...Kam....Kam by som mal prísť?“ opýtal som sa, no aj napriek tomu, že som tušil, aká bude odpoveď.

,,No predsa na stretnutie. Máš toho veľa dobiehať.“

,,Ešte si to rozmyslím.“ povedal som a ponáhľal som sa do klubovne. V skutočnosti som mal už všetko premyslené. ,,Urobím to zajtra...“ pomyslel som si.

Hneď na druhý deň po vyučovaní som bežal za profesorom Dumbledorom. Komu inému by som to mal povedať než jemu? Veď je to vlastne proti Dumbledorovské hnutie. A tak som zaklopal na dvere jeho pracovne. Po chvíli Dumbledore otvoril.

,,Čo si želáte, pán Fletwick?“ opýtal sa ma.

,,Mám pre vás isté informácie, pán profesor.“ odvetil som.

„Pravdaže...tak teda poďte ďalej.“ povedal a hneď nato som vošiel do pracovne a usadil sa na stoličku oproti profesora.

,,O čo ide?“ opýtal sa ma Dumbledore.

,,Chcel by som vám oznámiť, pane, že v hrade je vytvorená nová skupina stretávajúcich sa žiakov.“ začal som.

Po chvíli Dumbledore povedal:

„Ale veď skupiny tu nie sú zakázané.“

,,Ide o to, že táto skupina je nelegálna.“ povedal som.

Dumbledore zbystril pozornosť a potom povedal:

,,Keď myslíš nelegálna...Čo presne sa tam deje?“

,,Učí sa tam čierna mágia.“ odvetil som.

,,Kto ju vedie?“ opýtal sa Dumbledore.

,,Tom Riddle.“

,,Pravdaže. Mohol som si to myslieť. Poďte, pán Fletwick, ideme k riaditeľovi...A zoženiem aj Riddla.

A tak sme šli s Dumbledorom, a neskôr aj s Riddlom (bolo ho ľahké nájsť, keďže sme ho stretli na chodbe) do riaditeľne. Celý ten čas som sa Tomovi ani radšej nepozrel do očí. Pravdepodobne tušil, čo sa deje. Keď som sa odvážil len tak mimovoľne sa naňho pozrieť, v jeho očiach boli odpor a nenávisť. Týmto som si u neho asi vyslúžil práve toto. Zastavili sme pred kamennou príšerou, Dumbledore povedal heslo a vošli sme dnu. Dippet sedel za stolom a niečo písal. Keď si všimol, že má návštevu, zdvihol pohľad od listu a povedal:

,,Čo sa deje?“

Dumbledore mu začal vysvetlovať, prečo sme tu, a pravdaže povedal aj to, že ja som mu tieto informácie poskytol. Potom riaditeľ povedal:

,,Pán Fletwick, bifľomoru udeľujem 50 bodov. Môžete nás nechať s pánom Riddlom osamote?“

,,Pravdaže.“ odvetil som a ponáhľal som sa von k točitému schodišťu. Tam som však zastal a rozhodol som sa, že si vypočujem, o čom sa rozprávajú.

,,Riddle,“ začal Dumbledore, ,,takto to už pokračovať nemôže. Vy ste ambiciózny žiak, máte na veľa a vy svoju moc takto zneužívate. Neviem, čo by som mal urobiť. Čo navrhuješ, Armando?“

Potom sa ozval Dippet:

,,Výlúčenie. Nič iné mi nenapadá za takýto nehorázny čin.“

Potom mu však Dumbledore niečo šepkal. Nakoniec Dippet povedal:

,,Tak dobre...Strhávam slizolinu 200 bodov a nech sa už nič takéto neopakuje, pán Riddle.

Hneď na to sa ozvali kroky a dvere do riaditeľne sa rozleteli. Keď Tom prechádzal okolo mňa, povedal: ,,Máš čo si chcel, vlkolak. No aj tak ma nevylúčili.“ A odišiel.

Po chvíli vyšiel von aj Dumbledore.

,,Čo tu ešte robíte? Šupe do klubovne.“ povedal mi.

A tak som aj urobil to, čo mi riaditeľ prikázal. Cítil som sa hlúpo. Zradil som Toma. Ako by som sa asi cítil , keby niekto zradil mňa?

