Kapitola:
Pridaná: 18.11.2008, 16:24:24
Čítaná: 925×
Hodnotenie: (počet hlasov: 23)

Poviedka (preložená):
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Severus Snape
Stručný dej: Harry si odpykáva trest v žalároch so Snapom. Dostane z elixírov na VČÚ Prekonáva očakávania, profesor ho však nechce vo svojej triede. Harry sa s tým zmieri a rozhodne sa nebojovať o miesto v jeho triede. Okolnosti sa ale podozrivo menia a Snape tiež…

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » ... 2 » ... 3 » ... 4 » ... 5 » ... 6 » ... 7 » ...

autor. pozn.:

Prichádzam s novou preloženou poviedkou Skriňa od niekomu možno trochu známej, možno neznámej, no skvelej autorky Enahmy.

Preložila som ju ja (aké nečakané, však?) a za beta-read veľmi pekne ďakujem Attire.

Je to prvý príbeh, ktorý som preložila a myslím si, že sa mi to celkom podarilo (aj moja beta si to myslí :roll: ).

Tak teda dúfam, že si ho prečítate. Je na jednorázovku trocha dlhý, tak to nejak rozkúskujem.

dej sa odohráva po HP5, po Siriusovej smrti

venujem všetkým, ktorí začnú túto poviedku čítať a zostanú pri nej až do konca

----------------------------------------------------------------------

Noc bola ľadovo chladná, pretože už bola jeseň; október prehupol do druhej polovice a pomaly sa blížil november. Navyše na oblohe neboli žiadne mraky a zo severu fúkal ostrý vietor. Spôsoboval, že telo šestnásť ročného chlapca sediaceho na kamennej podlahe Astronomickej veže bolo ľadovo chladné. Ale jemu, Harrymu Potterovi, to vôbec nevadilo. Práve naopak: sedel tam bez pohnutia, oblečený len v krátkom tričku, jednoduchých tenkých nohaviciach a díval sa na oblohu.

Harry si myslel, že prenikavý chlad mu dá pocit života: pocit, ktorý mu v posledných mesiacoch od Siriusovej smrti tak chýbal. Obyčajne sa cítil ako duch bez myšlienok, akoby sa vznášal; mesiace prešli v hmle a on sa nimi iba nechal niesť bez najmenšieho záujmu. Nežil, iba jestvoval. Jestvoval a prežíval: prežil dlhé nudné leto so strýkom Vernonom, tetou Petúniou a Dudleym. Museli ho nechať na pokoji až do septembra, kedy sa vrátil na Rokfort - ale nemohol o ňom premýšľať ako o svojom domove. Už nikdy viac… Všetko sa zdalo byť prázdne a bezvýznamné. Práve tu mohol skutočne cítiť, že jeho život niekde stratil zmysel.

Nemohol sa ani len cítiť vinný alebo smutný kvôli tomu, čo sa stalo za posledný rok. Bol jednoducho prázdny. Bezvýznamná škrupina bez duše, akoby z neho všetky pocity vysal Dementor. Nakoniec to malo jednu výhodu: Nemusel vynakladať veľké úsilie aby si pred spaním vyčistil myseľ. Cvičenie, ktoré musel robiť každý večer. Jeho myseľ bola prázdna aj v priebehu jeho nových pokročilých lekcií. Jeho známky boli strašné a Hermiona sa stále pokúšala upozorniť ho na to, ale to nepomáhalo. Nebude žiť dosť dlho, aby si našiel po škole nejakú prácu. Voldemort ho chce zabiť čím skôr, tak načo sa snažiť o lepšie známky?

Jeho oči putovali po jasných súhvezdiach, až sa zastavili na Canis Major, súhvezdí Psa. Sirius, najjasnejšia hviezda, naňho radostne blikala… Harry zadržal dych, ale nerozplakal sa. Nerozplakal sa, pretože on jednoducho neplakal, nikdy viac. Plač bol súčasťou života a on už nežil. Nemohol si ani spomenúť, kedy plakal naposledy...

Zišiel pohľadom z oblohy na žeravý koniec cigarety a vytiahol ďalšiu. Červená sa zmenila na karmínovú, než znovu zbledla.

Chlad okolo neho pomaly napádal jeho telo a on sa zachvel.

“Pán Potter,” chladný hlas prelomil ľadové ticho.

Harry pretočil očami a položil cigaretu na kamennú podlahu.

„Áno, Profesorka?” Zdvihol zrak na hlavu svojej fakulty s vyčerpaným výrazom v tvári.

“Je po večierke,” povedala ostro. „Znova.”

