 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Nefertiti53. kapitola: ZvádzanieTakže, máte v tom nejasno? Tu sú postavy: Irena - dcéra Ashley a Remusa Linda - jej sestra, tiež ich dcéra Ashley a Remus - hádam viete Rocker - v budúcej kapitole sa dozviete Lily - Potterova dcéra James - Potterov syn, priateľ Ireny Albus Severus - bývalý priateľ Lindy, Jamesov a Lilyn brat Potter harry, Ginny - šak viete... a kto tam ešte taký je? Už všetkých poznáte...
Rose vybehla do sovej voliéry s pocitom hlbokého zadosťučinenia. Vybrala si malú čiernu sovu, ktorej priviazala na nohu krátky list, adresovaný svojej veľkej láske.
/Ahoj, James. Nevedela som, čo ti mám napísať. Vieš, že som sa nikdy netajila tým, že ťa stále milujem, ale dobre viem, že ty dávno ku mne nič necítiš. Miluješ Irenu. A práve preto ti píšem. Myslím si, že by si mal vedieť, že nie je taká čistá, ako si myslíš. Preto, že ťa milujem, nechcem, aby ťa klamala. Na škole je mladý profesor. Je metamorfmág, veľmi pekný a veľmi si s ňou rozumie. Tyká mu. Trávia spolu veľa času osamote, podľa mňa sú viac ako len priatelia. Dúfam, že si pochopil. Tvoja priateľka ťa podvádza! A určite s tým len tak ľahko neprestane! Nenechaj sa ňou oklamať! Rose/
Otvorili sa dvere a za hlasného smiech a vbehli dve dievčatá. Jedna s listom v ruke mala melírované hnedo blonďaté dlhé vlnité vlasy, ktoré jej spadali na plecia v dvoch vrkočoch, tá druhá... „Linda a Puma,“ privítala ich Rose ironicky. Hneď im zmizol úsmev z tvár. !Čert je všade,“ obrátila sa Irena na Lindu. „Čaká na Diabla,“ obrátila to Rose. „A dočkal sa.“ „To vieš, vždy čaká slabší na silnejšieho. Silnejší si totiž slabšieho môže nájsť.“ Týmto výrokom Rose tak odrovnala, že už nedokázala nič povedať. Nahnevane prešla popri nich von z miestnosti a nechala ich smiať sa na nej.
/Milý James. Už ma nebaví byť tvojimi spravodajom, takže v tomto liste nenájdeš správu o činnosti na Rokforte. Rozhodla som sa nerobiť už nič, čo nechcem. Moje listy ti už nebudú chodiť tak často, pretože ti nemám čo napísať. Ešte stále si pamätám, čo si urobil u nás, a vadí mi, že si sa ani neospravedlnil. Už ti píšem pol roka, o jednom peknom učiteľovi. Bola som zvedavá, či si to vôbec všimneš, či budeš žiarliť... ale ty nič! Pri informáciách o Lily a Scorpiusovi si si nerobil nič z potenciálnej hrozby, ani ťa nenapadlo, že tak perfektný chlap po všetkých stránkach môže zaujať mňa natoľko, že by som ťa za neho vymenila! To je všetko. Spytuj si svedomie. Irena/
Čo myslíš, nie je to až príliš odvážne?“ spýtala sa Linda. „Ja neviem... to musíš vedieť ty. Ale... nie je to o /perfektnom/ učiteľovi až priveľmi... drzé?“ „Ale veď som ho už opisovala aj viac... po pravde, a on si nič nevšimol! Takže s ním asi končím. Je to odporný ignorant mysliaci len na jediné! A už nemienim... veď vieš.“ „No... ani nie,“ ošívala sa Linda. Irena na ňu prekvapene pozrela. „Akože nie? Robíš si fóry či čo? Dnes si nejaká iná... našla si si chalana?“ „No... nie, len som...“ „Máš svoje dni, chápem.“ Obrátila sa na svoju sovu s priliehavým menom Gergera. „Holá!