Poviedka:
Pridaná: 18.5.2009, 15:57:19
Čítaná: 6785×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: Fiction
Postavy: Ja, Jack Sparow
Stručný dej: Trošku zvláštna príhoda...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

,,Prečo by som bola taká sprostá a tlačila to tlačídko aby som to CD vybrala!!!" kričala som na svojho mladšieho brata , ktorý mi nadával za to čo som nespravila.

Ja som s nervami a slzami v očiach bežala na záchod.

Prudko som za sebou zabuchla dvere a čupla som si na zem.

,, Viem , že je to pre mňa dôležité a ešte to pokazím....no jasné...ked´ to chcem tak to asi nebudem kaziť ," hundrala som si popod nos a pozerala som okolo seba.

Ten záchod sa mi zdal zrazu menší a útulnejší , nikdy som nemala s neho taký pocit.

Teraz to bol pre mňa múr ktorý ma pred všetkým ochráni.

Rýchlo som pokrútila hlavou aby som si nevymyslela zasa nejakú hlúposť a spomenula som si , že som nezamkla dvere....chytila som kľúč a jemne som s ním pootočila.

V tom sa mi záchod zmenil na veľkú tanečnú sálu a ja v strede nej.

Sedela som bezvládne strede parketu a snažila som sa postaviť.

,,Smiem prosiť?" opýtal sa ma mužský hlas.

Otočia som za hlasom a v tom som zistila , že to bol Johnny Depp v obleku a práve ma vyzval k tancu.

,,Nie som na to oblečená ," zamlela som úplnú hlúposť , ale bola to pravda...neboola som oblečená na spoločenské tance ale na doma....tepláky a nejaké staré tričko.

,,Ale to vôbec nie je pravda pozrite sa do zrkadla," usmial sa a ukázal na zrkadlo.

Rýchlo som sa postavila a bežala som k zrkadlu.

,,To nie je možné ved´ to nie som ja." pozeral som do zrkadsla a na sebe som mala nádherné biele plesové šaty.

,,Zatancujeme si?" opýtal sa ma Johnny a ja som prikývla.

Obidvaja sme sa postavili do stredu parketu a čakali sme do kým začne hrať hudba.

Dali sme sa do začiatočnej pózy a hudba začala hrať.

Bol to valčík , ktorý prevádzal naše kroky.

Jemne sme sa presúvali po parkete ked´ sme zrazu spadli.

Silno som si narazila hlavu a Johnny spadol na mňa ale stihol sa pribrzdiť rukami.

Naše tváre boli len pár krokov od seba.

,,Kika , Kika!!!" začula som krik ,ale Johnny to nebol.

Zavrela som oči a ked´ som ich zase otvorila tak som videla len dlážku záchoda a nič viac.

Takže všetko bol len sen ,ale ten pád bol skutočný.

hovorila som si v duchu a odfomykala som dvere.

,,Hurá , že si sa rozhodla tie dvere aj otvoriť," rozčuloval sa brat ale ja som ho nevnímla.

držala som si tvár na mieste kde som spadadla a prehrávala som si ten sen stále do kolečka....jááj tiemoje sny kedy sa už konečne skončia?????:))

..ešte týždeň som mala na líci veľmi malú modrinku...:)))

[ » na začiatok « ]