Kapitola:
Pridaná: 24.5.2009, 14:05:01
Čítaná: 1387×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Brian Fletwick, Sarah Abbotová, Armando Dippet, Tom Riddle
Stručný dej: Brian je vlkolak a práve začína prvý ročník na Rokforte. Podarí sa mu udržať svoje tajomstvo aj pred dotieravým Tomom Riddlom?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ » Môj vlkolačí život 1 » Návšteva 2 » Triedenie 3 » Spln 4 » Sledovanie 5 » Nečakaná pozvánka 6 » Výsluch 7 » Odhalenie 8 » Kiahne 9 » Zrada

Zloduch mal „dobrú“ náladu. Začal do mňa hádzať brká, ktoré pravdepodobne ukradol študentom a pritom mi hovoril:

,,Fletwíček, nechceš spať? Ale nezabudni si budík!“

,,Choď do čerta.“ odvetil som.

,,Á, Fletwíček sa nám naštval...“

,,ZLODUCH ZMIZNI!“ ozval sa za mnou známy riaditeľov hlas.

Zloduch nahnevaný odletel preč.

,,Ospravedlň ma, Brian za meškanie. Totiž, no...madam, Muerová odpadla. Už keď sa dozvedela, že profesora Tedda odviezli do nemocnice, tak jej bolo zle....ale už je v poriadku...Poď ideme sem do voľnej triedy.“ povedal Dippet.

Nasledoval som ho do pochmúrnej, nepoužívanej učebne. Po chvíli Dippet povedal:

,,Zistil som, že to nebude také jednoduché. Budú chcieť od teba dôkaz, či si bol transformovaný, keď si...no keď sa to stalo. Pravdaže, pán Aberforth im to môže potvrdiť, ale pochybujem, že mu uveria. Potrebujeme hmotný dôkaz.“

,,Ale žiadny neexistuje.“ povedal som.

,,Pravdaže to viem aj ja.“ odvetil Dipett. Po chvíli pokračoval: ,,Ale vždy sú tu dve možnosti, ktoré ti pomôžu dostať sa z toho.“

,,Ale aké?“

,,Po prvé, nemali by vypočúvať vlkolaka. Ak majú aspoň trochu rozumu, tak ťa prepustia. Ale o tom pochybujem. Ale stále je tu druhá možnosť. Prevezmem za profesora Tedda zodpovednosť...veď predsa ja som vás ta poslal neskoro, všetko je mo..

,,Nie, to nedovolím, pane!“ vykríkol som.

,,Žiaľ, tvoje slovo ma nepresvedčí. Som dospelý človek, oveľa múdrejší ako si ty, ver mi, viem čo robím.“

,,Ale...“

,,Skončil som. V pondelok poobede o pol druhej sa stretneme vo vstupnej hale. Ak by bol niekto zvedavý, kam ideš, povedz mu, že máš doučovanie z transfigurácie u profesora Dumbledora. Môžeš ísť.“

,,Dobrú noc, pane.“ povedal som a vyšiel som z učebne. V noci som premýšľal o rôznych dôkazoch a dúfal som, že to profesor Dippet nemyslel vážne. Asi o jednej som konečne zaspal. Zajtra mal byť prvý zápas metlobalovej sezóny, aspoň niečo čo ma odpúta od tých myšlienok, pomyslel som si.

Nedeľa

Ráno som vošiel do Veľkej siene a sadol som si na stoličku vedľa Sarah.

,,Kde si včera večer bol?“ opýtala sa ma. ,,Vieš predsa, že keby ťa Pringle prichytil, mohli by ťa vylúčiťa...“

,,Bol som s profesorom Dumbledorom.“ zaklamal som. ,,Od zajtra ma bude doučovať s transfigurácie.“

Sarah mi pravdepodobne uverila, pretože potom už nič nepovedala. Všetci už vstávali od stolov a oblečený vo fanúšikovských dresoch chrabromilu a bifľomoru sa ponáhľali na zápas.

