Kapitola:
Pridaná: 20.9.2008, 11:49:42
Čítaná: 1807×
Hodnotenie: (počet hlasov: 28)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sirius Black, James Potter, Lilly Evansová, Abigail, Alice, Megan, Amy, Remus Lupin
Stručný dej: Čo všetko môže zapríčiniť malá strieborná krabička, ktorú Sirius potiahne svojej matke? Aj taký malý predmet dokáže spustiť vlnu prapodivných udalostí.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » (bez názvu) 2 » Čarovná moc skrinky 3 » List 4 » Abigail 5 » Tajomstvá 6 » Okyckanica 7 » Sny contra Black 8 » Mesiac v splne 9 » Štúdium cudzieho jazyka 10 » Pravda (alebo) Prečo majú muži nohy do „O“? 11 » Polárna žiara 12 » Nie všetko sa vždy podarí 13 » Je to súkromné... 14 » Vojna dvoch duší 15 » Lístoček, banket a vôl :) 16 » Späť domov 17 » (bez názvu) 18 » Šťastné a veselé 19 » Záchrana 20 » Obyčajný deň 14.február... 21 » Výber 22 » Áno a Nie 23 » Život A Smrť Saibel Normenovej-Lytteltovovej 24 » Poprvé naposledy 25 » Poriadne uvítanie 26 » Bezbolestný pád 27 » Všetko je inak 28 » Podstata je prežiť 29 » Závan smrti

Tma v hrade bola tej noci chladná a nepreniknuteľná, Zdalo sa, že všetko spí. Dokonca i školník si dal pauzu, alebo len nepočul Jamesove bolestné výkriky, keď narážal do stien a schodov.

„Chcel si ísť do dievčenských spání, však?“nahnevane syčalal Lilly na zraneného.

„Priznávam,“stonal James držiac sa za nohu.

„A bol si tam?“spýtalal sa Lilly stískajúc v ruke list s básňou.

„Nie!“zaklamal James nepresvečivo, za čo ho Lilly surovo buchla o stenu. „Dobre, tak som tam bol! Načo sa to pýtaš, keď aj tak vieš odpoveď?“

„Chcem sa uistiť, Potter. A čo ste tam robili?“

„Pravdu?“spýtal sa s úprimným pohľadom upretým na jej nejasnú nočnú siluetu.

„Isteže pravdu!“

„Chcel som len vedieť, či sa ti páčil môj list,“povedal a s napätím čakal na reakciu.

„Aký list, čo si to vymýšľaš?“zavrčala neprístupne.

„Ten, ktorý ti doniesla školská sova, viem totiž, že moju už poznáš a napísal som ti tam báseň...“ Keby nebola taká tma Lilly by videla jeho jemné začervenanie a úprimnú jemnú žiaru v očich.

„Takže si počul o čom sa rozprávame?!“zhíkal Lilly nahnevane, no cítila, že nervóznie.

„Nie! Ja ... vážne som to napísal! Prečo mi to robíš, Evansová? Daj mi niečo, daj mi hocičo, jedinú myšlienku...“

Lilly zastala a oprela sa stenu. „Prečo ti robím čo?“

„Stále so mnou nechceš ísť na rande a neveríš... hádame sa za každú blbosť,“vysvetľoval James. „No povedz, chceš ísť so mnou von?“

„Áno,“usmiala sa v tme Lilly.

„No vidíš! O tomto hovorím!“vyhlásil James.

„James, ty mi nerozumieš,“uškrnula sa, no v tej chvíľi, akoby mu to došlo.

„E... Evansová! Ty si... Ty si povedala!“

„Áno, James,“zopakovala a pristúpila k lehátku.

„To som blázon...“zašepkal James a nadvihol sa na lakte. „Ale vážne?“

„Áno, ale ak to ešte raz budem musieť opakovať, nič nebude!“pohrozila prstom a naklonila sa k nemu s očakávaním bozku.

