Kapitola:
Pridaná: 7.6.2009, 19:20:08
Čítaná: 2907×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Brian Fletwick, Sarah Abbotová, Armando Dippet, Tom Riddle
Stručný dej: Brian je vlkolak a práve začína prvý ročník na Rokforte. Podarí sa mu udržať svoje tajomstvo aj pred dotieravým Tomom Riddlom?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ » Môj vlkolačí život 1 » Návšteva 2 » Triedenie 3 » Spln 4 » Sledovanie 5 » Nečakaná pozvánka 6 » Výsluch 7 » Odhalenie 8 » Kiahne 9 » Zrada

Vošiel som do miestnosti s vysokým stropom v ktorej bolo plno kníh a vankúšov. Okrem toho tam boli hrôzostrašné predmety, pravdepodobne predmety čiernej mágie. V strede miestnosti sedel Tom Riddle.

,,Vítaj v našej skupine. Dnes budeme...“

Zobudil som sa. Sníval sa mi čudný sen. Vystupoval v ňom Riddle nachádzajúci sa v nejakej miestnosti....Škoda, že som sa zobudil. Riddle hovoril, že dnes budeme....ale čo? Čo to malo znamenať. V tom mi niečo napadlo. Čo ak to bola tá miestnosť kde bude dnes večer to stretnutie tej onej skupiny? Pokúšal som sa na to nemyslieť. Keďže som nebol hladný, nešiel som na raňajky a zatiaľ som si v knižnici dokončoval prácu na obranu proti čiernej mágií. Po chvíli zazvonilo. Ponáhľal som sa na čarovanie. Cestou som narazil na Toma, ktorý mi potichu povedal:

,,Premýšľaj nad tým.“

* * *

Večer som sedel v mäkučkom kresle v klubovni. Bolo už skoro 7 hodín. Už od konca vyučovania som rozmýšľal nad Tomovým návrhom. Stále ma tam lákala jedna vec- ten sen. Bol až príliš živý...chcel by som zistiť, čo by sa stalo, keby ten sen pokračoval. Ale nemohol som. Trápili ma výčitky, čo by povedal na to môj otec alebo moja mama, ktorá už nežije. Zvedavosť nakoniec aj tak vyhrala a po pár minútach rozmýšľania som vstal z kresla a zamieril som na siedme poschodie. Oproti gobelínu s trollmi však žiadne dvere neboli.

„Žeby ma Riddle oklamal?“ pomyslel som si. Začal som sa zúfalo prechádzať po chodbe a hovoril som si. ,,Musím nájsť to miesto stretnutia skupiny...musím nájsť to miesto stretnutia skupiny.....musím nájsť to miesto stretnutia skupiny...“ Dospel som k záveru, že nijaké miesto neexistuje a že neexistuje ani nijaká skupina. No v tom som na moje počudovanie uvidel v stene vysoké naleštené dvere, ktoré tam predtým neboli. Otvoril som ich a vošiel som dnu. Neocitol som sa však v miestnosti vysokej ako katedrála s čudnými predmetmi, ale v obyčajnej miestnosti, v ktorej boli stoličky a pár políc s knihami. Na jednej zo stoličiek sedel Tom a okolo neho plno študentov, a všetci boli zo slizolinu.

,,Vedel som, že prídeš.“ povedal Tom. ,,Predstavím vás.“ pokračoval.

,,Takže, toto je Alecto. Tamten vedľa neho je jej brat Amycus.“ Tom ukazoval na tiež nie najchudšieho chlapca s plavými vlasmi. ,,Ten vedľa mňa zľava je Yaxley. A ten za mnou je Greyback. Aj on je vlkolak.“

,,Teší ma.“ povedal som. ,,Ja som Brian. Brian Fletwick.“ povedal som.

,,Tak, už ste sa všetci zoznámili. Takže vitajte na stretnutí našej skupiny. Mali by sme si zvoliť nejaký názov.“

,,A čo tu vlastne budeme robiť? opýtal som sa a sadol som si vedľa toho Greybacka.

