Poviedka:
Pridaná: 26.3.2009, 14:11:21
Čítaná: 4410×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Typ: Fiction
Postavy: -
Stručný dej: Báseň o nešťastnej láske

Literárna forma: poézia
Žáner: dráma, romantika

Takže, no ja nwm...nwm ci sa vam to bude pacit....kazdopadne ci uz sa vam to bdue pacit alebo nie, prosim, napiste mi kometar aby som vedela, co zlepsit..alebo tak....

Tuto basnicku venujem mojej fantastickej 4 (Kamilka, Lillinka, Silvinka, Veronička) - zoradené podla abecedy(aspon myslim), pretoze moja F4. Lubi aj, ked tí druhí ich nelubia.....A ak aj vy lubite niekoho, kto o tom este nevie a mozno si to nezasluzi, tak je tato basnicka venovana aj vam....... A vlastne vsetkym, ktory slovo Láska nosia v srdci........... Prajem prijemne citanie

Na pleciach lásky kríž nosím

a kráčam na nohách bosých,

vzals´ mi všetko, čo k bytiu treba,

vzals´ mi totiž samého seba.

Vstúpil si do sveta anjel,

ako mesiac na svitanie,

myslím si, patríme k sebe,

verne odovzdám srdce tebe.

Myslela som, že máš ma rád,

ty však chcel si byť len kamarát,

na kúsky srdce si mi rozbil,

lásku moju do vody hodil.

Jednou vetou zničils´ všetko,

lásky, ideálov hniezdo,

ostala mi v srdci diera,

vraj na lásku sa neumiera!

Hviezda za hviezdou padá,

prach na bielu dušu sadá.

Blízki, dnes ďaleko od seba,

čo raz bolo, vrátiť sa nedá.

Zboril si chrám lásky vo mne,

nechal klesnúť celkom ku dne,

hoc ma i duša tvoja zaprie,

dych mojej nádeje nezomrie.

Hoc nechcem, tvoj obraz nosím,

skrytý hlboko v duši,

kiežby ľahkým mávnutím ruky,

šli vymazať naše spomienky.

Vzlet nemožný, nemám krídla,

tvoja dlaň mi ich odstrihla,

zmietam sa v prachu na zemi,

zhasínam, padám, pomôžte mi!

Topím sa v studniach očí,

tvoj úsmev hlavou mi točí,

hneď z tváre som zošalela,

až k nebesiam vyletela.

Nevzlietla bych až tak hore,

vediac, aký je pád dole,

radšej láskou k tebe schladla,

než na tvrdé skaly dopadla.

I samotné slzy neba,

pripomínajú mi teba,

ešte i ten slnka lúč jasný,

je sťa tvoje usmiatie krásny.

Do jamy levej, keď spadneš,

lásky plná ťa vytiahnem,

pretože, vždy keď bude treba,

budem stáť tu verne pre teba.

Keď uzrela som ťa znova,

zas sa vo mne láska pohla,

oslepil ma jas tvojich očí,

viem, žiadnej mi už niet pomoci.

Keď počujem, stromy plačú

i mne slzy líca zmáču,

s tebou len kvetina zvädlá,

bez teba kôpka prachu biedna.

Som ako anjel stratený,

čo musí ostať na zemi,

cítim sa ako fľaša prázdna,

nádej ušla do nenávratna.

Nechcem objatím sa strácať,

svetlo v tme opäť hľadať.

Ach, hlúpo robí hlava mladá,

nie, neprestáva mať ťa rada.

Možno, nie som tá pravá,

čo by mala lásku dávať,

no hoc by som veľmi chcela,

ďalej žiť bez teba sa nedá.

Môj život, keď končiť bude,

prosím ešte raz príď ku mne,

bys´ zvedel, potom, čo sa stalo,

srdce ťa ľúbiť neprestalo

Hoc prinesú ťa z neba,

strom vypustí z útrob lesa,

nech ťa more zlostne vyvrhne,

hlavne posledný krát príď ku mne.

Keď hrdosť moju srdce skoná,

duša, späť tvoju zavolá,

prosím príď, nech deje sa, čo chce,

nech môj oheň PRI TEBE dotlie

[ » na začiatok « ]