Kapitola:
Pridaná: 24.3.2009, 15:33:49
Čítaná: 675×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Henrich, Ed, lord Voldemort
Stručný dej: Henrich sa dozvedá, že je v skutočnosti poloobor a vydá sa na cestu nájsť svojho otca. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ 1 » Pľuvadlíky 2 » Mapa - prenášadlo 3 » Záchranca 4 » Ďalšie prekážky 5 » Úloha 6 » Rarášok rozpráva 7 » Gigasrup

Túto k a p i t o l u

venujem Mr. Stenlymu

za to, že o b je k t í v ne

ohodnotil túto p o vi e d k u.

Znova som sa prebral. Pocítil som pálčivú bolesť v očiach. Takmer nič som nevidel. Všimol som si, že som ešte stále hlboko v lese. Bola už noc. V diaľke som videl rozmazané obrysy mesiaca. Bol som strašne unavený. Očné viečka sa mi zatvárali. Sníval sa ,i čudný sen, v ktorom vystupoval istý človek, ale nevidel som mu do tváre pretože bol príliš ďaleko. Zrazu sa predo mnou objavila obrovská acromantula. Hrozivo cvakala klepetami.

Do reality ma prebudil zlovestný Arabov hlas:

„VSTÁVAJTE! VSTÁVAJTE!“

„Čo sa deje?“ Opýtal som sa nahnevane.

„Choďte preč. Practe sa!“ Skríkol na nás.

„Pre....“

No skôr ako som stihol dopovedať otázku, Arab odvetil:

„Chcem aby ste odišli,“ odvetil mne a Edovi, „Mám istý príkaz. Na nič sa ma nepýtajte.“

„Opačným smerom.“ Povedal Arab, keď sme sa vydali na cestičku, ktorá viedla von z lesa.

„A PREČO?!“ Oboril som sa na Araba.

„PRETO, LEBO SI TO ŽELÁM! A CHOĎTE, AK NECHCETE ĎALŠIE OMRAČOVADLO DO OČÍ“ Nahnevane vrieskal Arab.

Vrátili sme sa a šli opačným smerom.

„Prečo myslíš, že sme mali ísť tadeto?“ Opýtal som sa Eda.

„ Neviem. Viem však, že sa nestane nič dobré.“ Konštatoval Ed.

Kráčali sme tmavým lesom asi 10 minút. Niečo mi hovorilo, že to čo robím, je dobré. Ale nebol som si istý.

Ocitli sme sa na lesnej čistinke. V diaľke bolo jasne vidieť východ z lesa a pobežie. Skôr ako sme sa vydali von z lesa, som na zemi uvidel akýsi pergamen, na ktorom bola nakreslená mapa.

„Ed, pozri, čo to je?“ Pýtal som sa ho, ukazujúc na mapu.

„ Radšej sa toho nechytaj.“ Varoval ma.

Ja som však už bol v blízkosti mapy.

„Len ju preskúmam, nemôže mi nijako ublížiť. Veď to je len starý kúsok pergamenu.“ Odvetil som pokojne.

V okamihu, ako som sa dotkol mapy, som sa ocitol na čudnom mieste.

* * * * *

Nachádazl som sa niekde ďaleko od lesa, niekde vo vnútrozemí ostrova. Krajina tu bola taká tichá, že som počul aj svoj vlastný dych. Predo mnou boli menšie kopce a v diaľke za nimi sa týčili vysoké vrchy. Po chvíli som si uvedomil, že Ed tu nie je.

„Ed?! ED?! ED?!“ Kričal som. „ Kde si? ED?!“

Vedel som, že je to len strata času, ale napriek tomu som bol taký tvrdohlavý, že som ho ešte hodnú chvíľu hľadal. Nakoniec som to vzdal. Na zemi som uvidel mapu. Uvedomil som si, že je to prenášadlo.

„Ten Arab dobre vedel, prečo nás posielal opačným smerom.“ Pomyslel som si. Zahľadel som sa lepšie na mapu. Šípkami bol na nej zaznačený smer akejsi cesty pomedzi vrchy. Na samom vrchu najvyššej hory bolo napísané na mape jediné slovo -on

Pokračovanie nabudúce.

[ » na začiatok « ]