Kapitola:
Pridaná: 28.3.2009, 21:09:44
Čítaná: 1236×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Henrich, Ed, lord Voldemort
Stručný dej: Henrich sa dozvedá, že je v skutočnosti poloobor a vydá sa na cestu nájsť svojho otca. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ 1 » Pľuvadlíky 2 » Mapa - prenášadlo 3 » Záchranca 4 » Ďalšie prekážky 5 » Úloha 6 » Rarášok rozpráva 7 » Gigasrup

Túto k a p i t o lu

venujem Sarah Merope G a u n t o v e j,

keďže som nevedel, komu je

mám v e n o v a ť

„Ed, čo tu robíš?“ Vykríkol som prekvapene. Tá známa osoba, ktorá sa nado mnou skláňala, bol môj najlepší kamoš Ed.

„ No vieš, ten Arab,“ začal Ed,„ použil som na neho imperius. Povedal mi, kde sa nachádzaš. Bol úplne zmätený, chcel na mne aplikovať Cruciatus. No stihol som sa premiestniť sem. Hľadal som ťa. Myslel som si, že Arab mal zlé informácie. No potom som uvidel podozrivý pohyb v jazere. Vošiel som do jazera. Uvidel som, ako ťa ťahjú za nohy hlbočníci. Omráčil som ich a vytiahol som ťa z jazera.“ Dokončil Ed.

„Ed, uvedomuješ si, že nás už ministerstvo hľadá? Veď ty si použil neodpustiteľnú kliatbu.“ Povedal som mu.

„Čo to po ministerstve, radšej mi povedz prečo si sa tu topil.“

Začal som rozprávať Edovi o tom, čo bolo napísané na mape a prečo som ta chcel ísť.

„Bude lepšie ak budeme pokračovať v ceeste, keď nás už ministerstvo hľadá.“ Povedal Ed.

„Presne, presne.“ Súhlasil som.

Vydali sme sa k horám. Asi 20 minút sme šliapali hore kopcom, kde bolo okolo nás len pole. Neskôr bol už terén strmší. Dostali sme sa k ďalšiemu údoliu jazier. Bola to asi brána k horám, pretože v diaľke sa črtali obrysy cestičky, ktorá viedla na vrchol hôr. Pri prechádzaní popri jazere som sa bál, že ma tam stiahne akási obrovská sépia. No sépia sa nekonala a preto som sa snažil presvedčiť sám seba, že tu asi žiadne čarovné zvery nebudú. No moje presviedčanie sa vytratilo, keď sme prešli bráničkou zo skál. Pred nami bol mladý uhorský chvostorožec. Mysleli sme si, že ten bude neškodný. No skôr ako sme stihli niečo urbiť, drak na nás vychrlil oheň. Len-len sme sa mu vyhli. Ed použil Conjuctivitus, no netrafil sa do očí. A potom sa v diaľke ozvalo akési dračie volanie. Mláďa sa otočili a utekalo za svojou mamou. Veľmi nám odľahlo. Dúfal som, že nás už nič nezastaví. Dostali sme sa úplne hore na vrchol hôr. Rozhliadli sme sa okolo seba. Stáli sme na nádvorí, ktoré pravdepodobne bolo vstupomdo sveta obrov. Srdce mi búchalo oveľa rýchlejšie. Už prišla tá chvíla, keď stretnem svojho otca a oslobodím ho zo zajatia obrov. Nič mi v tom nemôže zabrániť, len ak...

„Á, ty si už tu, Henrich.“ Ozval sa za mnou temný hlas.

[ » na začiatok « ]