“Áno, viem,” Harry zamumlal, pripravujúc sa na zvyčajný rozhovor. Ďalšia otázka jeho profesorky bude o jeho blahu. On odpovie, že sa cíti absolútne skvele a potom sa s ním profesorka Transfigurácie môže hádať o porušovaní pravidiel a bezohľadnom správaní. Odvedie ho do späť do Chrabromilskej klubovne. Mohlo by sa jej podariť vymámiť z neho reakciu a potom by mu dala kázanie o možných negatívnych následkoch fajčenia a skrývania sa vonku po večierke. Harry nakoniec aj tak jej starosti vypustí z hlavy a zaželajú si dobrú noc.

Och a nasledovať bude ďalšia prebdená noc, ale to už nie je súčasť ich rozhovoru, len zvyčajná šablóna týchto dní.

Postavil sa a pozrel na profesorku, aby jej naznačil, že je pripravený vrátiť sa do veže. Ale McGonagallová sa nepohla.

“Už som vás upozornila na to, aby ste sa nedali touto cestou, Potter,” povedala so štipkou netrpezlivosti v hlase. “Vaše opakované správanie pripravilo vašu fakultu o desať bodov a vám pripravilo týždeň po škole.”

Harry si povzdychol a pokrčil takmer nebadateľne plecami, ale McGonagallová si to všimla. Jej hlas zrazu znel ešte nahnevanejšie, dokonca ostro.

„A váš trest si odpykáte s profesorom Snapom.“

Harryho tvár stmavla a ruky zovrel v päsť.

„To nemôžte urobiť, madam.“ Povedal zachrípnuto.

Profesorka mrzuto nadvihla obočie.

„Uisťujem vás, Potter, že môžem. A aj to urobím.“ Povedala a zovrela pery tak, že sa z nich stala len jedna rovná čiara.

Harry sa znovu oprel o stenu a pozrel na učiteľku.

„Neznášam Snapa, on neznáša mňa a to vy dobre viete. Nechcem s ním stráviť celý týždeň, madam.“

„Bude to profesor Snape a ak nechcete stratiť viac bodov vašej fakulty, nikdy viac nepoužívajte takýto tón, keď sa rozprávate zo staršími, pán Potter. Napriek čomukoľvek, čo cítite k profesorovi Snapovi, je to váš profesor a vy si splníte svoj trest uňho.“

Harry zovrel päste tak silno, že sa mu zaryli do dlaní nechty. On nechcel toho hlupáka ani len vidieť!

„Profesorka, nemyslím, že pre mňa bude dobré stráviť s profesorom Snapom čo i len deň. Viete, on a Sirius...“ pokúsil sa o fňukanie. Tento tón bol vždy úspešný. Doteraz.

„To momentálne nie je podstatné, pán Potter,“ McGonagallovej tón sa zmenil na ešte chladnejší: „Očividne moja snaha vybaviť to zhovievavo nemala žiadny dobrý účinok. Musíte znovu nájsť svoje stratené ja.“

Harry sa nahnevane odlepil od steny.

„Viete, myslím, že vy ste najlepší priateľ, akého som kedy mal,“ povedal sarkasticky neschopný zmazať zo svojej tváre nechutný úškľabok.

„To je ďalších 10 bodov z Chrabromilu, Potter.“

Harry znovu len mykol plecami.

„Mňa to netrápi.“

„Môžem vám dať ďalší týždeň,“ povedala profesorka Transfigurácie hrozivo.

Harry sklonil hlavu, ale v jeho hrudi vrel hnev.

Hlboko vo vnútri sa hanbil za svoje správanie, ale kedykoľvek niekto spomenul Snapovo meno, hnev zatienil všetky výčitky či pocit viny. Neznášal toho hnusného hlupáka viac, než kohokoľvek iného v živote. Viac než Voldemorta alebo Umbridgeovú. U Voldemorta sa nedalo hovoriť o nenávisti či láske, je bezcitný. Umbridgeová bola iba hlúpa a krutá figúrka Ministerstva Mágie, ale Snape... Snape bola iná káva: muž verný Dumbledorovi, muž, ktorý mal povolené neznášať Siriusa a Harryho. Dumbledore ho vždy bránil, dokonca mal odvahu viniť Siriusa za jeho chovanie ku Kreacherovi a za jeho vlastnú smrť… A nikdy nemal ani jedno krivé slovo proti Snapovi - tomu špinavému Ufňukancovi, ktorý bol väčší násilník než James Potter kedykoľvek predtým. A ktorému vždy bolo odpustené. Nikto nikdy pred ním neochránil Harryho alebo iných študentov, ktorí neboli zo Slizolinu a dostali pokarhanie len pre jeho kruté a nespravodlivé správanie.

