Kapitola:
Pridaná: 9.11.2008, 15:40:41
Čítaná: 1099×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Corona Reedová
Stručný dej: Corona chodí na Rokfort, často si pripadá ako neviditeľná. Ak chcete vedieť či sa to zmení čítajte túto poviedku

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » Moje teritórium 5 » Dobrá správa 6 » 6

Keď Corona a Alpheka dorazili do Rokfortu mali už takmer všetky veci premočené. Corona ich pohotovo vysušila zaklínadlom a spoločne išli do Veľkej siene na obed.

Sieň bola už takmer prázdna, bolo tam len zopár oneskorencov ktorý práve prišli z Rokvillu. Corona si sadla k chrabromilskému stolu a nakladala si bravčové mäso so zemiakmi, keď sa pri nej ozval jej mladší brat.

„Ahoj Cori!“, zaštebotal a vtesnal sa za stôl medzi Alpheku a ňu. „Čo si mi priniesla?“, spýtal sa.

Corona sa zarazila. Popravde, zabudla na darček pre Corvusa, a tak vytiahla zo svojich zásob čokolády tú najväčšiu akú našla.

„Čokoládu, tu máš.“, povedala a jej malý brat si ju rovno nadšene odbalil.

„Dík.“, povedal s plnými ústami.

„Veď si teraz obedoval! Mal si si ju nechať na neskôr...“, povedala Corona.

„Ale no ták. Vieš, Cori, ja som vo vývoji. Musím veľa jesť...“, a bez pozdravu odbehol preč, lebo na neho jeho kamarát Wili kýval od vchodu.

Alpheka s Coronou sa zasmiali.

„Máš milého brata.“, povedala a obe sa s chuťou pustili do dobrého obeda.

Zvyšok víkendu prebehol pre Coronu tak stereotypne ako všetky minuloročné. Keďže už v prvý týždeň školy dostali mnoho úloh, väčšinu času strávila v knižnici, alebo v klubovni písaním prác na dejiny mágie, elixíry a obranu proti čiernej mágii.

Často jej robila spoločnosť Alpheka, ktorá s ňou aj v nedelu večer sedela v klubovni, a navzájom si kontrolovali práce z dejín mágie.

Klubovňa bolá preplnená a nebolo si kde sadnúť, tak sa museli uspokoliť s nekomfortným sedením na zemi.

Ako sa zdalo, Alexis sa počas výletu v Rokville trochu viac zblížila s Brianom. Stále ich bolo vídať spolu v klubovni, v knižnici, vo Veľkej sieni. Aj teraz spolu sedeli v kreslách pri kozube. Alexis niečo veselo štebotala a on ju počúval. Corone sa však na jeden moment zdalo, že má nejaký neprítomný výraz v tvári.

„Už si to prečítala?“, spýtala sa Alpheka a ukázala na svoj pergamen.

„Čo? No áno prečítala. Nemáš tam žiadnu chybu. A čo moja úloha?“, opýtala sa.

„No, pomýlila si si jeden rok, ale už som ti to opravila.“, odpovedala a ešte raz zrakom preletela text.

„Dík.“, poďakovala Corona a poskladala si veci do tašky.

„Corona! Tu si, hľadal som ťa.“, ozvalo sa pri nich. Bol to Johnatan. Corona zapochybovala, koho vlastne hľadal, lebo stále pokukoval jedným okom po baliacej sa Alpheke.

„Chcel som ti len povedať, že sa mi zdá, že si zanedbávaš svoje prefektské povinnosti. Nezabúdaj, že ten odznak nemáš len tak pre nič za nič.“, povedal, keď si sadol vedľa nich. Corona si už vtedy bola načisto istá, že to nebol pravý dôvod jeho príchodu. Povinnosti si plnila do bodky správne a aj by to Jonathanovi povedala, no nechcela mu pokaziť jeho očividné plány nenápadne sa pozhovárať s Alphekou. Vstala teda, a oznámila im, že ide do postele.

Na druhý deň ráno spoločne s Alphekou a Oliviou odchádzali na raňajky. Alexis s Jane sa rozhodli, že sa im nechce ísť na vyučovanie a že si obe zoberú Weasleyovské vracačky. Ráno boli u Pomfritky a tá im vraj naordinovala deň v nemocničnom krídle, ako im to na raňajkách oznámila Olivia.

„Vraj že aby si odpočinuli. Už ich vidíš. Celý deň budú hrať rachotiacu sedmu a Pomfritka v jej izbe začarovanej muffliatom si bude myslieť že spia.“, povedala.

„A prečo to urobili? Veď dnes nemáme až taký ťažký deň. Mohli si tie vracačky ušetriť na piatok.“, povedala Corona, zatial čo všetkým trom nalievala tekvicový džús.

„Neviem prečo. Možno sú naozaj unavené. Alexis prišla na izbu až okolo jednej, bola som vtedy hore. A Jane ešte neskôr. Tú som ani nevidela prichádzať. Určite zase bola s tým blonďavým bystrohlavčanom niekde pri jazere...“.

„Ako môžu byť také nezodpovedné.“, mračila sa Alpheka a prudko si prehodila závoj vlasov cez plece aby sa mohla napiť. Jonathanovi sediacemu oproti pri jej slovách zažiarili oči. Boli by dokonalý pár, pomyslela si Corona. Obaja výborný študenti, dodržujúci všetky pravidlá a morálne zásady. Alpheka prispôsobivá a Jonathan trochu majetnícky. Jediný problém bol v tom, že ona bola až príliš plachá na to, aby s ním zotrvala sama dlhšie než pár minút. Aj včera prišla na izbu iba krátko po Corone.

Do siene na raňajky práve prišiel aj Brian s Michaelom a sadli si k Jonathanovi.

„Nath, sprav mi trochu miesta.“, so zívnutím povedal Brian a sadol si vedľa neho.

„Žeby dlhá noc?“, poznamenal Jonathan.

„Ale čoby, práveže dosť krátka. Alexis nebola taký ťažký oriešok ako som si myslel...“, povedal Brian a naložil si plný tanier praženice so slaninou.

„Takže vy spolu chodíte?“, so záujmom sa spýtal Michael.

„Asi áno... Pokial datuješ chodenie od prvého bozku tak áno.“, odpovedal a lačne do seba hádzal praženicu.

„Jonathan, podaj mi ten kečup prosím ťa.“, požiadala Corona, pretože ho nevrátil na pôvodné miesto.

„Tu máš. Ale už z neho veľa nevydoluješ.“, povedal a načiahol sa ponad stôl, aby jej ho podal. Corona sa sažila niečo z neho dostať na svoje volské oko ale nepodarilo sa. Pobúchala po vrchu tuby, ale nič sa nedialo.

„Už tam fakt nič neni?“, spýtal sa Michael z druhej strany.

„Absolútne nič. Pozri.“, povedala Corona a obrátila tubu smerom k nemu. Zmačkla, a na jej prekvapenie a na zdesenie ľudí sediacich oproti z tuby vyletel zvyšok kečupu a pristál Brianovi na tvári.

„REEDOVÁ, JA ŤA ZABIJEM!!!!!!!!“

_________________________________________________________________

Ďalšia malá kapča. Budem to radšej kúskovať.

Maximálne ma poteší akýkoľvek koment :)

[ » na začiatok « ]