„Merlin! Stoj pri mne!“zavzdychal James a zamdlel.

„... nemohli ste prísť skôr?“

„Nie, Lilly. Black sa neubránil neslušným návrhom, poznáš ho predsa,“ospravedlňujúco povedalal Abigail a nahnevane fľokla na Siriusa. „A ja som sa sama nemohla do spální dostať.“

„Nič neslušné som ti nenavrhoval!“obhajoval sa Sirius.

„Nie! Vôbeeec!“zatiahla Abigail a prevrátila oči. „Si nechutný, Black, vyslovene!“

„To sú len živočíšne pudy!“uškrnul sa.

„Ale človek je preto človekom, že ich dokáže ovládať!“zaškrípala Abi zubami.

„Niekedy... sa to nedá,“ozval sa James z lôžka pri ktorom sedeli a zaškúlil na nich hnedými očami. „Kde mám okuliare?“

„No konečne! Čo vyspávaš?“zašomral Sirius a vložil mu okuliare do ruky.

„Sníval sa mi krásny sen,“zazíval James a nasadil si okuliare.

„Aký?“vyzvedala Abigail natešene.

„Bol to... len sen...“vzdychol James a zadíval sa na Lilly, ktorá stála na konci postele, akoby dúfal, že to poprie.

Za oknami svitalo a všetci boli v županoch s kruhmi pod očami a rozstrapatenými vlasmi. Nemocničné krídlo bolo takmer prázdne.

„A čo pekné sa ti snívalo?“ironicky sa spýtal Sirius a rozlial sa na vedľajšej posteli. „Nehanbi sa, Evansová je už zvyknutá.“

„Sklapni, Black,“zamračila sa Lilly zákerácky. „Ak je to všetko, Potter, tak ja idem.“

James chcel ešte niečo dodať, no rozmyslel si to a len ticho hľadel za Lilly a Abigail.

„Snívalo sa mi, že prijala pozvanie,“vzdychol James. „Už mi z toho preskakuje.“

Sirius sa uškrnul a so záujmom sa prevrátil na bok. „Myslíš, že keby ti povedala nie, sedela by pri tebe celú noc?“

James sa jemne zamračil a sústredene hľadel na koniec postele. „Ale...“vyliezlo z neho veľmi pomaly. „Ale potom...“

„Bež!“zatlieskal Sirius a James ako v tranze vyskočil na rovné nohy.

„Evansová!!“zvolal ako najhlasnejšie vedel, no zabudol na zlomenú nohu a s výkrikom sa zvalil na zem.

„Tak z toho asi nič nebude,“pokojne povedal Sirius, keď sa z kancelárie vyrútila madam Pomfreyová.

***

„Zabudni, môžeš začať odznova,“uzavrel debatu Remus a pohol sa k dverám. „Tak poďte.“

„Musíme?“zavrčal Sirius namrzene.

„Dnes nás konečne čakajú nové priestory. Ideme upratovať o poschodie vyššie. Sú tam nejaké nepoužiteľné učebne,“uškŕňal sa Remus.

„Ja nikam nemusím,“smial sa James na ich nešťasných tvárach. „Som ťažko ranený.“

„Ti dám ťažko raneného!“hundral Sirius. „Nemal si tak vyskočiť z postele!“

„Znova si zlomiť zlomenú nohu, to je asi dosť vážne,“podotkol Remus a vyšiel na chodbu.

James doskackal do svojej izby. Vážne si opäť zlomil nohu pri svojom búrlivom vyskočení z postele. Madam Pomreyová bola z neho zúfalá, zobudil aj ďalších dvoch pacientov a Lilly jeho výkrik nezačula. Mimochodom, ona si pokojne odkráčala na vyučovanie s tým, že James si nič nepamätá a ak hej, bude to pripisovať snu. Abigail sa jej pýtala na zvlášne okolnosti Jamesovho odkvecnutia, no Lilly vždy vravela o neskutočnej bolesti nohy. A tak sa Sirius, Remus a v neposledom rade i Peter dostavili do prvej prázdnej triedy bez Jamesa.

