Kapitola:
Pridaná: 24.11.2008, 15:06:42
Čítaná: 1262×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Jessie, Bonnie, Deana
Stručný dej: Dievča z muklovskej rodiny mieri na Rokfort! Ako to prijmu jej rodičia?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Príliš veľa otázok 2 » Príliš zvláštne odpovede 3 » Príchod ako predzvesť odchodu 4 » Rozhodnutia 5 » Míľniky ciest 6 » Nové známosti 7 » Patriť niekam 8 » Skoro ako Aladin

Prejsť medzi stenou s číslami deväť a desať bolo síce zvláštne, no ešte zvláštnejší bol pohľad, ktorý sa mi naskytol. Samé vozíky povrch naložené batožinou, klietky so sovami, sem-tam nejaká mačka, rodičia s deťmi, jedno (zrejme nepodarené) kúzlo, bozky, objatia, kopec pary a ….. nádherný vlak!!! Bože, to je krása! Jemné klopotanie sa ozývalo halou, akoby vlak dával najavo svoju nedočkavosť. Chcel ísť. Rozčesávať vietor, robiť vlastné obláčiky z pary, pokojne húkať dolinami, ako sovy, ktoré spolu so svojimi majiteľmi niesol vo vlastných útrobách.

Nemala som veľmi čas postávať. Poplakávanie a lúčenie sa s našimi mi dalo dosť zabrať a tak mi ostávalo posledných pár minút, aby som si našla miesto na sedenie. Na moju obrovskú radosť, nebola som jediná, kto sa tváril vystrašene, ba až bezradne. Vykročila som smerom k vlaku a obzerala som si cestou okná, či sa v blízkosti vchodu nenachádza niečo voľné, aby som nemusela dlho blúdiť.

PRÁSK!!!

„Och, prepáčte, ja … nechcela som.“ srdce mi tĺklo ako zdivené.

„Mno.. to nič, veď sa nič nestalo. Ideš prvý krát na Rokfort? Ešte som ťa nevidel“ zamračil sa akýsi chalan tak aspoň o 5 rokov starší.

„No, áno, idem si pohľadať nejaké miesto, dúfam, že je ešte niekde voľné.“ Božemôj, čo to ja trepem, jasné, že ešte voľné bude! Prečo sa tak rýchlo nechám vyviesť z miery a táram hlúposti?!

„Neboj sa, Rokfortský expres je uspôsobený tak, aby tam mal každý študent svoje miesto“, usmial sa nad mojou ´obavou´.

„Mimochodom, volám sa Gilbert Poory.“ energicky mi potriasol rukou.

„Ja som Jessie Girwoodová.“

„Tak, dúfam, že sa ti bude na Rokforte páčiť Jessie“ povedal s ľahkým úsmevom, jemne sa uklonil a pobral sa ďalej.

´Tak v to pevne dúfam aj ja,´ pomyslela som si a teraz som už pevne stála na ´území´ expresu.

Nájsť si voľné miesto nakoniec bola tá najjednoduchšia vec. Tretie kupé od dverí bolo celkom prázdne. Pootvorila som okienko, aby som zahnala krátku samotu počúvaním hlasov, ktoré ku mne prenikali z vonku.

„Mami, je nie som dieťa, necestujem prvý raz“ zlostila sa nejaká baba, tiež minimálne o 3-4 staršia odo mňa, keď sa snažila vymaniť z maminho náručia.

„Veď sa neboj, pošlem ti sovu okamžite, ako bude po uvítacej ceremónii.“

´Aha, takže mi máme nejakú uvítaciu ceremóniu, okey.´

„Ale keď mne bude smutno,“odpovedala útla pani a utrela si slzu do rukáva.

„A bude ti ešte smutnejšie, keď budeš o rok vyprevádzať aj Doris. Ponáhľaj sa radšej domov, nikdy nevieš, či ho ešte uvidíš stáť, ak ju tam necháš príliš dlho samu.“ usmiala sa blondína, pobozkala svoju matku a s oduševneným mávaním sa náhlila do vlaku. Keď prechádzala okolo môjho kupé, nazrela cez presklené dvere dnu.

„Á, naša malá sestra, prvý krát ako študentka.“ Doberali si dvaja chalani akési dievčatko. To bude tiež prváčka! Vyzerá milo...

„Drahá naša pani matka, s poklonou sa lúčime“ teatrálne povedali chlapci a uklonili sa tak, ako to robia operní speváci po dlhočiznom aplauze. Ich matka im ale nevenovala pozornosť.

„Och, miláčik,“ dodala čarodejnica srdečne „vyprevádzam svoje posledné dieťa do Rokfortu, je to také, je to také...“

„Mami, neplač! Niekto predsa musí byť aj posledný...no...fajn.“

Ďalšie objatie, z ktorého sa bolo treba vyslobodzovať.

