Kapitola:
Pridaná: 23.3.2009, 21:00:59
Čítaná: 990×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Henrich, Ed, lord Voldemort
Stručný dej: Henrich sa dozvedá, že je v skutočnosti poloobor a vydá sa na cestu nájsť svojho otca. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ 1 » Pľuvadlíky 2 » Mapa - prenášadlo 3 » Záchranca 4 » Ďalšie prekážky 5 » Úloha 6 » Rarášok rozpráva 7 » Gigasrup

Túto kapitolu venujem

m ô j m u bratrancovi

Payovi

Môj dobrý kamarát Eduard ma prišiel 3 roky po matkinej smrti navštíviť. Oznámil mi, že dostal pozvánku na medzieurópsky turnaj v pľuvadlíkoch. Povedal mi, že má aj jeden lístok a opýtal sa ma, či sa neprídem pozrieť.

- A kde to bude?- opýtal som sa.

- Na Cypre. O týždeň, 22. augusta.- oznámil mi

- Pravdaže pôjdem.- odvetil som.

O týždeň sme sa mali s Edom stretnúť na odľahlom muestečku, odkiaľ sme sa mali odmiestniť. Premiestňovanie prebehlo bez problémov. Ocitli sme sa pri altánku, na ktorý bolo uvalené mukloodpudzujúce zaklínadlo. V noci sme sa už mali vrátiť domov.

Súťaž sa mala začať o 11.00. Ed súťažil medzi prvými o 12.30. Edovi sa podarilo poraziť neakého Araba. Spomínaný Arab nás zavolal, že sa chce s nami porozprávať. Myslel som si, že chce Edovi zagratulovať k víťazstvu. Ale načo, preboha sem ťahá aj mňa? Arab nás zaviedol do lesa, keď sa zastavil a pozrel sa na nás.

- Čo od nás chcete?- opýtal som sa.

- Myslím, že to je moja vec.- odvetil.

- Čo to má, prepána, znamenať?!- zvreskol som na Araba.

- Buďte taký láskaví a čušte!- oboril sa na nás.

Skôr ako som stihol zareagovať, z Arabocho prútika vyletel červený záblesk, ktorý ma zasiahol priamo do oka. Potom som nič nepočul, ani nevidel.

Nachádzal som sa niekde hlboko v lese. Na nič som si nespomenul. Nevedel som, čo tu robím. Ľavé oko ma strašne štípalo a videl som iba pravým okom. Pozrel som sa doprava. Uvidel som tak Eduarda, ako tam bezmocne leží a je zviazaný čarovnými povrazmi. Po chvíli som si uvedomil, že aj ja som zviazaný. Začal som si spomínať. Pľuvadlíky, neznámy Arab, omračovacie zaklínadlo priamo do oka.

- Na nič sa ma nepítajte.- ozval sa Arab. Pozrel som sa dopredu. Az teraz som si uvedomil, že tu je aj on.

- Čo to robíte?!- skríkol som.

- Hovoril som čušte!

Znovu som uvidel červený záblesk svetla, tebtoraz ma zasiahol do pravého oka. Znovu som nič nevidel a ani nič nepočul.

Pokračovanie nabudúce.

[ » na začiatok « ]