Kapitola:
Pridaná: 2.12.2008, 19:09:09
Čítaná: 2264×
Hodnotenie: (počet hlasov: 20)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Sirius Black, Harry Potter, Pettigreeova dcéra
Stručný dej: Hlavná hrdinka sa sťahuje od Siriusa k Severusovi. A následne nastupuje na Rokfort. Čo ju čaká a aké výhody bude mať na škole?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5

Venujem sebe (to znamená aj Radke, keby ste nevedeli xD) pretože nikto si niečo tak nudné nezaslúži.

Takže, asi trochu skoro, ale nastane tu dosť zlomová situácia medzi hlavnými postavami a....šak už čítajte!

"Severus, do pekla, pustíš ma už dnu?"

Nedočkavo som prešľapovala na mieste. Dnes ráno mi prišiel list od Siriusa. Chce, aby som Potterovi povedala všetko o ňom a o jeho rodičoch. No jasné, a čo som ja? Mám na čele napísané: Informátor?

"Mal som pocit, že sa so mnou nechceš rozprávať."

"To bolo vtedy." Mávla som rukou a chcela vojsť, no neustúpil z dverí.

Vzhľadom na obsah jeho chladničky je tomu ťažké uveriť, ale celé ich zabral. Ani osoba chudá tak ako ja by sa popri ňom nedostala do kabinetu. Treba povedať škriatkom, aby profesorom robili menej výdatné jedlá.

"Môžeme to vyriešiť medzi dverami?" Nadvihol obočie.

"Ne...samozrejme, že môžeme." Sladko som sa usmiala a rozkričala tak, že ma počuli minimálne slizolinčania. "Sevie, ako si mi to mohol urobiť?! Verila som ti! Oddala sa ti! Ty si mi zobral nevinnosť a odstrčil ma! Už ma nemi...?"

Najrýchlejšie ako mohol ma vtiahol dovnútra, zatvoril za mnou dvere a zostal stáť tesne oproti mne. Nahodila som najnevinnejší úškaľbok aký som vedela, ktorý vdaka dlhoročnej praxi vyzeral aspoň trochu dôveryhodne a pevne mu hľadela do očí.

"Nemyslím, že tvoja nevinnosť-ak nejakú máš- je dôvodom tvojej návštevy, takže čo chceš?" Prepálil ma pohľadom.

Ako to? Ak nejakú mám? Na čo teraz narážal? Ako si to mám vysvetliť? Čo tým myslel?!

Určite zachytil prúd mojich myšlienok.

"Ale no tak, nehraj sa na anjelika." Prevrátil oči. "Toto môžeme riešiť inokedy, na to teraz nemám čas. Prečo si prišla?"

"Tak toto budeme riešiť inokedy." Prikývla som. Nech si nemyslí, že dovolím aby si o mojej nevinnosti-ak nejakú mám-myslel bohviečo. "Ehe, Sirius mi napísal, aby som išla za Potterom."

"Dobrý nápad." Uškrnul sa.

Nadvihla som obočie, jemne ho zvraštila a otvorila ústa. Oči som vypúlila tak ako nikdy a jazyk mi trčal v ľavom kútiku pier. Bezpodmienečne vyzerám ako idiot.

"Nechápem, prečo ho v tom podporuješ!"

"Ja? Podporovať Blacka? Nikdy." Nevinne pokrútil hlavou.

Stavím sa, on si niečo dal. Nemôže klamať tak presvedčivo! Lebo on ho teraz podporuje! Ale prečo mu verím?

"Aha." Jazyk som mala teraz v druhom kútiku. "Takže ty ma chceš týrať, čo?"

"Dá sa to tak povedať." Znova ten úškrn.

"Hovädo."

Už ste sa niekedy cítili ako totálny dement? Práve tak sa teraz cítim. Ako totálny dement. Stojím tu pred troma druhákmi, pričom na mňa pozerajú všetci moji spolužiaci. Tá baba, Grangerová, na mňa hľadí podozrievavo, akoby som ich mala zabiť. Ako tak pozerám, možno to tak urobím. A hned na to spácham samovraždu. Ryšavý je zo mňa trochu mimo, jeho trasúce sa ruky naznačujú, že sa ma smrteľne bojí. Ved čo, má na to dôvod. A Potter? Asi si myslí, že sa s ním idem rozprávať iba kvôli tomu, že je slávny. Nemá na to dôvod.