„..Ja už fakt idem..ahoj oci, ľúbim vás... “

„A kde sú tí traja, Dot?“ obrátila sa čarodejnica na svojho muža a popritom odušu mávala odchádzajúcej dcére. „Určite zmeškajú ak budú zas po celom nástupišti ...“

Viac som nezachytila, lebo v tej chvíli sa otvorili dvere do môjho kupé a vošlo to dievča s farbou vlasov jesene.

„Ahoj, môžem?“

„No jasné, nech sa páči.“

„Ja som Menageda Lyriová.“

„Ja som Jessie, Jessie Girwoodová.“

„Teší ma,“ povedala, zrazu vstala a naklonila sa k okienku „Och prepáč, ale musím zakývať našim, sú z môjho odchodu trochu mimo.... Aj tak nedávajú pozor... kam to hľadia... Nó, ahojte, ahojte.“ Konečne sa usadila a vlak sa pohol.

„Tí dvaja, to boli tvoji bratia?“

„Ty si si ich všimla?“

„No, áno, trochu som pozorovala, čo sa vonku deje.

„Áno, to boli Martan a Melton. Takže aj ty ideš na Rokfort po prvý raz, je tak? Inak by si už mojich bratov poznala, tí sa podľa všetkého nestratia v dave. Usudzujem tak podľa napomienok, ktoré mamka s tatkom domov dostávajú.“, usmiala sa.

„Aj ty máš súrodencov?“

Otvorila som ústa, ale odpovedať som už nestihla.

„Máte tu voľno?“ Vo dverách stáli dve dievčatá, jedna plavá a druhá brunetka.

„Poďte ďalej“ kývli sme im na znak prisadnutia a obe sme sa podali viac k oknu, aby sme im urobili miesto.

„Som Bonnie Erfoldová“ povedala dievčina s príjemným hlasom a jeden hustý vrkoč zlatých vlasov si prehodila cez rameno.

„Ja som Deana Ullonnsová.“

„Ja som Menageda Lyriová...“

„A ja Jessie Girwoodová.“

Podali sme si ruky a Deana s Bonnie sa nechali zatiahnuť do nášho rozhovoru.

„Rozprávame sa o súrodecoch“ povedala som a otočila sa s načatou odpoveďou k Mennie.

„Mám jedného brata, volá sa Hug. Je o 10 rokov starší.“

„Takže Rokfort má už dávno za sebou.“ prehodila Deana.

„Mmm... nie, ja nie som z čarodejníckej rodiny.“

„Aha.“dodala len tak akoby pre upresnenie Deana a zatvárila sa nanajvýš odpudivo.

Preľakla som sa, čo som to povedala a rýchlo som pozrela na Mennie, ale tá sa aj naďalej usmievala a Bonnie zas pre istotu pozerala na Deanu s neutrálnym pohľadom, akoby sa ju snažila odhadnúť.

„Ja som z Nortfolku. Som najmladšia z troch sestier. Staršia, Connie, minulý rok končila, dosiahla sedem MLOK-ov. No a Lonella ide do štvrtého ročníka.“

„A ty Bonnie?“ zvedavo som pozrela do jej jasne zelených očí.

„Ja? Ja som zo severného Walesu. Som jedináčik, zatiaľ.“

Do vedenia v počte súrodencov sa dostala Menageda. Mala osem bratov, všetko starších.

„Charles už precuje, aj Taylor a Bred.. Na Rokforte je John – siedmak, Timmy, teraz je šiestak, potom Melton a Marton – štvrtáci a David je druhák.“

„A do akej fakulty patria?“ spytovala sa Deana.

„Všetci sú v Chrabromile.“

„Tak to potom musia tvoji bratia poznať toho ´slávneho´ Jamesa Pottera a spol.

„Áno, poznajú ho.“ odsekla Mennie.

Nevedela som kto je James Potter, ale podľa všetkého to bude nejaká kontroverzná osôbka. Som zvedavá, koľko slávnych decák tam bude, koľko ´protekčných´. Ale už zrejme poznám meno jedného z nich.

Ohľadom Jamesa Pottera sa už viac neviedli žiadne diskusie. Rozprávali sme sa o počasí, o prázdninách, o tom, ako to na Rokforte asi bude. Zdalo sa mi, že všetci majú viac informácií ako ja. Nečudo, veď pochádzali z čarodejníckych rodín. Aj Bonnie vedela čo – to o Rokrorte. Jej rodičia tam kedysi chodili.

„Mama bola v Bystrohlve a otec v Bifľomore. Som zvedavá, kde skončím ja.“ povedala trochu obavne.

„Ja budem určite v Slizoline, celá moja rodina tam chodila. Takže vedúcim mi bude Slughorn. Vraj je mimo z tých svojich elixírov. Ale Lonella ho zbožňuje. Ak budeš v Bystrohlave, tak máš Flitwicka, učí čarovanie, ak v Bifľomore, tak máš Sproutovú – herbológia a ty“ pozrela povýšenecky na Men „pravdepodobne budeš v Chrabromile, tak.. “

„McGonagallovú, ja viem.“dodala obratne Mannie.