To som sa na šťastie (alebo nešťastie) dozvedel hneď na druhý deň po vyučovaní. Prišla ku mne nazlostená Sarah a spustila:

,,Prečo si mi to nepovedal hneď? Myslím, že sme dobrí kamaráti, aby si mi to povedal. A ty si sa len stále pretvaroval.“

,,Sarah, ja som tam fakt nechcel ísť...Ale niečo ma tam lákalo...A teraz sa cítim hlúpo, že som ho zradil.“ odvetil som pohotovo.

,,O čom to hovoríš?“

,,O čom hovoríš ty? Myslel som si, že o tom, ako som zradil Toma Riddla.“

„Tebe to nedošlo? Veď ja tu celý čas hovorím o tom, že si mi nepovedal, že si vlkolak.“

Po tejto vete som ostal v šoku. Vôbec som to nečakal. Po chvíli som sa zmohol aspoň na pár slov.

„Hovor tichšie!“

,,Aj tak to už vie celá škola.“ odvetila Sarah.

Tak toto bolo už na mňa priveľa.

„Odkiaľ to vieš?

„Ja som sa to dozvedela od Jane. Vieš, to je tá bystrohlavčanka, čo má také dlhé ruky...no, ale to teraz nie je podstatné..neviem kto to rozniesol. Ale prečo si mi to nepovedal?

,,Prečo som ti to nepovedal? Ako by si sa asi tvárila, keby som ti povedal, že som zabil profesora Tedda ? A čo sa týka toho, kto to rozniesol, tak to viem na sto percent.“ povedal som a odchádzal som do klubovne. Túžil som stretnúť Toma. No potom som si uvedomil, že ja som mu urobil včera to isté. ,Ale toto bolo niečo iné´ povedal som si. , Nie, nebolo, jeho mohli kvôli mne dokonca vylúčiť.´....A predsa to neurobili. Ktovie, čo šepkal Dumbledore Dippetovi?....

Od tohto dňa sa všetko zmenilo. Nikto sa so mnou nerozprával a keď som sa k niekomu priblížil, hneď utekal preč. Jedine Sarah a dokonca aj James Bones sa so mnou naďalej rozprávali. Aspoň som mal pocit, že nie som až taký nebezpečný, ako si myslia ostatní....

* * *

Po skúškach konečne nadišiel posledný školský deň. Vošiel som do Veľkej siene na slávnostnú hostinu, ktorá bola vyzdobená farbami bystrohlavu. Keď boli v sieni všetci učitelia, Dippet povedal:

,,Tak, a nadišiel ten dlho očakávaný deň, kedy sa musíme rozlúčiť. Pravdaže pred tým , ako sa najeme a nastúpime do vlaku, vyhlásime aj fakultu, ktorá získala školský pohár. Takže, slizolin skončil na štvrtom mieste s počtom bodov 120. Chrabromil na treťom mieste s počtom bodov 320. Bifľomor na druhom mieste, s počtom bodov 390 a bystrohlav na prvom s počtom bodov 400.“

Od bystrohlavského stola sa ozval potlesk.

,,Predbehli nás len o desať bodov.“ ozývalo sa sklamane od bifľomorského stola.

Keď sa hostina skončila, šiel som si pre veci a Hermínu, a potom som spolu s ostatnými smeroval k Rokvillskej stanici.. Keď som ta prišiel, čakal tam Rokfortský expres s purpurovočervenou lokomotívou. Nastúpil som do vlaku , do kupé k Sarah a Jamesovi. Všetci sa tomuto kupé vyhýbali, no ja som si už na to za tých pár týždňov zvykol. Po dlhej a únavnej ceste sme konečne dorazili na stanicu Kings´Kros . Vystúpil som z vlaku. Na nástupišti 9 a ¾ ma už čakala teta Amy Blacková. Rozlúčil som sa so Sarah a Jamesom a smeroval som k tete rozmýšľajúc, čo ma všetko ma ešte čaká budúci rok....

Koniec prvej časti

________________________________________________

Venujem všetkým, ktorý čítali túto poviedku až doteraz. Vopred ďakujem za komentíky a hodnotenie.

[ » na začiatok « ]