Kapitola:
Pridaná: 29.3.2009, 18:09:49
Čítaná: 1503×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, James, Remus, Bett, Amy, Sirius, Violett, Bridget, Severus,...
Stručný dej: Poviedka z doby záškodníkov, nielen o záškodníkoch...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rozchod 2 » Bozk 3 » Rozhovor 4 » Si jediný komu som to povedala 5 » Nevypytuj sa! 6 » Si v nebezpečenstve 7 » Hlas 8 » Bridget Worgrendová 9 » Klubovňa 10 » Denník 11 » Ticho 12 » Nová schopnosť a spomienky 13 » Slová: ľúbim ťa 14 » Bol to iba sen...

Na Astronomickej veži Amy rozmýšľala o tom, čo si prečítala. Rozmýšľala o tom, koľko smútku Bridget zažila. Potom si spomenula ako sa ku nej hnusne správala a teraz jej vyčítala, že jej nič nepovedala.

„Ako by aj mohla, keď som jej nedala šancu?“ povedala si pre seba.

Ľutovala to. Sadla si na kamenné zábradlie a pozrela dolu. V hlave jej vírilo plno myšlienok.

„Ak rozmýšľaš nad tým, že skočíš, tak na to zabudni.“ začula neznámi hlas. Strhla sa, vytiahla prútik a poobzerala sa okolo seba. No nikde nikoho nevidela.

„Len pokoj.“ tentoraz počula už známy hlas, svoj hlas.

„Zase ty?! Kedy mi už dáš pokoj?!“ zamračila sa do prázdna.

„Až keď sa dozvieš všetko.“ odpovedal jej hlas pokojne.

„A to bude kedy?!“ opýtala sa no odpoveď už nedostala. Ešte chvíľu sa mračila na bezoblačnú oblohu a pobrala sa do Veľkej siene na obed.

„Musíš jej to povedať.“ presviedčala ho Bridget.

„Ale prečo?“ pozrel na ňu nechápavo.

„Bude to tak pre ňu lepšie. Ver mi!“

Keď Amy vošla do Veľkej siene, úplne ju prešla chuť na jedlo. Na mieste kde sedávala so Siriusom teraz sedela Bridget a rozprávala sa s ním.

Na kraji stola uvidela oriešky. Načiahla sa po ne a odišla.

„No, hovor, čo sa stalo?“ pobádal ju Derek.

„Nič len, proste ma nemá rád a asi ani nikdy nemal.“ začala plakať.

„Och Bett, a prečo si s tebou vôbec začal?“

„Asi si myslel, že Amy bude žiarliť.“ pozrela do zeme.

„A kto je Amy?“

„Jedna z mojich naj kámošiek.“

„Aha, tak to je fakt dobrá kámoška keď...“

„Ona za to nemôže! Amy o tom ani nevie.“ skočila mu do reči.

„Bett,“ pozrel na ňu súcitne a objal ju, „všetko sa vyrieš. A nájdeš si oveľa lepšieho.“ pobozkal ju na vlasy.

„Dobrý deň pani profesorka.“

„Dobrý deň. Želáte si niečo slečna Stepfordová?“ opýtala sa jej McGonagallová a stále pozerala na prácu, ktorú musela dokončiť.

„Chcela by som sa porozprávať s pánom riaditeľom.“ odvetila pokojne

„Je mi to ľúto ale dnes tu nie je.“

„Aha... no tak nič. Ďakujem. Dovidenia.“ otočila sa a otvorila dvere.

„Moment,“ povedala McGonagallová a konečne zdvihla pohľad od kopy papierov, „stalo sa niečo?“

„Ah... Nie, nič pani profesorka.“ povedala rýchlo a vyšla von.

„Ahoj Priscila.“ pozdravila sa dievčaťu, ktoré stretla na chodbe.

„Amy, ahoj.“ blondína sa na ňu milo usmiala.

„Mohla by si pre mňa niečo urobiť?“ hodila na ňu prosebný pohľad.

„No podľa toho, že čo.“

„Mohla by si zájsť do Veľkej siene a poslať Siriusa do kuchyne?“

„Ach no jasné, aj tak tam mám namierené.“

„Ďakujem.“ usmiala sa na Priscilu a už utekala do kuchyne.

Po pár minútach čakania sa v kuchyni zjavil Sirius.

„Ahoj zlato.“ pozdravil ju a prišiel ku nej aby ju pobozkal no Amy otočila hlavu.

„Deje sa niečo?“ opýtal sa udiveným hlasom.

„Nie nič.“ Silene sa usmiala a pobozkala ho na líce.

„Tak načo som mal prísť?“

„Len tak. Pozhovárať sa.“

„A o čom?“

„No čo ja viem... napríklad o babách o chalanoch a tak...“ pozrela naňho. Sirius na ňu civel akoby ju udrela Zúrivá vŕba.