„A kde je ten štvrtý?“zavrčal Filch ostražito.

„Má zlomenú nohu.“ Ospravedlnil ho Remus. „Tak, čo máme robiť?“

„Prútiky,“vystrel školník dlaň a všetci traja mu už zo zvyku odovzdali svoje čarovné paličky. „A čistiť.“

Vyslúžili si vedrá a metly, školníkov škodoradostný pohľad a pustili sa do práce. Útechou bolo, že za dve hodiny bude koniec. Ako sa hovorí: Na počiatku bolo slovo, ale koniec je ešte stále v nedohľadne. Alebo, možno ešte výstižnejšie... nie.. koniec frašky ešte nie je. Dovolím si upravť Rabelaisov výrok. Je začiatok frašky.

Sirius zametal akýsi oranžový prášok pod oknom, keď mu k nohám padol kúsok látky do tejto chvíle prisatej na strope.

„Námesačník, poď mi to dať dole!“zakričal na Remusa.

„Nepočká to?“

„Asi ťažko, už sa to celé rúca!“poháňal ho Sirius. „Padne to!“

Padlo to.

Sirius a Remus sa ocitli zavalený hnedastou hmotou neurčitej vôňe a substancie.

„Mám to za tričkom!“zavrčal Remus zamračene a ošíval sa po chrbte. „Nemohol si prísť skôr a chytiť to do kýbľa?“

Sirius zostal stáť s otvorenými ústami a pozeral na kamaráta ako na zjavenie. „Ti.. Tichošľap?“

„Čo máš zase za problém? Pozri n mňa vyzerám ako... Fúúj! Pozri akú mám hroznú farbu vlasov!“bedákal Remus naťahujúc si pramienky svetohnedých vlasov k očiam.

„Tichošľap ty si...!“vyvaľoval Remus oči. „Ty si ako ja!“

„Čo som?“zdihol k nemu Sirius zrak a prerývane vykríkol.

Pozeral vlastne na seba samého.

„Som v tvojom tele?!“spýtal sa zdrvene a prezeral si ruky. „Fúúj!“

„No to ti ďakujem, preboha, prečo nosíš tak tesný habit? Musí ťa to tlačiť...“

„Zvykaj si,“zahundral Sirius (ďalej uvádzaný ako Remus).

„Radšej by som si nezvykal, chcem späť do svojho tela, akokoľvek je oproti tvojmu úbohé!“mračil sa Remus(ďalej uvádzaný ako Sirius), naľahujúc habit zo všetkých strán, aby ho uvoľnil.

„Nadnes to bude stačiť, chlapci,“ozval sa hlas profesorky McGonagallovej. „Dokončíte to zase zajtra večer.“

„Pani profesorka!“potešil sa Sirius. „Počkajte minútku, len to tu upraceme.“

„Ako myslíte, pán Black,“mykla plecom a zvrtla sa na päte.

„Za všetko môže tá hnedá kravina, tá vec zo stropu,“zlostil sa Remus a šťuchal do hnedej hmoty. „Počkaj, nehýb sa, Námesačník!“

„Čo chceš robiť?“zastal Sirius uprostred kroku.

Remus nabral do kýbľa trochu hmoty, no zhnusene pokrčil nosom. „Nie, toto na seba nevylejem. Vylejem to na teba, lebo ty za všetko môžeš, Námesačník!“zaškeril sa a prevrátil si kýbeľ na hlavu v očakávaní, že sa im telá vymenia.

„Veľmi účinné,“uškrnul sa Sirius. „Možno to bude fungovať až zajtra, musí to mať určitý vek a konzistenciu, alebo to ide len v určitú minútu istej hodiny...“

„Tak poďte už!“zavolal Peter, ktorý zjavne neregistroval ich hádku, z druhej strany učebne a zamával na nich prachovkou.

