Kapitola:
Pridaná: 26.2.2009, 17:34:21
Čítaná: 5691×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Klára

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5

Na začiatku tejto série poviedok som dala pár slov na úvod, tak to nejako aj skončím.Myslím, že niekedy je lepšie zabudnúť.Aj ked sa to vždy nedá, mali by sme sa o to pokúsiť a hlavne mali by sme sa pokúsiť pomôcť zabudnúť ostatným.Je to tak lepšie , ako trápiť sa pre niečo, s čím aj tak nepohneme.

,,Klára, zlatko, vstávaj!"zvolal Peter a štuchol do svojej dcéry.

Nič, nehýbala sa , ani okom nemihla.

,,Klára, vstávaj!"zvolal silnejšie.

Klára sa pomrvila a otvorila oči.

,,Oci čo sa deje?"zvolala.

,,Nič, iba to, že je pol dvanástej v noci a ty ešte nie si doma!"

,,Čože, ako môže byť tak neskoro, ved pred chvíľou bolo päť hodín a čo tu vlastne robím, ved som šla domov!?!"

,,O čom to hovoríš!"spýtal sa nechápavo.

,,No ved, hovorím, že som šla domov!"zopakovala.

,,Netáraj!"

,,Oci, ty mi neveríš?"

,,Verím, len hovorím, aby si netárala.O piatej si šla tu a povedala si mi, že sa musíš ísť učiť a robiť si projekt!Povedala si, že sa doma nemôžeš sústrediť!"povedal a zatváril sa nechápavo, bolo to čudné ,akoby si nič nepamätala.

,,Ale oci, ved to bolo už dávno.To bolo v pondelok!A dnes je sobota."

,,Čože, Klára stalo sa ti niečo?!!"Peter sa vyľakal a znepokojivo sa pozrel na svoju dcéru.

,,Nie prečo?"

,,Pretože je pondelok."povedal a už sa vážne začal obávať.

,,To nie je možné!"zvolala Klára.

,,Vážne sa ti nič nestalo?"znepokojoval sa Peter, ale potom mu to došlo.Bol to len sen.

,,Vážne oci nič sa mi nestalo, to len ty si zo mňa robíš žarty.."

,,Nie prepáč!"skočil jej do reči, ,,už viem, tebe sa to len snívalo!"zasmial sa.

,,Oco, ak s tým hned neprestaneš tak..!"no vtom jej otec podal kalendár o návštevách v knižnici a ukázal jej niečo.

,,Tak čo vidíš?"spýtal sa jej.

,,Pondelok!"zkričala a začervenala sa, ,,prepáč, vážne sa mi to snívalo, ale ked mne sa to zdá také skutočné!"

,,A čo, čo sa ti vlastne snívalo?"spýtal sa jej a utrel si pot z tváre.

,,No pamätám si,že bolo päť hodín a ja som utekala z knižnice domov!"

,,A čo si tu chcela?"

,,No ja bola som tu a...Prepáč, už si nespomínam."

,,No tak vidíš, len sa ti to snívalo, pozri na čom si zaspala."ukázal na na kopu kníh okolo jej hlavy.

,,Rýchlo ich pozbierame a ideme domov, si taká unavená, že si tu zaspala."

Rýchlo pozbierali knihy, zhasli svetlá, zamkli knižnicu a pobrali sa domov.Len čo sa opäť rozhostilo ticho, v zadnej uličke sa ozval hlas.Bol to jeden zo škriatkov:,,ako si to urobila?

,,Bolo to ľahké, len pár kúziel."zasmiala sa kráľovná, ale ten falošný úsmev sa jej hned vytratil z tváre.,,Nemohla som ju nútiť, aby nám pomohla, malo to byť dobrovoľné, a preto je lepšie , aby na to zabudla.Už si nikdy nespomenie čo sa vlastne stalo za tých pár dní, ktoré vlastne ani v skutočnosti neboli."

,,A čo bude s nami?"nadhodil škriatok.

,,Nič.Už sa nedá nič robiť...."

Venujem všetkým, ktorí moje poviedky čítali od začiatku.Tým, ktorým sa to páčilo a hlavne Edmundovi, ktorý mi je priateľom a kritykom od začiatku.A samozrejme , že to patrí aj všetkým tým, ktorí mi tie poviedky okomentovali.Ďakujem...

[ » na začiatok « ]