Kapitola:
Pridaná: 30.5.2009, 16:09:11
Čítaná: 1882×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Brian Fletwick, Sarah Abbotová, Armando Dippet, Tom Riddle
Stručný dej: Brian je vlkolak a práve začína prvý ročník na Rokforte. Podarí sa mu udržať svoje tajomstvo aj pred dotieravým Tomom Riddlom?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ » Môj vlkolačí život 1 » Návšteva 2 » Triedenie 3 » Spln 4 » Sledovanie 5 » Nečakaná pozvánka 6 » Výsluch 7 » Odhalenie 8 » Kiahne 9 » Zrada

Pohotovo som otvoril list, ktorý bol, ako som zistil od otca.

Ahoj, Brian!

Prečo si mi od začiatku školského roka nepísal? Bál som sa o teba. A ešte viac som sa o teba bál, keď som sa dozvedel od pána profesora Dippeta, čo sa stalo. Týmto listom ti chcem ale gratulovať, že si zvládol výsluch a že si sa z toho dostal. Odpíš mi, prosím ťa, ako sa ti darí v Rokforte.

Rýchlo som načarbal odpoveď pre otca.

,,To nie je možné! Toho vlkolaka by mali zatvoriť do Azkabanu!“ skríkla Sarah. Celý som očervenel a otočený k učiteľskému stolu som jej povedal:

,,A nevravela si ty náhodou, že vlkolak môže zaútočiť aj neúmyselne?“

,,Á..Áno...Zabudla som..Kam ideš?“

,,Na elixíry.“ odvetil som a ponáhľal som sa do hradných žalárov. V triede sme boli len ja a Slughorn. Po pár minútach prišli aj ostatný. Dnes sme robili jeden z najľahších elixírov, no aj napriek tomu sa mi vôbec nedarilo. Všetkým sa podaril úžasný elixír, ale keď Slughorn prechádzal vedľa mňa, radšej sa od kotlíka odvrátil a chválil Sarin elixír. Po hodine som šiel do klubovne. Vôbec som nemal náladu ísť na ďalšiu hodinu. Zavrel som sa do spálne, zatiahol som žlté závesy na mojej posteli a rozmýšľal som, čo budem teraz robiť. Prešli minúty, ba aj hodiny, čo som ta len bezmocne ležal a premýšľal sám nad sebou. Čo všetko som spôsobil? Keby som nešiel na Rokfort, mohol by profesor Tedd žiť a profesor Dippet by nebol v Azkabane. Dokonca som premýšľal nad tým, či by predsa nebolo lepšie, keby do toho Azkabanu zavreli mňa. Mal som chuť vyskočiť z okna spálne, ale keďže bola na prízemí, asi by to nemalo žiadny efekt. A tak som tam len ďalej bezmocne ležal a odmietol som ísť na hodinu, aj keď do spálne vošiel McMilan a pýtal sa ma prečo som nebol na hodine.

,,Nechaj ma na pokoji.“ povedal som mu.

,,Ako myslíš. Ale ja idem na obranu proti čiernej mágií.“

Rozhodol som sa, že pôjdem na obed, pretože som bol hladný. Keď som však vošiel do klubovne, zistil som, že už je neskoro večer. Asi som musel zaspať.

,,Kde si bol? Všade som ťa hľadala. Prečo si nebol na vyučovaní?“ opýtala sa ma Sarah, len čo som vošiel do klubovne.

Ja som neodpovedal a vrátil som sa späť do spálne.

Takto to pokračovalo asi týždeň, až kým Sarah a ostatný spolužiaci nezavolali novú vedúcu bifľomoru, profesorku Hacribtowú, ktorá mi vynadala a hrozila mi, že ak nepôjdem na ďalšiu hodinu tak ma vylúči. Preto mi nezostávalo nič iné, ako ísť na herbológiu.

