Kapitola:
Pridaná: 8.3.2009, 21:20:28
Čítaná: 4590×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Jessie, Bonnie, Deana
Stručný dej: Dievča z muklovskej rodiny mieri na Rokfort! Ako to prijmu jej rodičia?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Príliš veľa otázok 2 » Príliš zvláštne odpovede 3 » Príchod ako predzvesť odchodu 4 » Rozhodnutia 5 » Míľniky ciest 6 » Nové známosti 7 » Patriť niekam 8 » Skoro ako Aladin

Prvé dni ubiehali neuveriteľne rýchlo. Vo štvrtok večer som písala domov v poradí už tretí list. Z domu mi zatiaľ prišiel len jeden – dnes. Ale v soviarni som opäť stretla Gilberta a ten mi povedal, že vzhľadom na vzdialenosť môže trvať doručenie listu tak aj dva-tri dni, takže som bola v podstate len milo prekvapené, keď som uvidela sivú sovku podvečer ťukať na okenicu. List som si niekoľko raz prečítala a niekoľko raz som ho zmáčala slzami z ľútosti nad domovom.

Všetko som im opísala veľmi farbisto. Cestu expresom, triedenie, systém výuky, predmety, profesorov, spolužiakov, triedy a všetky ostatné miesta a miestnosti, ktoré som už mala možnosť vidieť. Písala som im o Takmer Bezhlavom Nickovi a Krvavom Barónovi, Zloduchovi aj o Portrétovej dáme, ktorá nás vpúšťa do klubovne. Neopomenula som ani výdatnú stravu, krásny pohľad z izby na okolie hradu, ani krásy a zaujímavosti hradu samotného. Oni mi zas na oplátku písali čo nové doma, koho stretli a kto sa na mňa vypytoval, ako sa mám „v Amerike“.

Niekedy je ťažké byť ďaleko od domova, hoc aj v Amerike, Ázii, či Afrike. Ešte ťažšie však je byť vzdialený svojim životom ľuďom, ktorých najviac milujeme a na ktorých nám záleží.

Elixíry, čarovanie, transfigurácia... Čo hodina, to šok. Už som poznala všetky predmety, ktoré musím v prvom ročníku absolvovať a údivom mi padala sánka, na čo všetko môže byť tá mágia dobrá, a aké je ťažké mávať prútikom tak, aby robil, čo má. Teda, ak mám byť presná, poznala som takmer všetky predmety. Bol piatok ráno a mňa čakal posledný neznámy.

„Lietanie,“ recitovala Sam náš rozvrh pričom počuteľne sŕkala z lyžice mlieko s cereáliami „to máme so Slizolinom. No super... Potom ´Obrana´...“ zas ten nechutný zvuk „ zasa s nimi.“ A opäť.

„Samantha, prosím ťa! Uvedomuješ si, že to robíš?“ divila sa nad týmto barbarstvom pri stolovaní Cathrin.

„A ty sa čo rehoceš, prosím ťa?“ oborila sa na mňa.

Nevedela som zadržať smiech. Men odtrhla oči od Denného Proroka, nakukla na mňa a videla som, že aj jej už rozťahuje kútiky do všetkých strán.

„Sorry, ja ...“ rehotala som sa už naplno.

„A čo robím?“ nechápavo sa obrátila na Cat Samantha.

To nás už dostalo s Men totálne a aj ona vybuchla v smiech.

„Sŕkaš! Nehorázne sŕkaš keď ješ tie cornflaksy!“ vysvetľovala pobúrene Cat.

„Ahá, tak pardón.“ Mykla plecami Sam a opäť sa zahľadela do rozvrhu.

„Lietanie, to bude zábava! Viac ako transfigurácia, určite!“

„No, hej, sa neviem dočkať. Lietanie, bože, chodiť do mojej pôvodnej školy tak máme zrejme matiku, alebo anglinu a poobede zemepis alebo dejiny. Lietanie? Akurát cez telesnú tak ku basketbalovému košu a späť!“

„Vy ste lietali na baskete?“

„Nie, Sam, jasne, že nie, to bolo povedané obrazne.“ Odvetila som a napchala si do úst poslednú vidličku s obsahom raňajok.

„Tak, ideme?“

Hmla ešte celkom neopadla keď sme vychádzali von z hradu na zelené ihrisko. Bolo chladné ráno, ale lúče slnka prezrádzali, že deň bude príjemný.

„Dobré ráno žiaci.“

„Dobré ráno, madam Hoochová“ zaznelo zborovo.

„Tak. Lietanie. Žiadna teória vám tu nepomôže“ rázne vravela mladá čarodejnica s myšími vlasmi.

„Lietanie si nevyžaduje viac magických schopností než napríklad čarovanie, to však neznamená, že je ľahšie. Práve naopak. Vyžaduje si vysokú koncentráciu, zručnosť, obratnosť a – cvik. Napriek tomu dnes stretnete málo čarodejníkov, ktorý používajú na prepravu metly. “

´Metly?´ nadvihla som obočie, ´To fakt existuje? ´ obzrela som sa po ostatných no nikto sa netváril tak šokovane. A čo som vlastne čakala, že budeme lietať na čom? Na rogale?