Harry sa trpko usmial. Spomenul si na deň, kedy obdržal výsledky skúšok VČÚ. Dostal štyri V: dva zo skúšok Obrany, jedno z Veštenia (uzavrelo sa to, keď profesorka Marchbanksová skutočne stretla okrúhleho, tmavého a mokrého neznámeho, ktorý ju informoval, že v čaji, ktorý nestihla vypiť v utorok bol zamiešaný jed. Takže mala skutočne zomrieť, čo jej úplne správne predpovedal Harry na jej skúške) a jedno z písomného testu z Elixírov. Tie uvaril a boli ohodnotené na P, rovnako ako Tranfigurácia, Čarovanie, Starostlivosť o zázračné tvory a praktické skúšky z Herbológie... jeho konečná známka z Elixírov bolo V, no ako ho McGonagallová informovala v liste, Snape ho odmietol prijať do svojej triedy pre jeho „zlyhanie“ v praktickej časti skúšok.

Harry proti tomu nebojoval. McGonagallovej obratom poslal sovu, že Elixíry by aj tak nenavštevoval. Bola zúfalá, ale on sa o to nestaral. Vždy bol presvedčený, že nemusí navštevovať triedu, v ktorej by bolo jeho ponižovanie a zosmiešňovanie na dennom poriadku. Vďakabohu mu to nechýbalo.

Ako nasledoval hlavu svojej fakulty na ceste do klubovne, premýšľal o udalostiach nového školského roku. Jeho zákaz hrania metlobalu nikto nezrušil, no ani ho to neprekvapovalo. Bol presvedčený, že Dumbledore by mu nedal možnosť hrať: bolo to príliš nebezpečné, ale jeho to už netrápilo. Metlobal pre neho stratil na svojej príťažlivosti. Vždy, keď myslel na chytenie Zlatej strely, prehrabol si rukou vlasy v tak bolestne známom geste... Dokonca aj keď nenávidel Snapa, nemohol si pomôcť, ale odmietal sa nechať zviesť zlou cestou svojho otca, ktorý sa správal dokonca horšie než Malfoy. Násilnícky hlupák, naozaj úžasný stíhač... Nie, rozhodol sa - už žiadny metlobal.

Spomenul si však, kedy ho Dumbledore informoval o zákaze. Harry stál vo dverách a oči upieral na podlahu. Úmyselne sa nedíval na riaditeľa. Nie kvôli Voldemortovi. Vedel, že Dumbledore je príliš dobrý v Legilimencii a mohol by odhaliť, čo k nemu Harry cíti: hnev a nenávisť. Pri zmienke o zákaze prikývol a chvatom odmietol Dumbledorovu ponuku, že ho môže učiť Oklumenciu. Nepotreboval, aby sa v jeho mysli hrabali ďalší ľudia. Snape a Voldemort bohato stačili. Riaditeľ sa ho pokúšal presvedčiť o nutnosti Oklumencie, ale Harry sa nestaral. Zašomral niečo v tom zmysle ako „niektoré rany sú príliš hlboké na to, aby sa zahojili“ uštipačným a kyslým tónom a keď starý muž postrehol jeho sarkastickosť, Harry utiekol z miestnosti bez jediného ďalšieho pohľadu naňho. Od toho dňa spolu neprehovorili.

Jediný dospelý, o ktorom by sa dalo povedať, že sa skutočne o Harryho stará (okrem Hagrida samozrejme, ale jeho nikdy nepočítal) bola až do dnešného večera McGonagallová. Ale teraz... Jej posledné rozhodnutie umiestniť ho k Snapovi bolo príliš odporné a nafúkané na to, aby mohol zabudnúť.

Pri portréte Tučnej panej si povedali Dovidenia tak ľadovo, ako na Severnom póle. Harry urobil to najlepšie, čo mohol. Nevenoval jej žiadnu jedovatú poznámku, určite by tak stratil stovky ďalších Chrabromilských bodov.

Ron a Hermiona čakali kým sa vráti, tak ako každý večer. Harry im iba kývol na pozdrav a ušiel do spálne. Nechcel nikomu nič rozprávať. Dokonca aj keď vedel, že jeho priatelia sa oňho boja. Zajtra. Zajtra si s nimi sadne a dajú si spolu raňajky. Všetko bude medzi nimi v najlepšom poriadku.

----------------------------------------------------------------------

A máme tu koniec prvej kapitoly.

Viem, že zatiaľ sa nič úžasné nestalo, ale dozvedeli sme sa čo-to o Harryho živote po Siriusovej smrti. Sľubujem, že už v ďalšej kapitole sa dozviete niečo, čo vás určite šokuje minimálne tak, ako Harryho.

Výhodou pre vás je to, že už je preložená celá a teda sa nestane to, že vás pripravím o jej koniec. Keby sa čokoľvek stalo, má ju aj Attira a tá ju môže pridať tiež. Časti by mali pribúdať pomerne rýchlo, ale neplánujem ich dať viac za jeden deň. Tak asi tak a nezabudnite nechať komentár, lebo budem zlá :P

Ai :)

[ » na začiatok « ]