Remus a Sirius si len nahnevane vzdychli a šli za ním. Hádali sa celou cestou až k Chrabromilskej klubovni, kde ich zastihla jedna štvrtáčka.

„Ahoj, Sirius!“vrhla sa na svojho vyvoleného.

„A.. ahoj,“nervózne sa usmial Sirius pokukujúc po Remusovi.

„Tak dnes v noci?“uškľabila sa a vrazila mu bozk na špinavé líce.

„Čo dnes v noci?“vydesene vyhŕkol Sirius a odtiahol sa.

„Ty si zabudol! Už druhý raz, ty...!“zvresklo dievča a s plačom utekalo preč.

„Si magor, Námesačník,“zavrčal Remus. „Si úplne nemožný, čo sa týka dievčat!“

„Ja že som nemožný?“ohradil sa Sirius. „Aspoň tie dievčatá tak špinavo nevyužívam! Si v tomto ohľade zákernejší ako ja s Jamesom dokopy! Meníš baby ako ponožky!“

„To vieš,“uškrnul sa Remus a prehodil si vlasy typicky Siriusovským spôsobom. „Aj ponožky sa menia, keď sú špinavé. Poškrvnené veci nemožno nosiť.“

„Poškvrnené veci?“ozvalo sa dvojhlasne. Siriusov hlboký bas sprevádzal nahnevaný dievčenský tón.

„Abigail!“vykríkol Sirius a milo sa usmial.

„Ahoj,“rýchol mu mávla Abi a zaborila oči to Remusa. „Opovážiš sa to ešte raz zopakovať, Remus?“

„Čo?!“Remus pozrel na svoje telo, na Siriusa a na nahnevanú Abi. „Ja som ale... Nič som nepovedal... zlé...“

Abigail tak tuho pržmúrila oči, že jej z nich ostali len štrbinky. Na Remusovom habite sa vypálila diera ako od cigarety a zmätene ustupoval.

„A ja som ti až doteraz verila!“vrčala Abi. „Tie tvoje listy, ako ma ešte ľúbiš a že je to takto lepšie a bla bla bla! Je mi z teba na hrc! A ty mi daj pokoj, Black!“osopila sa na Siriusa, ktroý ju nesmelo poťukával po pleci. „Aj ty si už trápny s tými úchylnými vtipmi a Potter s pozvaniami na rande a Pettigrew so zazeraním! Dajte nám pokoj!“

Abigail vykríkla heslo a vpálila do klubovne ako hurikán.

„Ja ťa zabijem, Tichošľap!“povedal Sirius najkľudnejším hlasom aký v sebe pozbieral a vrhol na neho zabijacky pohľad. „Raz ťa zabijem!“

***

„Ale ja musím ísť na vyučovanie!“protestoval James.

„Nike, ešte máš zlú tú nohu,“Lilly si založila ruky vbok a rozhodne zabodla pohľad do Jamesa. „Vráť sa do izby! Madam Pomfreyová povedala...“

„Ale no tak, dnes bude sranda,“pridal sa Remus na Jamesovu stranu.

„Pozri, Evansová, pekné od teba, že sa tak o mňa staráš. Ak pôjdem dnes na vyučovanie, vezmem ťa na to rande, jasné?“uškŕňal sa James.

„No, to iste, ty egista, stále hľadáš len výhody pre seba! Sypaj sa hore do izby, lebo ťa tam dokopem!“vyhrážala sa Lilly.

„To znie naozaj hrozne,“vyškieral sa Remus. „James, radšej ju poslúchni, lebo dnes to z nej akosi moc srší.“

„Tak ale večer pôjdeme na rande,“povedal James rezignovane.

„Koľkokrát ti mám opakovať, že nie?“

„Ale...“

„Potter, keby nebolo teba, tak by blbci vymreli,“zaškrípala Lilly zubami a otočila sa na odchod.