„Na prvej hodine vás naučím ako správne držať metlu, ako na nej sedieť, vysadať a zosadať. Ak vám to pôjde, skúsite vzlietnuť,“ zakončila.

„Wuuááááw!“ ozvalo sa davom.

„Budeme lietať, my budeme lietať,“ ťahala ma za rukáv nadšene Sam. „Čo, ty sa netešíš?“

„Ja...“ zasa som nestihla dopovedať.

„Metly, sem!“ zvolala profesorka, mávla prútikom a už k nej letelo zo štyridsať metiel v akýchsi kožených vakoch.

„Každý si z tej kopy zoberie jednu. Rozostavte sa po ihrisku tak, aby ste mali dostatok miesta, ale nechoďte príliš ďaleko.

Niektorý sa ako pobláznený rozbehli pre svoju metlu. Ja som kráčala pomaly, veď pre každého tu musí dáka byť. Aj tak neviem, podľa čoho by som si mala vybrať.

„Čo povieš na túto, Jess?“ ukazovala mi jednu Mennie.

„Ja neviem... podľa čoho to vyberáš?“ otočila som sa zúfalo na ňu.

„Čo ja viem?“ mykla plecom „Len tak, po oku.“

„Jáj...“ vzdychla som.

„Pozri, táto vyzerá dobre, na, zober si ju. Ometlo 206, to je fajn, myslím.“

„Čo chrabromilčanky, obzeráte metly?“ úlisný hlas mohol patriť len Ronane Romanceovej. Za ňou stála Deana a ešte nejaké dve slizolinčanky.

„Hej.“ odvetila Men, očividne nemala chuť viesť s nimi dlhé rozhovory.

„Som ťa videla ako si vyvaľovala oči, keď Hoochová spomenula metly,“ zaškerila sa Ronan na mňa.

Men, ktorá už bola na odchode zastala a otočila sa k nám.

„U nás sa s tým skôr zametá, než aby sme tým cestovali,“ dodala som ospravedlňujúco s úsmevom.

„Ty si od muklov?“ zatvárila sa, akoby som mala na tvári niečo odporné.

„Hej, som.“

„To teda ani nemusíš skúšať na tú metlu sadať, ona takých zhadzuje, vráť sa radšej k zametaniu.“ zachichotala sa.

„A to malo čo znamenať?“ stála mi odrazu za chrbtom Cat a Men sa nebezpečne blýskalo v očiach. Niečo pod habitom silno zvierala. Cat jej zatlačila ruku späť.

„Si okey Romanka?“ pustila sa do nej Cat „Si? Lebo tak nevyzeráš. Ak si v takomto stave sadneš na metlu ty, vzdá to, kapituluje, rozpadne sa na milión kúskov a už ju nikto nedá do kopy z tej prežitej hrôzy.“

„Ty odporná....!“

„Dievčatá! Zaostávate! “ zaznel Hoochovej hlas.

„Poďte, môže to byť nákazlivé,“ prehodila opovržlivo Cat a obe nás ťahala preč.

„Men? Si okey?“ spýtala sa jej Cat. Men vyzerala zrazu akosi zvláštne.

Len kývla hlavou, ale nič nepovedala.

„A ty Jess?“ pozrela teraz na mňa. „Jasne, že teraz nie si, ale budeš, len si z nej veľa nerob – Slizolin.“ dodala na vysvetlenie.

„Tak, žiaci, ďakujem vám, musím povedať, že ste ma milo prekvapili vo svojej disciplinovanosti. Ste len druhý ročník, ktorý učím, ale už je čo porovnávať s predchádzajúcimi. Metly -“ mávla prútikom a metly vzlietli oblúkom k nej „ - dovidenia žiaci, budúci piatok. A buďte presní.“

„Ja sa zbláznim, ja sa zbláznim, ja sa zbláznim! Ja som letela! Malý kúsok nad zemou, ale letela!“ jasala Sam cestou do hradu a poskakovala okolo nás ako dieťa.

„Nebolo to zlé, priznávam.“

„Veru nie Men, pre toho, komu sa vzlietnuť podarilo skôr než na dvadsiaty pokus.“

„Jess! Je dôležité, že si vzlietla a nie na koľký raz!“

„Veď hej, ja len... ja neznášam výšky!“

„Veď si bola nad zemou najviac tak štyridsať centimetrov!“

„Ale ja som sa bála, že to pôjde vyššie!“

Na moje prekvapenie sa všetky tri hlasno rozosmiali. Ani ja som nezaostávala.

„Výšky? Myslíš, že hodiny budeme tráviť takmer ´prilepené´ o zem?“ opäť ten hlas.

„Jess? Plánuješ sa prihlásiť do chrabromilského metlobalového družstva? Ó, určite by si vynikla, tam sú samí takí ako ty!“

Ronana nám nestihla upresniť akí konkrétne, Deana sa nestačila dosmiať. Z Menninho prútika totiž vyletelo zelené svetlo a zrazilo Ronanu na zem.

°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°*°

Venované: Neodbytnému ctiteľovi;)

[ » na začiatok « ]