Kapitola:
Pridaná: 16.5.2009, 21:13:30
Čítaná: 1021×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Brian Fletwick, Sarah Abbotová, Armando Dippet, Tom Riddle
Stručný dej: Brian je vlkolak a práve začína prvý ročník na Rokforte. Podarí sa mu udržať svoje tajomstvo aj pred dotieravým Tomom Riddlom?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ » Môj vlkolačí život 1 » Návšteva 2 » Triedenie 3 » Spln 4 » Sledovanie 5 » Nečakaná pozvánka 6 » Výsluch 7 » Odhalenie 8 » Kiahne 9 » Zrada

5. kapitola- Nečakaná pozvánka

Odvrátil som oči od práce a opýtal som sa:

,,Čo sa deje? Prečo si taká zadychčaná?

,,Vieš, ja mám takú vlastnosť počuť to, čo by som nemala. No a išla som na obed, a na chodbe sa rozprávala madam Muerová s profesorom Dumbledorom. Ja som šla skratkou cez gobelín, no keď som ta vošla, začula som ako madam Muerová hovorí: Mám naliehavú správu. Zranenia od vlkolaka sa nepekne zapálili a profesora museli odniesť do Nemocnice sv. Munga. Odkážte to Armandovi.

A ja som si istá, že ten profesor znamená profesor Tedd.

,,Ty si počúvala cudzí rozhovor? A tomu hovoríš náhoda?!“ povedal som rozhorčene.

,,Ale ja som to naozaj nechcela počuť.“ odvetila Sarah.

,,To je aj tak jedno.“ povedal som. Cítil som sa vinný za to, čo som urobil. Profesora odviedli do Nemocnice sv. Munga...čo som to len urobil?

,,Poď na obed.“ povedala Sarah.

,,Nemám náladu. Idem do klubovne.“ odvetil som.

,,Nevedela som, že ťa tá správa až tak zaskočí.“

Vybehol som z knižnice a ponáhľal sa do klubovne. Čo som to urobil? Budem za to potrestaný. Moje najhoršie obavy sa naplnili, keď som stretol profesora Flitwicka.

,,Pán riaditeľ vás volá do riaditeľne, pán Fletwick.“

Nedalo sa nič robiť, len ta ísť. Vylúčia ma zo školy? Stane sa so mnou to, čo som si myslel, že sa stane s Tomom Riddlom?

,,Stratený diadém.“ povedal som heslo a kamenná obluda odskočila. Vyšiel som hore po schodisku a zaklopal som.

,,Ďalej.“ ozvalo sa. Vošiel som dnu.

,,Vitajte, Brian. Mám pre vás jednu správu.“ začal Dippet.

,,Viem. Profesor Tedd...“ povedal som, no hneď som sa zarazil. Pozrel som sa na riaditeľa. Bol prekvapený. Po chvíli Pokračoval:

,,Takže už vieš, o čo ide. No ale to nie je všetko...“

,,Vylúčite ma?“ opýtal som sa.

,,Nie, to určite nie! To by som si nedovolil. Ale ide o niečo oveľa horšie.“ povedal a podal mi do ruky list. V jeho hornom rohu bolo napísané MM. ,,Prečítaj si to.“ povedal Dippet.

Otvoril som list a začal čítať.

Vážený pán Fletwick

Z dôvodu ublíženia na zdraví osobe menom Charlie Tedd sme povinný predvolať Vás na disciplinárne konanie, ktoré sa bude konať dňa 8. 7. o 14- tej hodine. Ste povinný dostaviť sa na toto konanie, kde sa rozhodne o vašom treste alebo nevine. Pravdaže berieme do úvahy aj to, že ste postihnutý lykantropiou.

S pozdravom

Irma Meryová, Ministerstvo mágie

Znovu som si ho prečítal. Potom som sa zadíval na Dippeta.

,,Čo to má znamenať?“ opýtal som sa.