,,Radšej už poďme.“ povedal som Sarah. Vyšli sme na vstupné nádvorie. Bol pekný slnečný deň.

,,Bré ránko. Aj vy sa idete kuknúť na metlobal?“ ozval sa za nami neznámy hlas. Pozreli sme sa ta. Za nami bol Rokfortský hájnik Ogg , ktorého som poznal len z videnia. Sarah ho zrejme poznala dlhšie, pretože odvetila.

,,Áno. Bude to určite zaujímavé, Ogg.“

,,Vy sa poznáte?“ opýtal som sa prekvapene.

,,Jasné. Ja som veľmi dobrý kamarát Sarinho otca. Viackrát som bola aj u nich doma..“ odvetil Ogg ,,.A ty si?“ opýtal sa ma po chvíli.

,,Brian. Brian Fletwick.“

,,Fletwick...Nie si ty syn Amosa Fletwicka a Mary Blackovej? Poznal som ju, keď chodila na Rokfort. Ako sa má?“ opýtal sa ma.

,,Ona...zomrela. Vlkolak ju pohrýzol...a už bolo neskoro...“ jachtal som.

,,To mi je ľúto.“ povedal hájnik. ,,Tak, ideme na ten zápas?“

,,Pravdaže.“ odvetila Sarah a vydali sme sa smerom k metlobalovému štadiónu. Našli sme si tam miesto s najlepším výhľadom.

,,Začína sa prvý zápas metlobalovej sezóny. Hrá chrabromil proti bfľomoru!.“ komentoval do čarami zosilneného mikrofónu nejaký šiestak.

Asi po pol hodine bifľomor vyhrával 90:20. Ako som sledoval zápas, zatočila sa mi hlava. Všetko som videl rozmazané.

,,Čo ti je?“ začul som, Sarin hlas.

,,Nič, len sa mi trochu zatočila hlava.“ odvetil som. ,,Ale už je to v poriadku.“ zaklamal som.

Vtedy som uvidel len tmu.

Zobudil som sa. Ležal som v nemocničnom krídle. Vedľa mňa stál profesor Dippet.

,,Čo sa stalo?“ opýtal som sa.

,,Odpadol si na zápase.“ odvetil riaditeľ. ,,zrejme jeden z príznakov vlkolačizmu. To sa stáva. Musíš si ešte pospať, aby si bol pripravený na zajtrajší výsluch. Totiž sa mi podarilo presvedčiť madam Muerovú, aby ťa pustila ešte dnes večer.“ odvetil Dippet.

Riaditeľ odišiel z nemocničného krídla. Poslúchol som ho a pospal som si. Večer som sa zobudil, keď som začul hlas madam Muerovej:

,,Už môžeš ísť.“ povedala. Rýchlo som sa obliekol a vyšiel som z nemocničného krídla. V klubovni ma už čakala Sarah.

,,Veľmi sme sa o teba s Oggom báli, keď sme uvideli, že si odpadol.“ povedala. ,,A prečo ťa tak skoro pustili?“

,,Neviem. Madam Muerová mi povedala, že už budem v poriadku a môžem ísť.“ zaklamal som už asi po stý raz.

,,Idem už spať.“ odvetil som, keď som konečne dokončil prácu pre Slughorna.

Pondelok

Ráno som sa zobudil a utekal som na raňajky. Dnes sme mali mali herbológiu, obranu proti čiernej mágii, čarovanie a dejiny mágie, ktoré boli najnudnejším predmetom na celej škole, aj preto, že ich učil profesor Binns s monotónnym hlasom. Práve som išiel z obedu na dvojhodinovku elixírov, keď som stretol na chodbe profesora Dumbledora, ktorý sa chcel som mnou rozprávať o tom ,čo mi profesor Dippet včera hovoril. Všetko schvaľoval, dokonca aj to, že profesor Dippet možno za mňa prevezme zodpovednosť.