“ zavolala na ňu. Sova vykukla spod bieleho krídla, zahúkala a zletela jej na ruku. „Irena?“ ozvala sa Linda. To meno jej bolo akési cudzie. „Hm?“ doviazala list na nohu bielej sovy. „Prečo práve TEN profesor?“ spýtala sa. Irena vyhodila sovu do vzduchu až prekvapivo rýchlo. Otočila sa na sestru blýskajúc očami. „Tak a dosť!“ vykríkla za tichého mávania odlietajúcej sovy- Linde sa v očiach zračilo ustráchané prekvapenie. „Jasné, že sa správaš čudne, keď si to nie ty! To si sa musel... prečo? Čo ti to napadlo? To len kvôli môjmu menu?“ Linde sa začala meniť tvár aj telo, až v trochu tesnom habite stál pred ňou jej nový mladý profesor. „Tak prečo?“ naliehala krikom. „Lebo... ja neviem! Asi kvôli menu!“ cez hlavu si prevliekal Lindin habit, pod ktorým mal starú košeľu a kraťasy pod kolená. „Pre moje meno? Moje priezvisko sa aj tak nedozvieš! Naštval si ma! Od teraz si budem dávať pozor aj na svojich priateľov!“ Strašne ju naštval. Povedala mu za tých pár minút veci, ktoré by povedala len svojej sestre, a ukázala mu ten list! Ten list, v ktorom napísala, že je perfektný! Ani on presne nevedel, čo má povedať alebo urobiť. Okrem toho, že mal pocit, že odhalil niečo tajné o jej citoch, sám seba nechápal, svoje činy. Irena prešla okolo neho a nahnevane otvorila a zatresla za sebou dvere. Profesor tam zostal stáť medzi sovami, trusom a kosťami, a pripadal si byť len o trochu viac ako tá špina, čo mu chrupčala pod nohami.
„Veď dnes uvidí!“ hromžila Irena pred zrkadlom, ktorý jej ponúkal odraz nej a sestry sediacej na posteli. „Stále nechápem, o čom hovoríš,“ hundrala Linda. „Už stojíš pred zrkadlom aspoň polhodinu, ale s ničím nie si spokojná. Veď nemáš rande!“ „Viem, že nemám rande! Ach, to by si nepochopila... ale dnes musím vyzerať zvodne, ale nevinne. Musím byť krásna, no tak, aby mohol myslieť. A musím mať pekné prsia. To vždy.“ Zavrela oči, chvíľu sa sústredila a keď ich otvorila, bola spokojná. Mala až po zadok dlhé, vlnité čierne vlasy, krásnu postavu a veľké hnedé oči mandlového tvaru. „Toto sa dá!“ zvolala natešene. „Ak ideš niekoho zviesť,“ prižmúrenými očami si ju sestra premeriavala. „No, nebude to presne zvádzanie, ale niečo s tým to bude mať spoločné.“ „Nemáš náhodou priateľa?“ „Dlho nie. Zrejme sa rozídeme.“ „Ale ešte ste spolu.“ „Ako sa to vezme. Počuj, vymenili sme si role?“ Pozrela na hodinky na stole. „Veď je za päť sedem! Musím! Ciao!“ „Že Ciao...“ mrmlala Linda, keď Irena natešene odišla. „Odkedy chodí na Taliančinu?“
Irena rýchlo kráčala hradom. Vedela, že mešká, ale to jej len nahrávalo do karát. Dnes určite nebude profesor tušiť, že môže mať lepšiu náladu ako on. Zaklopala na dvere jeho pracovne a vošla. Hodiny nad jednou zo skríň ukazovali sedem : tri. Takže až tak meškať nebude. Hádam bude prísny. „Ahoj, Puma,“ pozdravil ju Rocker trochu nervóznejšie ako zvyčajne. V duchu sa potešila - možno už na ich stávku zabudol. „Meškáš,“ pripomenul, no nevyzeral, že by ho to hnevalo, skôr bol rád, že ich hodina bude kratšia. „Dnes mám veľa práce, budeš musieť odísť skôr.“ „O koľko?