,,Presne to, čo si sa tam dočítal, Brian. Je to kruté. Konal si, keď si bol transformovaný, naozaj sa ničoho nemusíš báť, neurobil si nič zlé. Nemôžu ťa potrestať. A ak bude profesor Tedd v poriadku, bude to ľahšie, ale ak nie...“ riaditeľ sa odmlčal. Zadíval sa na strop a dlho bolo ticho. Potom prehovoril:

,,Keďže termín výsluchu je už tento pondelok, tak ťa musím oboznámiť s niektorými skutočnosťami. Začneme zajtra večer o šiestej. Teraz si choď ľahnúť, viem že je toho na teba priveľa, musíš si oddýchnuť.“ dokončil.

,,Tak teda dovidenia.“ povedal som a odišiel som. Ešte stále som sa spamätával z toho šoku. Rozhodnú, či dostanem trest...čo sa so mnou stane? Pôjdem do čarodejníckeho väzenia v Azkabane? Toto som vôbec nečakal. Myslel som si, že ma vylúčia.

V noci som nevedel zaspať. Na ďalší deň som už o šiestej vstal z postele a obliekol som sa. No po chvíli som bol unavený a oblečený som sa zvalil na posteľ.

Sobota

,,Čo sa to s tebou deje? Vyzeráš, že ťa niečo trápi.“ hovorila mi Sarah vo Veľkej sieni na obed. Práve som ta prišiel, pretože som sa len teraz zobudil.

,,Nič mi nie je.“ zaklamal som.

,,Ja nie som slepá. Vidím, že ťa niečo trápi...A prečo si nebol na raňajkách?“

,,Spal som.“ odvetil som.

,,Trápi ťa profesor Tedd? Veď aj mňa to trápi...Myslíš si, že mi je jedno, že môj najobľúbenejší profesor leží v nemocnici? A ten vlkolak...neviem čo si mám o ňom myslieť. Sú aj takí, ktorý to robia vedome, ale vlkolaci nevedia, čo robia, mohli by zabiť aj svojho najlep...“

,,Povedal som, že mi nič nie je.“ prerušil som ju trochu podráždene.

,,Dobre, ako chceš“ povedala a vstala od stola.

Zvyšok dňa som strávil zatvorený v chlapčenských spálňach. Keď sa blížila šiesta hodina, pobral som sa do riaditeľne. Keď som však zaklopal, nikto sa neozval. Vošiel som teda dnu. V riaditeľni nik nebol. Čo teraz?

,,Profesor Dippet, pane?“ zvolal som. No po asi piatich minútach som musel uznať, že riaditeľ tu nie je. Pobral som sa teda do klubovne. Oklamal ma? Alebo musel nečakane odísť? Cestou do klubovne som však narazil na Toma Riddla.

,,Ahoj.“ ozval sa Tom.

,,A-ahoj.“ odvetil som prekvapene. Už zabudol na to, čo sa stalo včera?

,,Chcel by som sa ti ospravedlniť. Za ten včerajšok, veď vieš..“ začal Tom.

,,To skôr ja by som sa ti mal ospravedlniť.“ prerušil som ho.

,,Prečo nie si na večeri?“ opýtal sa ma.

,,Nemal by som sa to isté opýtať ja teba?“

,,Ja..nie som hladný.“ povedal Tom. No niečo tu nesedelo. Vedel som že klame. Ale rozhodol som sa, že to nechám tak, aby to nedopadlo tak, ako minule. ,,A ty?“ opýtal sa ma.

,,Ja tiež.“ zaklamal som. ,,No ja idem spať. Tak sa maj.“ povedal som a pokračoval som v ceste do klubovne. No vo vstupnej hale som narazil na prekážku. Vo vzduchu sa vznášal duch Zloduch, najhorší a najzlomyseľnejší duch v celom Rokforte...

_____________________________________________________________

Túto kapitolu venujem Dore Tonks Lupin- Gauntovej, ďalej Sarike a všetkým, ktorým sa poviedka páči.... A napíšte aj komentíky...

[ » na začiatok « ]