„ Na škole sa nevyučuje čierna mágia. Ako som sa dozvedel z jednej knihy, kde bolo o nej písané, moje schopnosti sa prejavili práve používaním čiernej mágie. Mohli by sme sa pomocou týchto kníh naučiť pár takýchto zaklínadiel.“

Prrestalo sa mi tu páčiť. Toto bolo priveľa. Vstal som.

,,No, tak ja idem.“ povedal som.

,,Kam by si išiel?“ opýtal sa ma Riddle.

,,No predsa do klubovne...spať.“

„Rozhodol si sa, že sa k nám pripojíš. Už nie je cesty späť. Ver mi, v budúcnosti by sa ti to vypomstilo.“

,,V poriadku.“ povedal som a sadol som si späť.

,,Takže budeme sa volať Proti Dumbledorovské hnutie. Skrátene PDH.“ pokračoval Riddle.

,,Prečo nie proti Dippetovské?“ opýtal sa Amycus.

,,Pretože mám na to svoje dôvody.“ zrúkol naňho Riddle.

,,Stretneme sa o týždeň o ôsmej.“ povedal Riddle.

Konečne som odišiel z tej miestnosti na chodbu. Na treťom poschodí som však narazil na profesora Dumbledora v kvietkovanej nočnej košeli. Práve vtedy ta prišiel aj Tom. Mohol som o tej skupine povedať profesorovi Dumbledorovi teraz, ale za mnou bol Riddle a mal som pocit, že teraz som v poriadnej kaši. Na toto som nemyslel.

,,Fletwick, Riddle, prečo nie ste v klubovni? Viete, že potulovať sa po hrade po večierke je zakázané?“

,,Ja..“ začal som no Dumbledore povedal:

,,Strhávam bifľomoru a slizolinu po 50 bodov a obaja dostanete trest, aby ste si uvedomili, že nemáte porušovať školský poriadok. A teraz už choďte spať. A žiadne potulovanie, lebo ja to zistím.“

Poslúchol som profesora a ponáhľal som sa do klubovne. Netúžil som po ďalších problémoch. Rýchlo som šiel spať, premýšľajúc, aký trest ma čaká a čo povedia spolužiaci z bifľomoru na to, že som ich obral o 50 bodov.

* * *

Keď som na druhý deň vošiel do Veľkej Siene, všetci spolužiaci na mňa zazerali. Z toho som usúdil, že sa už pravdepodobne dozvedeli o tom, čo sa stalo včera. Nikto sa so mnou nerozprával, ani Sarah, keď nerátam to, ako mi vyčítala, že som sa v noci potuloval po hrade a stále ma otravovala s otázkou -kde som bol-. Ja som je zakaždým povedal nech sa do mňa nestará a ona sa nakoniec urazila a nechala ma na pokoji. Po vyučovaní za mnou prišiel profesor Dumbledore a oznámil mi, že o šiestej si odpykám trest v hradnom, žalári so školníkom. O šiestej som teda šiel do podzemia a keď som vošiel do žaláru, Tom tam už bol. Napadlo mi, že by som mohol utiecť, kým nevojde školník. No tak by som si len narobil problémy. Na moje potešenie vošiel do žalára Pringle a povedal , že trest si odpykáme v jeho pracovni, kde budeme triediť spisy. Väčšina spisov však hrýzla alebo vylučovali čudne páchnucu tekutinu, tak sme si veľa zábavy neužili. Konečne nás školník pustil po vyše ôsmich hodinách triedenia hryzúcich a podobných spisov. Cestou do klubovne som však na chodbe na prízemí dostal jeden z mojich príznakov vlkolačizmu. Bolo mi zle, ba na zvracanie.. Potom som skoro nič nevidel a odpadol som.

* * *

Ráno som sa prebral v nemocničnom krídle . Pri mojej posteli stál riaditeľ.

,,Našli sme ťa predvčerom odpadnutého na chodbe.“ povedal.

,,Predvčerom?“ opýtal som sa ho prekvapene.