,,Je v jeho záujme chrániť nevinných študentov. Ale nehovorím, že to musí robiť.“ uistil ma Dumbledore. ,,Teraz už radšej choď na hodinu, lebo meškáš.“ dokončil.

Ponáhľal som sa do žalárov.

,,Chlapče, chlapče, prečo vždy meškáš len na mojich hodinách?“ opýtal sa ma napoly pobavene a napoly rozhorčene Slughorn, keď som vošiel do triedy.

,,Rozprával som sa s profesorom Dumbledorom.“ odvetil som.

,,Dobre, tak si teda sadni a odovzdaj mi svoju prácu.“ povedal.

Urobil som , ako mi kázal. Po hodine som sa prezliekol a šiel do vstupnej haly. Tam ma už čakal Dippet.

,,Poď, ideme do Rokvillu.“ povedal a viedol ma na nádvorie a odtiaľ na cestičku k čarodejníckej dedine. Keď sme ta dorazili, zmocnil sa ma čudný pocit. Tu sa to stalo, tu sa stalo to, kvôli čomu teraz idem na výsluch. Zastavili sme sa pred hostincom s názvom –Tri metly-.

,,Už si sa premiestňoval?“ opýtal sa ma riaditeľ.

,,Áno, už veľakrát.“ odvetil som a chytil som riaditeľa za ruku. Otočili sme sa na mieste a premohol ma nepríjemný pocit, akoby vás niekto tlačil úzkym potrubím. Keď sa to skončilo, ocitli sme sa na dlhej chodbe po bokoch ktorej boli kozuby, v ktorých sa stále zjavovali čarodejníci a čarodejnice a na konci ktorej bola zlatá fontána.

,,Vítaj na ministerstve mágie.“ povedal Dippet po chvíli. ,,Poď, musíme ísť.“ dodal.

Na konci átria mi nejaký starý čarodejník skontroloval prútik. Potom sme prešli do vedľajšej miestnosti s desiatkami výťahov zo zlatými mrežami. Do jedného sme vošli a za nami aj kŕdeľ sov s listami v zobákoch.

,,Nesú správy pre pracovníkov ministerstva.“ oznámil mi riaditeľ. Po chvíli výťah zastavil a melodický hlas oznámil. ,,9. podlažie, Oddelenie záhad.“

Vystúpili sme. Nachádzali sme sa na začiatku dlhej tmavej chodby bez okien na konci ktorej boli čierne dvere. Myslel som si, že ideme ta, no zabočili sme a zišli sme po úzkych schodoch na chodbu plnú dverí. Pred jednými sme zastavili a Dippet povedal:

,,Idem tam aj ja. Žiadny strach, určite sa z toho dostaneš.“

Vošli sme dnu. Nachádzali sme sa vo vysokej kruhovej miestnosti. Zrazu ma premkol chlad a mal som pocit, že vyprchalo zo mňa všetko šťastie. Obzrel som sa okolo seba. Pri dverách ,,stáli“ dvaja dementori, strážcovia Azkabanu.

,,Posaďte sa.“ ozval sa nejaký hlas. Šiel som si sadnúť do kresla v strede siene. Keď som si sadol, zrazu ma zviazali reťaze a ja som sa nemohol pohnúť.

Predo mnou sedela nazlostene sa tváriaca žena, ktorá po chvíli prehovorila:

,,Otváram súdny proces vo veci ublíženia na zdraví podľa čarodejníckeho zákona Wizengamotu číslo 12 odsek 3. Obvinený Brian James Fletwick, dopustili ste sa tohto činu?“

,,Áno, ale veď som vlkolak...“

,,A to vám zrejme povoľuje ubližovať ľuďom, však?“

,,Ale ja som bol transformovaný.“

,,Ale na to, žiaľ, potrebujeme dôkaz.“

,,Ja jeden dôkaz mám. Pozrite si v spisoch, kedy sa to stalo, o akom čase. A zistíte, či je možné aby bol transformovaný.“ ozval sa Dippet.

