Kapitola:
Pridaná: 6.5.2009, 12:14:07
Čítaná: 838×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Brian Fletwick, Sarah Abbotová, Armando Dippet, Tom Riddle
Stručný dej: Brian je vlkolak a práve začína prvý ročník na Rokforte. Podarí sa mu udržať svoje tajomstvo aj pred dotieravým Tomom Riddlom?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ » Môj vlkolačí život 1 » Návšteva 2 » Triedenie 3 » Spln 4 » Sledovanie 5 » Nečakaná pozvánka 6 » Výsluch 7 » Odhalenie 8 » Kiahne 9 » Zrada

Utorok, 2. školský deň

Zobudil som sa. Izba bola prázdna, bol som tam iba ja. Pozrel som sa na hodinky. Bolo pol deviatej ráno! Bleskovo som sa prezliekol do habitu a trielil som z klubovne na chodbu a potom do vstupnej haly. Pozrel som do Veľkej siene. Bola prázdna. Až teraz som si uvedomil, že vlastne nemám rozvrh hodín, a nevedel som, akú mám hodinu. Našťastie, alebo aj nanešťastie práve do vstupnej haly dokrivkal mrzutý školník Pringle.

,,Čo tu robíš?“ opýtal sa ma.

,,Ja.... zaspal som“

,,No to určite. Poď, ideme do žalárov, a hneď si pripravím aj bič.“ povedal Pringle s náznakom škodoradosti v hlase.

,,Nie, ja som naozaj zaspal!“ protestoval som, ale už bolo neskoro, pretože školník ma už ťahal ku chodbe, kam včera večer išli slizolinský študenti. Vošiel do žalára a tam ma pustil. Zatresol dvere a uškŕňajúc sa povedal: ,,Priprav sa, určite to bude bolieť.

V tom sa dvere rozleteli a v nich stál Armando Dippet.

,,Apollyon, čo to robíte?!“

,,Tento študent sa ulial a tvrdí, že zaspal, tak ho idem zbičovať.“

,,Nie. Nechajte ho tak, Apollyon. Brian, poďte prosím ku mne.“

Išiel som k riaditeľovi. Dippet vytiahol pergamen, mávol nad ním prútikom a objavil sa na ňom text.

,,Tu máš rozvrh hodín. Utekaj na elixíry, tie sú hneď tuto, vo vedlajšom žalári.“ povedal Dippet.

,,Ďakujem za všetko.“ poďakoval som sa a utekal som do vedľajšieho žaláru. Vošiel som dnu.

,,Meškáte, pán..“

,,Fletwick.“ doplnil som profesora. Bol to mladší muž s vlasmi slamovej farby a žltohnedými fúzami.. ,,Prepáčte, ale zaspal som. Profesor Dippet o tom vie, on mi dal rozvrh a poslal ma sem.

,,Tak si teda sadnite, pán Fletwick.“

Šiel som k lavici v zadnej časti žaláru a sadol som si vedľa Sarah.

,,Tak, a teraz prejdeme k výrobe jednoduchého a trochu zábavnému elixíru, elixíru štikútania. Potrebné prísady máte na stole, a postup na tabuli. Ten, kto urobí najlepší elixír, získa odmenu- stane sa členom Slughornovho klubu.“

,,Prepáčte, ale aký je to klub?“ opýtal som sa.

,,Je to klub, v ktorom majú miesto najmä slávni čarodejníci a čarodejnice. Ten, kto urobí najlepší elixír sa stane v mojom klube slávym výrobcom elixírov.“

Niečo som nechápal. Veď profesor vravel, že je to jednoduchý elixír, tak kto by ho nepripravil dobre? Zobral som sofoforóznu fazuľku a rozdrvil som ju, so zámienkou, že ja budem mať ten najlepší elixír. No o 10 minút som si uvedomil, že ten elixír vôbec nie je až tak jednoduchý. Keď Slughorn zakričal: ,,KONČÍME!“, môj elixír mal namiesto priesvitnej farby zelenú a zapáchal ako zvratky. Sarin vyzeral aspoň o niečo lepšie. Slughorn sa začal prechádzať po triede. Napokon prišiel k chlapcovi, ktorý so mnou a Sarah sedel v kupé a povedal: ,,Stávaš sa novým členom Slugyho klubu. Pán...“

,,Riddle. Tom Riddle.“ doplnil ho chlapec.

Trochu som mu závidel. Vyšiel som zo žalárov a ponáhľal som sa na transfiguráciu. V tom ma zastavil Tom Riddle:

,,Fletwick, nechceš ísť aj ty do Slugyho klubu? Možno prespíš jeho večierok a Slughorn si ani nevšimne, že mu tam chýba nejaký ...“

,,Nechaj ho!“ skríkla Sarah na Toma.

,,Ty si kto?“ opýtal sa jej.

,,Sarah Abbottová,“ odvetila.

,,Aký máš pôvod?“ opýtal sa jej.

,,A prečo ťa to zaujíma?“ opýtala sa ho.