* * *

Ani som sa nenazdal a už sa začali vianočné prázdniny. Mal som podstatne lepšiu náladu ako v septembri. Hneď po návrate profesora Dippeta, čo bolo asi mesiac po výsluchu som mu musel vysvetliť, prečo som sa skrýval a odmietal som chodiť na hodiny. Dippet ma presviedčal, že za to nemôžem viniť seba, no ja som na tom trval. Prestal som znovu chodiť na hodiny, až kým profesor Dippet za mnou neprišiel, nestrhol bifľomoru 50 bodov a nepovedal mi, nech sa už konečne prestanem viniť za to, čo sa stalo a že jediný, kto je vinný je on. Konečne som sa trochu spamätal, no zlá nálada mi zostala. Ako sa však blížili Vianoce, moja nálada sa podstatne zlepšila. Ďalšie transformácie už prebehli bez problémov. Práve dnes, deň pred vianočnými prázdninami profesor Dumbledore zapisoval študentov, ktorí zostanú cez prázdniny na Rokforte. Sarah šla domov, no ja som musel zostať. Práve cez Štedrý deň som sa mal znovu transformovať a Dippet trval na tom, že bude lepšie keď sa transformácia uskutoční tu.

24. december

Ráno som sa zobudil a objavil som pri posteli kopu darčekov. Vyskočil som z postele a hneď som sa pustil do ich rozbaľovania. Od otca som dostal veľkú škatuľu čokoládových žabiek a fazuliek každej chuti, od tety zase vynikajúce domáce fondánové koláčiky a od Sarah knihu –Ako sa stať vynikajúcim výrobcom elixírov- a knihu o fantastických zveroch, ktorá ma celkom zaujala na rozdiel od tej prvej. Večer som šiel s profesorom Dumbledorom do Rokvillskej jaskyne, kde som sa transformoval.

( Pred koncom prázdnin)

* * *

Vianočné prázdniny sa chýlili ku koncu. Zajtra sa malo začať vyučovanie. Študenti, ktorí boli cez prázdniny doma sa už vrátili. Práve som šiel z klubovne do chatrče hájnika Ogga, ktorý mňa a Sarah pozval na čaj. Sarah však nemohla ísť, pretože bola v nemocničnom krídle po tom, čo sa po návrate do školy pokúsila vyčarovať v spálni vianočný stromček (čo je veľmi náročné kúzlo) a nejako jej to nevyšlo. Keď som pred večierkou šiel späť do hradu, zrazu ma niekto oslovil:

,,Ahoj:“

Pozrel som ta. Za mnou stál Tom.

,,A..Ahoj.“ povedal som.

,,Vieš o tom, že viem kto vlastne si?“ povedal Tom.

,,Čo tým myslíš?“ opýtal som sa prekvapene. No keď začal Tom rozprávať, tak som tušil o čo asi ide.

,,Pamätáš sa, keď si ma sledoval keď ma Dumbledore odviedol do pracovne? Tak isto som už dlhšiu chvíľu sledoval ja teba. A ty si nič nezistil. Každý mesiac si šiel s niektorým profesorom von z hradu. Vždy, keď bol spln mesiaca. Ja jediný viem, čo si. Odhalil som ťa. Si vlkolak“

,,Čo teraz urobíš? Vytáraš to celej škole?“ opýtal som sa ho. Celý čas ma sledoval a ja som si ho nevšimol? Vlastne som si ho vždy všimol, stretol som ho vždy keď som ráno prišiel z Rokvillu a neuvedomil som si, že ma sleduje?

,,Keby som chcel, tak to už celá škola vie. Stane sa to našim tajomstvom. Vlastne nikdy som nepovedal, že nemám rád vlkolakov. Vlastne ma fascinujú. To zlo čo sa v nich ukrýva...“

,,Ja nie som zlý.“ povedal som nahnevane.

,,Nechcel by si sa pridať k našej skupine?“ pokračoval Riddle.

,,A aká to je?“ opýtal som sa ho.

,,Skupina mocných a vás, vlkolakov. Ae nikomu to nehovor. Je to tajné.“ odvetil.

,,A čo je cieľom tej skupiny?“ opýtal som sa.

,,My nemáme žiadny cieľ. Príď zajtra večer na siedme poschodie, oproti gobelínu na ktorom Barnabáš Bláznivý nacvičuje trollov balet a uvidíš tam dvere.“

,,Ešte si to rozmyslím.“ povedal som znechutený z toho všetkého, čo mi Riddle navrhol. Tom chcel niečo povedať, no ja som už bol na ceste do klubovni.

_____________________________________________________________

Venujem Emme Davisovej.

[ » na začiatok « ]