Kapitola:
Pridaná: 6.4.2009, 18:12:18
Čítaná: 2688×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Henrich, Ed, lord Voldemort
Stručný dej: Henrich sa dozvedá, že je v skutočnosti poloobor a vydá sa na cestu nájsť svojho otca. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ 1 » Pľuvadlíky 2 » Mapa - prenášadlo 3 » Záchranca 4 » Ďalšie prekážky 5 » Úloha 6 » Rarášok rozpráva 7 » Gigasrup

Túto k a p i t o l u

venuje ešte r a z tým,

ktorým som ju doteraz

v e n o v a l

Zdalo sa mi, že sa ku mne približuje čarodejník s prútikom v ruke. No o chvíľu som už nijakého čarodejníka nevidel. Nevedel som pohnúť žiadnou končatinou, ani žiadnou časťou môjho tela. Zaspával som...Zobudil som sa. Vôbec som netušil, ako dlho som spa. Ani som netušil, či žijem, alebo nie. Pozrel som sa na seba. Po ranách a uhryznutiach nebolo ani stopy. ,,Asi sa mi to len snívalo." Pomyslel som si. No keď som sa pozrel vedľa seba, zistil som, že sa mi to nesnívalo. Vedľa mňa bol fénix, známy fénix...bol to Edov fénix. ,,Čo tu robíš?" Opýtal som sa ho prekvapene, hoci odpoveď som ani nečakal. Všetko som pochopil. Fénix ma zachránil jeho slzami, ktoré majú hojivé účinky. Obzrel som sa okolo seba. Nachádzal som sa na tej istej lúke ako vtedy, keď som sa sem dostal. Bola to zrejme čarodejnícka oblasť, petože sa tam nachádzal malý domček, z ktorého práve vychádzala pani s prútikom v ruke. Rozhodol som sa, že sa radšej nebudem ukazovať na verejnosti a utiahol som sa za najbližšie stromy. Počul som akýsi šepot. To niečo, alebo ten niekto rozprávalo čudným jazykom. Obzrel som sa za seba. Pri neďalekom strome postávali dvja raráškovia a niečo si šepkali po rarášovsky. Jeden z raráškov si ma všimol, šťuchol svojho kamaráta do hrude a prstom úkazal na mňa.

,,Gesi hu?" Opýtal sa ma ten starší rarášok.

,,Prosím?" Opýtal som sa ho.

,,Kdo ste? My nevedieť dobre hovoriť váš jazyk." Povedal rarášok.

,,Ja som Henrich. Ale ja už radšej pôjdem."Povedal som rozhodne.

,,Kamh sa ponáchlate? Radšej nám povedzte, čo tu robíte."

,,Do toho vás nič ni je!" Povedal som nahnevane.

,,Prephášte. Nechcel somvás rozrhušiť." Povedal rarášok a bolo na ňom vidieť, že ho to mrzí.

Nevedel som, či mu to mám povedať. Keby sa dozvedel, že plním úlohu pre knieža temnôt, určite by vytáral portugalskému ministrovi, že tu je neaký cudzinec, ktorý hľadá svojho otca, aby ho predal kniežaťu temnôt, hoci som dobre vedel, že keď ho nájdem tak spolu utečieme domov. Vedel som, že to nebude možné, ale bol som príliš tvrdohlavý na to, aby som to pochopil.

,,Mne môšete veriť." Povedal rarášok, akoby mi čítal myšlienky.

,,No dobre." Povedal som. Rozhodol som sa, že knieža temnôt z toho vynechám. ,,Hľadám svojho otca obra, ktorý je tu v zajatí svojich druhov." Povedal som. Rarášok vrhol vystrašený pohľad na svojho kamaráta a potom spustil:

,,Váš otec sa nachádza v skale obra. Je to miesto, ktorhé sa nachdza asi 20 míl odtialtho pri pobhreží. Jhe to však velhmi nepezbečné miesto. Strášia to tam manthichory, sfingy a inhé nepezpečné tvory. Každý živí tvor sa tomuto miestu vyhýba. Strášia to tam ešte aj násilnícky obri a trolli." Dokončil rarášok.

Táto informácia ma zaskočila. Nemyslel som si, žě bude také ťažké nájsť môjho otca. No nemal som na výber. Spomenul som si, že aj moju matku zabila mantichora. Vystrašene som sa opýtal:

,,A neexistuje možnosť, ako by som sa bezpečne dostal ku skale obra?"

,,Je tu jedna možnosť." Povedal rarášok s nádejou v hlase. ,,Ale bude to velhmi ťašké.

___________________________________________________________

Pokračovanie nabudúce....

[ » na začiatok « ]