Čarodejnica sa chvíľu hrabala vo zväzkoch pergamenu. Potom povedala:

,,Nemyslíte si, že je príliš neskoro dostať sa na bezpečné miesto pre transformáciu , pán Dippet?“ opýtala sa nazlostene.

,,Áno ,pravdaže si to myslím. A chcem za zraneného profesora Tedda prevziať zodpovednosť.“ povedal Dippet.

,,NIE!“ vykríkol som.

Čarodejnica po chvíli povedala:

,,Kto je za zbavenie všetkých obvinení?“

Viac než polovica zdvihla ruky.

,,Zbavený obvinení.“ povedala. ,,Môžeme pokračovať vo výsluchu Armanda Dippeta. Pán Fletwick, môžete ísť.“

Vyšiel som zo siene. Čo som to len urobil? Čo teraz bude s Dippetom? Asi po pol hodine sa dvere siene otvorili a dementori niesli profesora Dippeta preč.

,,Nie!“

,,Buďte ticho, Fletwick. Prečo ešte nie ste preč?“ opýtala sa ma tá čarodejnica .

,,Ja, nemám sa ako dostať späť do školy.“ odvetil som.

,,Choďte predsa hp-šup práškom.“ odvetila.

Šiel som teda do átria a vošiel som do jedného z kozubov. ,,Bifľomorská klubovňa.“ povedal som. Chvíľu som sa točil v zelených plameňoch, no potom som sa objavil v bifľomorskom kozube. A zároveň som si uvedomil, že som urobil veľkú chybu. Otáčali sa ku mne stovky zvedavých hláv. Vyliezol som z kozuba a snažil som sa nenápadne prekĺznuť do spálne, keď sa predo mnou objavila Sarah.

,,Čo to, pre merlinovu bradu, malo znamenať?“

,,Ja...mal som doučovanie z transfigurácie a Zloduch bol na chodbe a nikoho nechcel pustiť, tak ma profesor Dumbledore poslal hop-šup práškom.“ povedal som. Bola to dobrá výhovorka, ktorú som celý večer vykladal každému , kto sa čudoval, čo som robil v tom kozube. Konečne sa mi podarilo dostať sa do spálne a ľahnúť si.

Utorok

Na raňajkách som rozvinul denný prorok, ktorý mi doniesla plamienka driemavá a začal som si ho čítať. Uvidel som tam zaujímavé až šokujúce články

Armando Dippet- Kde je?

Vďaka spoľahlivému zdroju sme sa dozvedeli, že Armando Dippet, riaditeľ Rokfortskej strednej školy čarodejníckej opustil túto školu a nevedno , kde je. Správna rada Rokfortu sa odmieta na túto tému vyjadrovať.

Smrť pracovníka Rokfortskej školy

Včera v neskorých večerných hodinách skonal v Nemocnici sv. Munga Charlie Tedd, dlhoročný profesor čarovania na Rokfortskej škole na nepekné zapálené zranenia. Liečitelia u sv. Munga tvrdia, že sa už nedal zachrániť. Pohreb bude v jeho rodnej obci- Humusinách nad Pláňou. Na jeho miesto nastúpi nováčik v učení, profesor Filius Flitwick.

Nie! Vykríkol som, keď som dočítal tento článok. Všetci sa na mňa pozerali.

,,Čo sa deje?“ opatrne sa ma opýtala Sarah.

,,Toto.“ povedal som a podal som jej noviny. V tom ku mne priletela Hermína s listom v zobáku. ..

_____________________________________________________________

Venujem Lavender, pretože aj ona venovala jednu kapitolu mne a ešte ďalším ,ktorých táto poviedka zaujíma a radi ju čítajú. Napíšte prosím komentíky....

[ » na začiatok « ]