Kapitola:
Pridaná: 3.5.2009, 16:27:06
Čítaná: 754×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Brian Fletwick, Sarah Abbotová, Armando Dippet, Tom Riddle
Stručný dej: Brian je vlkolak a práve začína prvý ročník na Rokforte. Podarí sa mu udržať svoje tajomstvo aj pred dotieravým Tomom Riddlom?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ » Môj vlkolačí život 1 » Návšteva 2 » Triedenie 3 » Spln 4 » Sledovanie 5 » Nečakaná pozvánka 6 » Výsluch 7 » Odhalenie 8 » Kiahne 9 » Zrada

Oci vstávaj, meškáme!“ kričal som z chodby do otcovej izby. Bolo už 10.40 a my sme mali len 20 minút na to, aby sme sa dostali na stanicu.

,,Už som hore.“ odvetil otec. ,,Choď sa obliecť.“

Šiel som do izby a rýchlo som si obliekal muklovské oblečenie. Zobral som kufor a moju novú sovu Hermínu a trielil som do predsiene. Práve ta vošiel aj otec. ,,Koľko je hodín?“ opýtal sa ma.

,,10.45.“ odvetil som. ,,Čo urobíme?“

,,Zostáva nám iba jedna možnosť. Premiestnime sa.“ odvetil otec. ,,Chyť sa ma za ruku.“

Urobil som, čo mi kázal otec a otočil som sa na mieste. Nebolo to po prvý krát, čo sme sa premiestňovali. Ocitli sme sa na rohu opustenej ulice.

,,Poď, rýchlo.“ povedal otec a rozbehol sa smerom k hlavnej ulici. Bežal som za ním. O chvíľu sme dorazili k budove stanice. Bolo už 10.52. Otec vzal vozík a položil mi naň kufor a sovou. O chvíľu sme už stáli pred bariérou medzi nástupišťami 9 a 10. Rozbehol som sa k bariére, a keď sa dalo čakať, že do nej narazím, som sa ocitol na nástupišti 9 a ¾. . O chvíľu prišiel aj otec.

,,Tak sa teda maj. A nezabudni mi písať listy, áno?“

,,Pravdaže. Ahoj, uvidíme sa cez zimné prázdniny.“ odvetil som.

,,Tak teda choď, lebo zmeškáš.“

Nastúpil som do vlaku a našiel som si kupé. Vlak sa pohol. Mával som otcovi, až kým mi nezmizol z dohľadu. Vošiel som do kupé a sadol som si. V kupé sedeli ešte dvaja ľudia: hnedovlasé dievča a čiernovlasý chlapec s bledou tvárou.

,,Ahoj.“ pozdravilo sa mi dievča. ,,Ja som Sarah Abbottová. Aj ty udeš do prvého ročníka?“

,,Ahoj. Ja som Brian Fletwick. Áno aj ja idem do prvého ročníka.“ odvetil som. ,,V akej, myslíš, budeš fakulte?“

,,Asi v bifľomore. Všetci z rodiny boli v bifľomore. A ty?“

,,Asi aj ja. Aj keď by som radšej bol v bystrohlave. Zvyšok cesty ubehol rozprávaním sa o rôznych predmetoch a o fakultách. Chlapec s bledou tvárou nepovedal nič.

,,Občerstvenie! Dáte si niečo?“ Do kupé vošla staršia čarodejnica s vozíkom.

,,Dám si čokoládové žabky a fazuľky každej chuti za 5 galeónov.“ povedal som čarodejnici a podával som jej zlaté mince.

,,Zbieraš kartičky z čokoládových žabiek?“ opýtal som sa Sarah.

,,Áno, už mi ich chýba iba pár.“ odvetila.

Začalo sa stmievať. Radšej sme sa prezliekli do rokfortských habitov. Vlak začal spomaľovať, až nakoniec zastavil. Vyšli sme na tmavé nástupište. Niekto kričal:

,,Prváci, ku mne!“

V siaľke sme videli nejakú pani, pri ktorej boli ostatní prváci. Išli sme ta teda aj my.

,,Poďte za mnou.“ povedala pani a viedla nás smerom k veľkému jazeru. Tam nás čakali člny. Ja a Sarah sme si do jedného sadli. Člny sa začali hýbať a viezli nás smerom k hardu. Všetci zhíkli keď ho uvideli. Naskytol sa mi krásny výhľad na hrad s mnohými vežami a vežičkami. Po chvíli sme dorazili do úschovni lodiek, odkiaľ sme šli smerom k veľkej bráne a potom k dubovým dverám, ktoré pravdepodobne viedli k hradu. Za nimi bola veľká miestnosť, v ktorej čakal nejaký pán s dlhými hnedými vlasmi a bradou.

