Kapitola:
Pridaná: 5.4.2009, 15:46:29
Čítaná: 1762×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Henrich, Ed, lord Voldemort
Stručný dej: Henrich sa dozvedá, že je v skutočnosti poloobor a vydá sa na cestu nájsť svojho otca. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ 1 » Pľuvadlíky 2 » Mapa - prenášadlo 3 » Záchranca 4 » Ďalšie prekážky 5 » Úloha 6 » Rarášok rozpráva 7 » Gigasrup

Túto kapitolu v e n u j e m

e m u s h k e

Otočil som sa, dúfajúc, že ten hlas patril môjmu otcovi. No akonáhle som zbadal, kto tú vetu vyslovil, nemohol som ani kričať, lebo mi úplne vyschlo v ústach. Stál tam on, ten koho meno sa boja vysloviť celé generácie čarodejníkov. Ten, kto na mňa prehovoril, bol Lord Voldemort...

,,Myslel som si, že raz sem prídeš" Povedal.

Nezmohol som sa ani na jediné slovo. Chcel som sa rýchlo odmiestniť, no on sa iba zasmial.

,,Všetko ti to vysvetlím. Len nechcem, aby tento tu niekomu vytáral, čo mám za lubom. Kto si?" Opýtal sa Eda.

,,Eduard" Povedal Ed vystrašene.

,, Vlastne to je jedno. Myslím, že si zbytočný. Avada kedavra!

Nemohol som urobiť nič. Všetko sa to odohralo príliš rýchlo. O pár sekúnd už Ed ležal na zemi s prázdnym výrazom.

,,NIE!" Skríkol som. ,,Čo ste to urobili?!"

,,Teraz ma dobre počúvaj, Henrich. Dopočul som sa, že sem ideš na pluvadlíky. V poslednom čase som sa skrýval práve tu. Poslal som môjho smrťožrúta, aby ťa zajal a istým spôsobom priviedol ku mne. Zistil som, že tu je tvoj otec, a preto som vedel, že to bude až príliš ľahké" S úsmevom povedal lord Voldemort.

,,Pustite ma. Prosím." Prosil som ho.

,, Nie, nie, len tak ľahko ťa nepustím. Mám pre teba úlohu."

,,Čo tým myslíte?" Opýtal som sa vystrašene.

,,Myslím tým, že niečo pre mňa budeš musieť urobiť, ináč dopadneš ako tento tu." Povedal a pritom ukázal na mŕtveho Eda.

,,Ako si zistil, tvoj otec sa údajne nachádza tu. V zajatí ostatných obrov. Je to však lož. Tvoj otec je uväznený ďaleko odtialto, v Portugalskom lese."

,,KLAMETE!" Skríkol som.

,,Bu´D ticho! Ešte som nedokončil. Mám pre teba jednu úlohu. Pôjdeš za tvojim otcom a privedieš ho sem. Budem ťa tu čakať presne o mesiac. Ak to nestihneš, zastihne ťa smrť."

,,V živote sa k vám nepridám!" Odvetil som nahnevane.

,,Myslíš? To sa hneď uvidí. Crucio!

Zaklínadlo ma zvalilo na zem. Cítil som strašnú bolesť, ako by mi niekto pichal do hrude horúce nože. Po chvíli to už prestalo.

,,Ešte si si to nerozmyslel?"

,,Nie." Odvetil som

,,Nie? Myslím, že po chvíli si to už rozmyslíš. Crucio!

Znovu sa to opakovalo. Tentoraz to trvalo dlhšie. Nemalo by zmysel trpieť celý deň túto kliatbu. A aj tak som chcel stretnúť otca. Môžeme spolu utiecť, tam kde nás on nenájde.

,,Už si si to ryzmyslel."

,,Áno" Odvetil som.

,,Odteraz ma budeš volať pane!"

,,Áno. Pane."

,,Pôjdeš hneď teraz. Tu máš prenášadlo." Podal mi akýsi starý hrniec. ,,Ak sa sem nevrátiš o mesiac aj s tvojim otcom, zomrieš, Henrich. Ja sa dozviem, kde si! Mne len tak ľahko neutečieš. Potom ti dám ďalšie pokyny."

Nemalo zmysel odporovať mu. Radšej som sa dotkol prenášadla. Ocitol som sa na neakej lúke. Nebol som si istý, či som práve v Portugalsku.

V dialke som počul syčanie. Niečo som cítil. Cítil som, že nie som v bezpečí. Syčanie už bolo počuť ovela hlasnejšie. V tom na mňa niečo zaútočilo. Bol toobrovský had. Cítil som, ako sa mi po tele leje horúca kv. Asi 20 minút som tam bezmocne ležal. Neprežijem to, pomyslel som si. Možno bude lepšie zomrieť, ako slúžiť jemu. Ležal som tam v bolestiach ďalších 5 minút. Už ma nemohlo zachrániť nič, iba ak...

____________________________________________________________

Pokračovanie nabudúce

[ » na začiatok « ]