„No nepozeraj tak na mňa.“

„Chceš sa rozísť?“ opýtal sa tak trocha vystrašene.

„Ako ťa to mohlo napadnúť?“ pozrela naňho so zvrašteným obočím. Áno... ako si uhádol?! Pomyslela si Amy.

„No ja... prečo sa chceš rozprávať práve o tom?“

„Len tak, to ma prvé napadlo. Aké dievčatá sa ti páčia?“ opýtala sa ho bez rozmýšľania.

„Amy, čo to má znamenať?“

„No tak, Sirius, odpovedz!“ pobádala ho.

„Také ako si ty.“

„Aha, takže bláznivé naivky?“ prižmúrila oči.

„Čo to hovoríš? Veď ty si nie si bláznivá, si jediné dievča, ktoré bláznivo milujem.“

„Si si istý, že som jediná?“ pozrela mu do očí. Bolo v nich vidieť klamnú lásku a ešte niečo čo sa z nich nedalo prečítať. No v jej očiach bolo vidieť iba nenávisť.

„Amy, som si viac než istý. Prečo o tom pochybuješ?“

„Prečo?! Ty sa ešte pýtaš prečo?! Videla som ťa Sirius! Teba a Bridget! Ja...“

„Amy, ver mi, nie je to tak! Bridget...“

„Pre Merlina, Sirius! Myslíš si, že som sprostá, že neviem o tom čo robíš mne poza chrbtom?! Nie, Sirius, ja nie som taká sprostá ako boli tie predo mnou! Ja už ďalej nemienim toto trpieť! Vôbec si sa nezmenil! Si stále taký istý hajzel! Nikdy sa nezmeníš! Je koniec Sirius! Mňa už viac trápiť nebudeš!“ vykričala mu to do tváre.

„A čo si čakala?!“ skríkol, „Že sa kvôli tebe zmením?! Si vážne až taká naivná?! Ach Amy! Zobuď sa! Toto nie je rozprávkový sen a ja nie som tvoj vysnívaný princ! Ja som Sirius Black! Hajzel, ako si ma nazvala, ktorý sa nezmení! Áno, podvádzal som ťa každú chvíľu, ktorú sme neboli spolu! To si chcela počuť?! Tak a teraz, ako si už povedala, je koniec!“ zvrtol sa na päte a vyšiel z kuchyne.

Amy tam stála ešte aspoň desať minút a potom odišla. Bez sĺz, bez hnevu, bez akéhokoľvek náznaku emócií.

„Lilly?“

„Áno James?“ Pozrela naňho.

„Čo myslíš, ako dlho to ešte Amy so Siriusom vydrží?“

„To čo ťa napadlo?“ Pousmiala sa nad Jamesovou otázkou, „No dúfam, že dlho.“

„Podľa mňa nie. Amy sa to raz dozvie a bude po vzťahu.“

„O čom sa raz Amy dozvie?“ zamračila sa na Jamesa.

„No, že Sirius ju podvádza.“ povedal a sklopil zrak.

„Ahojte.“ pozdravila sa im Amy.

„Ahoj.“ prekvapene na ňu pozrela Lily.

„Ako sa máte?“ opýtala sa, no jej hlas bol bez života.

„Amy, je všetko v poriadku?“ opýtal sa ustarostene James.

„Všetko.“ Nič nie je v poriadku, James. Ale ty, ani nikto iný by ste to napraviť nemohli.

„Naozaj?“ Skúmal ju pohľadom.

„Naozaj.“ Pozrela naňho, no jej výraz bol prázdny.

„Amy, mohla by som s tebou na chvíľočku hovoriť?“ Opýtala sa Lily a jemne sa odtiahla od Jamesa.

„Jasné.“

To bola jediná odpoveď, ktorú Lily od Amy dostala. Po celý čas, čo sa s ňou Lily rozprávala, Amy nepreriekla ani slovka. Tak to išlo celé dni, týždne, dokonca až mesiace. Amy mlčala, jediné hlasy, ktoré vnímala, boli tie čo počula iba ona. Jedine s ním, či s ňou, komunikovala.

Problémy, tak rýchlo ako sa riešili, tak rýchlo aj pribúdali ďalšie. Amy bola stále mimo. Nevšímala si okolie, nevšímala si absolútne nič.

„Amy! Už sa konečne zobuď! Začínam už strácať trpezlivosť!“ Rozkrikovala sa Bett.

„Prepáč.“ Povedala Amy no na Bett sa ani nepozrela.

„Och!“ zlostne zafučala Bett a vypochodovala z izby.

Amy sa už trocha dostávala do reality, aj vďaka svojím novým schopnostiam vidieť budúcnosť, či minulosť bez dotyku. V podstate, už celé dni nerobila nič iné, iba pozerala do minulosti, či budúcnosti. Táto jej nová schopnosť nemala žiadne výhody, bez dotyku toho veľa nevidela.

[ » na začiatok « ]