,,Vítajte na Rokforte.“ povedal. „Som profesor Dumbledore. O chvíľu vás čaká triedenie do štyroch rokfortských fakúlt, ktorými sú chrabromil, bifľomor, bystrohlav a slizolin. Môžeme teda prejsť k triedeniu.“

Vošli sme do ďalšej miestnosti. Tú zapĺňali 4 dlhé stoly a na konci miestnosti bol stôl, za ktorým sedeli profesori. Vo vzduchu sa vznášali sviečky a strop nad nami bol ako obloha.

Dumbledore položil pred nás drevený stolček a starý, poplátaný klobúk. Všetci sa čudovali, keď zrazu klobúk ožil a spustil:

Štyroch zakladateľov poznal som, verte mi,

a vedel som, že všetci iných učiť chceli.

V chrabromile sa zídu udatní a odvážni,

v Bifľomore je však iba pre poctivcov miesta dosť.

V bystrohlave sa zídu takí, čo majú um na mieste,

v slizoline, tam sú ľudia, čo by radi svoj cieľ dosiahli.

Nasaďte si tento klobúk, ktorý všetko uhádne

vedzte, že ste v dobrých rukách, myslí mi to parádne!

Keď klobúk dospieval, v miestnosti sa ozval potlesk. Profesor Dumbledore predstúpil pred prvákov a v rukách držal zvitok pergamenu.

,,Keď prečítam vaše meno, prídete sem a položíte si na hlavu tento klobúk, ktorý vás zaradí do fakulty.“

,,Abbottová Sarah.“

Sarah si sadla na stolček a položila si na hlavu klobúk.

,,BIFĽOMOR.“ vykríkol klobúk po chvíli.

Zo stola naľavo sa ozval potlesk a Sarah si ta utekala sadnúť.

Triedenie pokračovalo. Po pár minútach som sa dostal na rad ja.“

,,Fletwick Brian.“

Utekal som smerom k profesorovi ,sadol som si na stolček a položil na hlavu starý klobúk.

,,Á, čo to tu máme. Zdedil si mnoho vlastností po rodičoch, no aj tak to bude ťažké rozhodnutie....tak teda, BIFĽOMOR.“

Od bifľomorského stola sa ozval potlesk. Nie veľmi nadšený som si sadol vedľa Sarah. Triedenie pokračovalo. Už zostávali len dvaja študenti.

,,Riddle Tom.“

Chlapec s bledou tvárou a tmavými vlasami, s ktorým sedeli v kupé sa ponáhľal k stolčeku a nasadil si na hlavu klobúk, ktorý hneď vykríkol:

,,SLIZOLIN.“

Chlapec sa ponáhľal k stolu, odkiaľ sa ozýval nadšený potlesk. Potom nasledoval nejaký Yaxley, ktorý šiel tiež do slizolinu.

Profesor Dippet vstal:

,,Vítam vás znovu na Rokforte. Msuím vás upozorniť, že je zákázané vstúpiť do lesa za hradom. Môže sa začať hostina.“

Väčšina študentov zhíkla. Stoly sa zrazu zaplnili rôznym jedlom.

* * *

Po hostine sme mali ísť do fakultnej klubovne. Vo vstupnej hale sme išli k dverám, ktoré viedli do chofby plnej obrazov. Asi v strede chodby sme odbočili do ďalšej chodby, na ktorej konci bol obraz Brigity Bifľomorovej.

,,Splnená úloha.“ povedal heslo prefekt.

V obraze sa vytvoril otvor, cez ktorý sme vošli do obdĺžnikovej miestnosti s žlto-fialovými stenami plnej nábytku, stolov a žltých kožených kresiel.Prefekt nás odviedol do vedľajšej miestnosti, v ktorej bolo mnoho dverí.

,,Toto sú vaše spálne.Dievčatá pôjdu cez dvere na ľavej strane miestnosti a chlapci cez dvere na pravej strane.“ povedal prefekt.

Vošiel som do dverí na ktorých bolo napísané 1. ročník. Ocitol som sa v štvorcovej miestnosti s piatimi posteľami. O chvíľu sem prišli aj ostatní spolužiaci. Prezliekol som sa ľahol si do posteli, nevediac čo ma čaká, a už vôbec nie to, čo ma čaká keď bude spln mesiaca...

_________________________________________________________

Viem, že tá pieseň Rokfortského klobúku je trochu čudná, ale lepšiu som už nevedel vymyslieť...

[ » na začiatok « ]