,,Áno...A je to celé čudné. Celý deň si sa neprebudil, už sme si mysleli, že sa už neprebudíš nikdy....Toto nie je vôbec normálne....Ale dnes ťa nepustíme hneď...budeš si tu musieť ešte dlhšiu chvíľu poležať.“ odvetil.

Zrazu som si všimol na sebe niečo čudné. Moja pokožka mala zelenkastý odtieň. Dippet však už odišiel z nemocničného krídla a tak som si to nechal len pre seba. Po dvoch dňoch však bola úplne zelená a na ruke sa mi objavili malé pľuzgieriky. Ukázal som to madam Muerovej, ktorá ihneď zavolala riaditeľa, aby mu oznámila, že ma musia odviezť do nemocnice sv. Munga. Do nemocničného krídla prišli Dippet, madam Muerová a dvaja ľudia s citrónovozelenými habitmi. Po chvíli Dippet povedal:

,,Brian, toto sú liečitelia od sv. Munga. Zoberú ťa teraz do nemocnice. Ale zbytočne sa nestresuj, nie je to až také zlé....“ Väčšinu jeho slov som nevnímal, pretože mi bolo zle. Jedna z liečiteliek mi podala akúsi starú plechovku a povedala mi, aby som sa jej dotkol. Po chvíli nás prenášadlo, ako som usúdil, prenieslo do veľkej haly. Odtiaľ ma liečitelia niesli smerom k dvojkrídlovým dverám a schodom, až na druhé poschodie, kde ma odviedli do izby. Uložili ma do postele a dali mi nejaký odporne chutiaci elixír. Potom som zaspal.....

Zobudil som sa. Poobzeral som sa okolo seba. Ešte stále som bol v nemocnici...Nachádzal som sa v malej nemocničnej izbe. Na dvojkrídlových dverách bola ceduľka, na ktorej bolo napísané: ,, Izolační izba pre pacientov ohrozujúcich zdravie a život ostatných.“ Zľakol som sa. Akú to len mám chorobu? Je až taká vážna? Na moju otázku odpovedal liečite, ktorý vošiel do izby.

,,Máte dračie kiahne, pán Fletwick. Nie je to nič vážne, keď budete každý deň piť elixír, môžete sa úplne zotaviť aj do dvoch mesiacov. Ak by ste kiahne neobjavili dosť skoro, mohlo by to trvať aj vyše pol roka.“

Chcel som sa ho opýtať, prečo som teda v tejto izbe, no hneď som aj vedel odpoveď. Liečba bude trvať dva mesiace...dva splny mesiaca.....dve transformácie...A keby som tu nebol zamknutý a chránený, mohol by som ublížiť ostatným tak, ako profesorovi Teddovi.

Na ďalší deň ma čakala návšteva. Prišiel môj otec aj s tetou Amy Blackovou. Teta Blacková bola trochu antimuklovská, no nie až na toľko ako jej a mamina staršia sestra, ktorej najčastejšie používané slová boli humusáci a špinavý zradcovia krvi. Môj otec nevyzeral najlepšie, no keď som mu povedal, že sú to dračie kiahne, bolo na ňom vidno, že sa mu uľavilo. Večer som vypil elixír a znovu som šiel spať. Sníval sa mi čudný sen...Tom Riddle priniesol do tej miestnosti na siedmom poschodí draka a povedal , že ma bude na ňom učiť jazdiť, ale nech sa ho nedotknem, lebo zozeleniem. Potom sa Tom premenil na tetu Elizabeth Blackovú, ktorá po mne vykrikovala, aby som sa nechal preradiť do slizolinu a keď tak neurobím, bude ma nazívať humusákom...

_____________________________________________________________

Venujem Farebnej plyšáčičke a dúfam, že mi to ohodnotí a napíše komentár...A prepáčte, že tak neskoro, ale musel som sa a ešte sa aj musím učiť na výstupné....A ďalšia kapitola bude najskôr vo štvrtok...A nezabudnite ohodnotiť a napísať komentíky...

[ » na začiatok « ]