"Ehm, ahojte." Pozdravila som ich. No téda...

"Ahoj, ja som Harry..."

"Slávny Harry Potter, viem." Prisahám, ani očkom som nemrkla na jeho jazvu. "Toto je asi Grangerová a toto bude Weasley, som v ročníku s jeho bratmi."

"A potrebuješ niečo?" Spýtalo sa priateľsky to dievča.

"Od vás ani náhodou." Odfrkla som si.

"Ako sa vlastne voláš?" Vyzvedal Potter.

Kriste pane, všetky deti sú také zvedavé? A toto, a hento! Asi budem vážne vraždiť. Čo by sa stalo, keby som im namiesto informácií dala príučku? Nič, že? Okrem toho, že by ma Sirius zabil, fakt nič. Takže žiadna strata, ideme na to.

"Ianthe Pettigrewová, Bystrohlav, hrám na poste odrážača, Weasley, odkáž bratom, že predvianočný zápas im nedarujem." Odrapkala som tak, ako mi Sirius kázal.

Prirodzene, okrem poslednej časti. Z kože by vyskočil, keby to vedel. Je to chrabromilčan telom aj dušou, pomyslenie na to, že metlobal by vyhrala iná fakulta, by ho odrovnalo. Zaujímavé, další dôvod na to, aby sme Chrabromil porazili.

"To priezvisko mi niečo...Pettigrew! Sirius Black ho zabil...Je to tvoj...bol to tvoj...otec?" Spýtal sa opatrne Weasley.

"Nie je to môj otec a uisťujem ťa, že Sirius ho nezabil. Nikto ho nezabil. Je na tebe, či budeš veriť Prorokovi alebo mne." Oznámila som vecne.

"Hovoríš tak sebaisto." Zamračila sa Grangerová.

Asi mám na to dôvod, nie?

"Povedzme, že mám informácie z pravej ruky." Pokrčila som plecami.

"Informácie z pravej ruky? To znamená informácie od Blacka?" Zaujímala sa dalej.

"Všetky dievčatá v tvojom veku sú také zvedavé?" Nadvihla som obočie.

Viete čo? Už toho mám vážne dosť. Sú to melé tupé decká, nemienim tu s nimi debatovať o vážnych čarodejníckych problémoch. Určite by ešte skomolili aj Voldemortovo meno a povedali niečo ako Volvo alebo Vovmotto. Keby ich počul Severus, skončia v okovách.

"Aj áno, no nie všetky sú také inteligentné a všímavé ako ja." Pripustila skromne.

Za toto si budem musieť ublížiť ale pred troma rokmi som bola rovnaká. Skromná, milá, múdra. Kde sa podelo to dokonalé dievčatko? Hm? Hmm?

"No fajn, prejdime k dôvodu tohto rozhovoru." Začala som. "Potter, mala by som ti povedať niečo o tvojom krstnom otcovi."

"Ja mám krstného otca? On žije? Ako sa volá? Poznám ho?" Celý ožil. Och, Ianthe, mala si čušať.

"Pomaly, mladý." Zložitým pohybom ruky som ho zastavila. "Po poriadku. Máš krstného otca a na smolu niektorých ľudí žije."

"A..."

"Teraz ti nemienim povedať nič viac." Skočila som mu do reči. "Sirius ma donútil, aby som ti o ňom pove...da...la." Dokončila som zhrozene.

"Nedokážeš používať mozog?! Povedala si mu, že Black je jeho krstný otec?! Si zdravá?!"

Uvažovali ste niekedy nad tým, či je Severus naozaj muž? Teda, či je naozaj človek? Lebo ten jeho prístup: Mne je všetko jedno, do toho ma neťahajte, robte si čo chcete, sa zmení akonáhle sa niečo stane a niekto je v nebezpečenstve. Dokázal by vyburcovať všetkých čarodejníkov sveta, len aby sa niekomu, koho pozná a aspoň trošilinku mu na ňom záleží, nič nestalo.

Samozrejme, on tak nepôsobí. Teraz napríklad vyzerá, akoby sa ma chystal zabiť. Možno aj chystá, radšej na to nemyslieť.

"Ty si povedal, že je to dobrý nápad!" Bránila som sa.

"A ty sprostá ma musíš počúvať?!" Zahučal.

"Starší sú múdrejší, skúsenejší, ostrieľanejší." Povedala som vcelku pokojne. "Nemôžem za to, že nemyslia vážne to, čo povedia!"