,,Poď, ideme na transfiguráciu,“ povedal som Sarah a ťahal som ju preč od Toma.

Streda

***Dippet***

Do riaditeľne práve vošiel učiteľský zbor.

,,Potrebujete prebrať niečo naliehavé?“ opýtal sa Dumbledor riaditeľa.

,,Áno. Ide o študenta menom Brian Fletwick. Tento študent je vlkolak.“

Všetci akoby skameneli. Uprene sa pozerali do Dippetových očí a nik neprehovoril.

,,Dnes je deň jeho prvej transformácie na vlkolaka na tejto škole. Mohol by sa skryť v jednej z jaskýň za Rokvilleom. Čo vy na to?“

,,Nebol by lepší Zakázaný les?“ opýtal sa profesor Slughorn.

,,Nie, myslím, že zakázaný les by bol preňho nebezpečný. Je tam veľa živých tvorov, ktorým by mohol ublížiť a aj veľa takých, ktorý by mohli ublížiť jemu.“ odvetil Dippet. ,,Profesor Tedd, patrí pod vašu fakultu a bol by som, rád, ak by ste ho skryli do Rokvilleskej jaskyne vy, pravdaže ak nemáte iné povinnosti.“ dokončil riaditeľ.

,,Pravdaže ho tam zavediem.“ povedal profesor v krikľavom fialovom habite, no na jeho tvári bolo vidieť strach.

,,Tak sme dohodnutí.“ povedal Dippet.

***Brian***

Práve sa končila hodina čarovania. Už som bol takmer na chodbe, no vtedy profesor Tedd zvolal:

,,Pán Fletwick, poďte prosím sem.“

Urobil som to, o čo ma poprosil profesor.

,,Riaditeľ Dippet ma povril úlohou, ktorá súvisí s vami, pán Fletwick. Dnes je spln mesiaca, a riaditeľ chcel, aby som vás ukryl do jednej z Rokvilleských jaskýň. Dnes o siedmej večer ma čakjte vo vstupnej hale.“

Prikývol som. Úplne som zabudol, že dnes je spl.

,,Keby sa niekto zo študentov pýtal, kam idete, povedzte im, že si u mňa odpykávate trest. Môžete ísť.“ povedal profesor.

*********

Pozrel som sa na hodinky. Bolo o 5 minút sedem hodín. Klubovňa bolo skoro prázdna, boli tam len nejaký šiestaci a siedmaci, ktorí sa nezaujímali kam idem. Vyšiel som z klubovne a šiel som smerom k vstupnej hale. Tam ma už čakal profesor Tedd.

,,Môžeme ísť?“ opýtal sa.

Prikývol som. Vyšli sme do areálu školy a šli sme cestou, ktorá viedla aj k stanici. Potom sme sa ocitli v malej čarodejníckej dedinke. Otec mi o nej rozprával, vraj tam budeme môcť chodiť na nákupy od tretieho ročníka. Prešli sme cez Rokville a zabočili sme na úzky chodník, ktorý viedol k horám. Asi po desiatich minútach sme dorazili k malej jaskyni.

,,Tak, už sme...“ uprostred vety sa profesor zastavil. Pozrel sa na oblohu. Pozrel som sa ta aj ja. Práve sa na oblohe objavil mesiac. Cítil som, ako sa mením a potom si už na nič nespomínam, iba na profesora ležiaceho na zemi a na nejakého muža, ktorý ho chytil a utekal s ním preč.....

***Dippet***

Riaditeľ šiel vedľa nemocničného krídla. Na konci chodby videl nejakého muža, ktorý niesol niekoho v rukách. Po chvíli som toho muža spoznal. Bol to Dumbledoreov brat, barman od Kančej hlavy

,,Aberforth, čo to..profesor Tedd?!“

Aberforth niesol v rukách zraneného profesora Tedda.

,,Musíme ísť do nemocničného krídla.“ povedal Aberforth.

Otvoril som dvere do nemocničného krídla a vošiel som ta aj ja.

,,Čo sa stalo?“ opýtala sa vyplašene liečiteľka, madam Muerová.

,,Zaútočil na ňho vlkolak.“ odvetil Dumbledore.

,,Položte ho na posteľ, musím mu ošetriť rany.“ povedala madam Muerová.

,,Brian...“ povedal som. „Brian, on je ten vlkolak, pravdepodobne som ich tam poslal neskoro...všetko je to moja vina.“

,,Armando, neobviňujte sa skôr, ako zistíte, čo sa vlastne stalo.

,,Bude v poriadku?“ opýtal som sa madam Muerovej.

,,Vyzerá to len na škrabance, určite ho nepohrýzol. Ale aj tak si ho tu musím nechať.

,,Stačí len dúfať, že ho naozaj nepohryzol...“ povedal som.

_________________________________________________________

Venujem Sarike, Nati prvosienke Diggory Fowl, a všetkým čitateľom, ktorým sa táto poviedka páči...

[ » na začiatok « ]