“ „Aspoň o pätnásť minút. „Skryla rozhorčenie a tým, že odtiahla stoličku po zemi, donútila ho na ňu pozrieť. „Tak začnime,“ navrhla a sadla si pred jeho stôl. „Dnes budeme pracovať pred zrkadlom,“ rozhodol náhle. Chcel, aby nevyzerala tak príťažlivo, a on sám z nejakých nepochopiteľných dôvodov dnes zvolil svoje príťažlivejšie JA. „Tak... dobre,“ postavila sa a zvodne prešla pred veľké zrkadlo, kde si sadla. „Budeme opakovať zmeny tváre...“ pozrel na ňu. „A tela,“ vydýchol. Sadol si k nej. „Tak... ukáž, čo vieš.“ Usmiala sa. „Viem toho veľa, čo máš na mysli?“ „Napríklad...“ rozmýšľal, čo by bolo menej príťažlivejšie ako to, čo predvádzala teraz. Nechcel to vysloviť, cítil v tom problémy, ale donútil sa. „Čo ja viem... napríklad... zmeň si prsia, zadok...“ „Nepáčia sa ti moje prsia?“ spýtala sa naoko urazene. Zaťal zuby. „Práveže páčia. A preto ťa prosím - zmeň sa.“ Usmiala sa - dosiahla, čo chcela. Zavrela oči a keď ich otvorila, vyzerala trochu, ale naozaj len /trochu/ inak. „Poľavila si,“ snažil sa to zľahčiť. „Nesnažíš sa.“ „Ale to je veľmi výhodné, však?“ rýchlo zmenila tému, aby nemal čas sa upokojiť. Trochu sa k nemu prisunula. „Hlavne pre mužov,“ otočila sa k nemu tvárou a ešte viac sa k nemu posunula. Už sa vzájomne dotýkali kolenami. „Môžu meniť niektoré... veci vo svojom vzhľade,“ vystrela ruku k jeho rozkroku a ako sa ho dotkla, ešte viac sa k nemu prisunula. „Puma...“ vydal zo seba, keď ucítil tlak na rázporku, no zostal ako skamenený. Po celý čas ho tými orieškovými očami hypnotizovala. Priblížila sa mu na desať centimetrov od pier tými svojimi. „Vyhrala som,“ zašepkala s víťazoslávnym úškrnom na tvári a odtiahla sa. „Čo?“ vydýchol, no či s úľavou, to bolo otázne. „Vyhrala som. Mám trvalo lepšiu náladu ako ty.“ Chvíľu mu trvalo, kým si spomenul. „Aha... jasne,“ ošíval sa. Vstal a prešiel ku svojmu stolu. „A čo výhra?“ tiež sa postavila. „Aká výhra?“ spýtal sa zmätene. „Bozk predsa. Hrali sme o jeden bozk!“ Čakala jeho reakciu. Zamrzol pri prehrabávaní sa v písomkách. „Čo by si povedala na novú stávku?“ pozrel jej do očí. „Ak niečo dokážeš, budú to bozky dva. Ak to niečo nedokážeš, už nikdy sa k tejto téme nedostaneme a nič podobné sa už nestane.“ Jemne zvraštila obočie. „Prímam. Čo mám robiť?“ „Premeniť sa na niekoho tak, aby som ťa nepoznal. Ale niekoho, koho poznám!“ „Len to?“ nadvihla obočie. „Poznám tvoje chyby, vycítim, keď niečo nebude v poriadku.“ „A ako budem vedieť, či ma neklamete, pán profesor?“ prehodila koketne. „Prečo by som mal klamať?“ „Pre bozky,“ odvetila ticho a prešla k jeho stolu. Oprela si ruky o stôl. „Dnes som mohla mať viac ako bozky,“ hľadela mu hlboko do očí. „Prečo si si taká istá?“ tiež sa oprel o stôl dlaňami a ocitol sa tak zarovno s jej očami. „Mýliš sa,“ odporoval. „Veľmi sa mýliš. To /ja/ môžem mať /teba/, no nechcem.“ „Veď to sa zmení,“ uistila ho. „Padneš mi ku kolenám.“ „Uvidí sa.“ Vzpriamila sa. „Ku stávke dodávam - keď ma pobozkáš, budeš mať svoju podobu.“ „Tak fayn.“ Tiež sa napriamil. „Idem. Máš... veľa práce,“ otočila sa a vyšla z triedy. Bola zo sebou mimoriadne spokojná. Vypálilo to lepšie, ako čakala...
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|