"Poznáš ma! Vedela si, že teraz som to naozaj nemyslel vážne!" Kričal.

"A ty poznáš mňa! Zobrala som to vážne!"

Nastala dlhá odmlka, akoby zvažoval slová, ktoré mi povie. Prekrýžila som si ruky na prsiach, zahryzla si do pery a mlčky naňho hľadela pripravená čeliť jeho hnevu.

"Zrazila si sa s testralom či čo?!" Znova vyštekol, začaroval nejaký papierik a ten vyletel z jeho kabinetu. "Riaditeľ sa porozpráva s Potterom a jeho podarenou partičkou, s tebou to vybavím ja."

"Vybavíš alebo na mňa navrieskaš? Tebe sa to možno zdá rovnaké, ale je v tom taký nepatrný ro..."

"Mlč! Nahovorila si sa už dosť!"

Spojila som si ruky za chrbtom a pozerala všade inde len nie na neho.

"Severus, myslím..."

"Povedal som, mlč!" Buchol päsťou po stole.

"BolotoSiriusoverozhodnutie." Povedala som rýchlo, skôr, ako ma stihol zastaviť.

"A Black riskuje, že ho znovu zatvoria!" Mračil sa.

"To chceš, nie?" Nadvihla som obočie.

"Nie je to dobré pre rád, ani pre Pottera, ani pre neho." Hovoril potichu.

"Takže ty sa staráš o Blackov luxus, hej?" Zatiahla som, no odignoroval ma.

"Ak si Potter otvorí hubu, príde sem Ministerstvo a budú ťa vypočúvať." Vzdychol.

"Ty im to dovolíš?" Naklonila som hlavu na bok.

"Zmôžem niečo proti ministerstvu?" Zamračil sa.

"Keby si chcel, zmôžeš. Postavil si sa proti toľkým ľudom, že všetkých ani nedokážem spočítať." Rozhodila som rukami.

"Vtedy som mal za sebou iných ľudí. Nemysli si, že im záleží na osude nejakého hlúpeho fracka ako si ty!" Obišiel stôl, oprel sa oň a stále na mňa hľadel tým svojim pohľadom, akoby chcel zistiť, čo som mala na raňajky. Myslím si, že nič nejedol a žiarli, preto na všetkých tak pozerá.

"Ale mne sa nič nestane." Mykla som plecom.

"Nemysli si, že si taká dôležitá." Prehodil ironicky.

"A nie som?" Nevinne som sa usmiala.

"Nie." Sykol.

"Takže pre teba nie som dôležitá?" Usmievala som sa dalej.

"Samozrejme, že nie." Začal sa hrať s prútikom. Asi to mala byť výstraha nech sa dalej nevypytujem. Smola, pochopila som to ako dovolenie.

"Takže nebude vadiť, ak pôjdem teraz napríklad za tým namysleným panákom a niečo nedôležité mu poviem?" Zaklipkala som očami.

"Ianthe!"

"Čo?! Aspoň priznaj, že som pre teba dôležitá! Vyvádzaš ako 10 ročný chlapec, ked niekto zoberie jeho mladšej sestre hračku! Keby si mohol, požiadaš Dumbledora aby mi pridelil osobnú stráž, zakázal mi hrať metlobal do konca života, zobral mi prútik a niekde ma zatvoril! Niekedy sa ku mne správaš, akoby som bola z porcelánu!"

Ked som dokričala, musela som sa zhlboka nadýchnuť, lebo mi došiel kyslík. Vravím vám, mňa raz niekto zadusí alebo sa kvôli nekomu zadusím sama.

"Ianthe, ja..."

"Nič nehovor. Ked sa uvedomíš a budeš mať toľko odvahy, aby si ľudom povedal, že ich máš rád-čo asi nebude nikdy-ozvi sa. Dovtedy chcem mať pokoj."

Oznámila som mu to, na čo som sa chystala už dosť dlho, otočila sa na päte a dverami tresla tak silno, až som mala pocit, že vyleteli z pántov.

Tak, teraz by som sa mala cítiť lepšie. Ale prečo sa necítim? Prečo sa necítim lepšie?

Asi to bude tým, že dopredu viem, kedy sa Severus uvedomí. Ked zomrie. Nechce sa mi tak dlho čakať, budem mu s tým musieť pomôcť.

[ » na začiatok « ]