„A ty chceš byť kde?“ obrátila sa Deana na mňa.

„A záleží na tom, kde skončíš?“spýtala som sa, lebo sa mi táto diskusia zdala veľmi zvlášta. Na moje prekvapenie sa Mannie z chuti rozosmiala.

Aj Bonnie sa na perách mihol letmý úsmev a pozrela na mňa tými prenikavými očami. Len Deana sa tvárila vrcholne pohoršene a viac sa k tejto téme nevrátila.

Krajina za oknami sa menila a ja som sa podozvedala veľa nového o budúcom domove. Neskôr sa Deana rozhodla pohľadať svoju sestru, vraj si spomenula, že si doma zabudla výtlačok Dejín mágie a chcela domov poslať sovu, nech jej rodičia knihu obratom pošlú. Bonnie sa tiež vytratila. Na WC.

Keď sme ostali s Menagedou samé, nedalo mi to a opýtala som sa jej:

„Prečo si sa smiala, keď som sa spytovala, či záleží na tom, do akej fakulty sa dostaneš?“

„Lebo si tú nadrapenú Deanu pekne odpinpongovala. “ opäť sa na mňa žiarivo usmiala.

„A ona nám ešte mala potrebu zdôrazniť, že určite bude v Slizoline. Ako by to nebolo jasné.“ Mannie neopúšťala dobrá nálada.

„A bolo?“ Nemám z toho radosť, keď pôsobím nechápavo, ale držím sa teórie, že spytovať sa, znamená učiť sa.

„Bolo. Nevidela si ako sa zatvárila, keď si povedala, že si od muklov, teda nečarodejníkov?“

Stále som nedokázala nasadiť chápavý výraz.

„Vysvetlím ti to. Sú istí čarodejníci, ktorí neuznávajú čarodejníkov z muklovských rodín. Myslia si, že sú jednoducho niečo menej. Je to, samozrejme, hlúposť. Ale veľa generácií už bolo vychovávaných v tomto duchu. Akoby, akoby tí, ktorí nemajú v rodine čarodejníkov, mágiu... jednoducho ukradli.“

„Prosím? Ako ju môže niekto ukradnúť? Veď ja som ani nevedela, že také čosi existuje, ako …?“

„Ja viem, veď ti hovorím, že je to hlúposť“ snažila sa ma upokojiť. „Len ti hovorím, že niektorí to pokladajú za samozrejmú vec a ľudí z muklovských rodín, nazývajú....humusáci.“ Pozrela na mňa ospravedlňujúco.

Aha, takže ma tam veľmi radi mať nebudú. Men akoby vyčítala moje obavy a riekla: „Našťasie, takých nie je veľa. To je aj ten súvis so Slizolinom. Väčšina čarodejníkov, ktorí uznávajú ´čistú krv´ sú zo Slizolinu. Neviem prečo, ale Rokfortský klobúk má na to asi špeciálny nos...“

A tak som sa dozvedela aj o triedení do fakúlt. Že v Chrabromile má prednosť chrabrosť a odvaha, v Bystrohlve vycibrený um, v Bifľomore svedomitosť a v Slizoline túžba po moci, ale aj značné magické schopnosti.

„Ktovie prečo, väčšinu čarodejníkov odtiaľ ľahko rozoznáš. Nemávajú najčistejšie úmysly a sú naklonení tej temnejšej stránke.“

Po chvíle odmlky dodala:

„Aj Ten-Koho-Netreba-Menovať bol zo Slizolinu.“

„Ten-Koho-Netreba-Menovať?“

„Áno. Jáj, ty asi nevieš, kto to je“ tresla sa rukou do čela „jasné, prepáč. To je...“

Vtom sa otvorili dvere a vošla Deana.

„To je na dlhé rozprávanie.“ zmenila záver vety Mennie a vyzrela von oknom.

Onedlho sa objavila aj Bonnie, vraj stretla jednu siedmačku, ktorú nepozná, ale ona ju vraj spoznala; ich rodičia sú starí známi.

Krajina za oknami sa rýchlo menila. Počas cesty ma čakalo ešte zopár šokov. Ochutnať dobroty z čarodejníckeho sveta – kotlíkové koláčiky mňaaam; na fazuľky každej chuti sa tiež u nás nedalo len tak ľahko natrafiť, no a skoro som dostala infarkt, keď na mňa vyskočila čokoládová žabka. Ani volanie: „Chyť ju, rýchlo!“, nezabralo. Čo som barbar, aby som chytala živé žaby?! Až potom vysvitlo, že je to len kúzlo... Opäť chyba nováčika.

_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_()_

Venované: Tým, ktorí neodsúdia len pre to, že ste iný. Tým, ktorí majú srdce na mieste.

[ » na začiatok « ]