„Ale ja bez teba nemôžem dýchať!“zvolal James zúfalo.

„To je zaujímavé, že si vydržal nedýchaať päť rokov!“odvrkla a nadobro sa stratila za portrétom.

„Ideš hore?“spýtal sa Sirius (ktorý bol duchom Remus) a ukázal na schody k spálňam.

„Ani nápad, dnešný deň bude špecialitka,“usmial sa James a krivkajúc prišiel k portrétu. „Tak sa hýbte!“

Keď sa James zjavil na hodine, Lilly vyzerala urazene a nahnevane. Otočila sa k nemu chrbtom a úsečne sa zhovárala s Alice. Abigail sa zamračila na Remusa a vysvetľovala Megan nové učivo.

„Čo je vám dvom?“spýtala sa Megan chvíľu pred tým, ako prišiel učiteľ.

„Ja som vynadala Lupinovi a Lilly Potterovi,“odvetila Abigail naštvane.

„A bude to na dlho?“vzdychla Megan afektovane.

„Hej,“povedali obe a trochu sa nad sebou pousmiali, teda, aspoň Lilly.

Dnes mali teoretickú hodinu OPČM, čomu sa tešil najmä profesor Martingess. Ako inak, dobehol do triedy vo veselej nálade, dnes ako zvodný fešák, no stále s tým svojim výrazom, nebojte sa ma, ja tu škrečím len z povinnosti. S elánom im začal rozprávať o najrôznejších čarovných tvoroch až sa dostal...

„... ale taký vlkolak, áno, to je moja obľúbená téma, ako som už spomýnal. Nečakajte, že vlkolak bude niekedy iný ako krivlačný.“

„Preráčte pán profesor, ale z prečo si to myslíte?“ozval sa Sirius napäto.

„Vy nepoznáte tie beštie, aj vo svojej ľudskej podobe sú to netvory!“vyhlásil profesor.

„Nesúhlasím!“vykríkol Remus prudko.

„A to už prečo, pán Lupin?“zavrčal Martingess a vstal od stola.

„Poznám jedného chlapíka, ktorý je vlkolak a... je úplne normálny!“tvrdil Remus, zatiaľ čo Sirius postupne strácal farbu.

„To si len namýšľaš, chlapče. Priznaj sa, že ťa otec bije a že je to zlý človek!“

Remus vyskočil na rovné nohy. „Nemiešajte tu môjho otca! On s tým nemá nič spoločné!“

Sirius už vizeral ako jeden z Rokfortských duchov, keď vyslal k Remusovi prosebný pohľad.

„Vidíte, stračí, aby mal pán Lupin postihnutého otca a aj na neho sa prenáša...“

„Čo to tu pletiete?!“zvreskol Remus a celý očervenel.

„Násilie v rodine,“vzdychol Martingess. „Nezapierajte to, pán Lupin. Veď sa len na seba pozrite...“

Teraz už vyskočil aj bledý Sirius, no síce sa celý chvel od zlosti, nenadával, ani nebol drzý ako zvyčajne.

„Nemáte právo obviňovať...“

„Ale, pán Black, čo vy už len môžete vedieť o násilí v rodine?“vyškieral sa profesor.

„Môžeme sa vrátiť k téme?“zasiahla Lilly zamračene, keď Remus nahnevane otvoril ústa.

„A máte nám k tomu čo povedať, slečna Evansová?“pozrel na ňu profesor Martingess zostra.

„Nie,“hlesla Lilly a zaborila sa hlbšie do stoličky.

Zvonenie ohlásilo koniec hodiny. Trieda sa okamžite vyprázdnila, nie však v tichosti, ale vo vzrušených rozhovoroch a poznámkach k hádke.

„Čo to je s Blackom?“nechápala Megan, keď as Sirius rýchlo zbalil a vybehol z triedy.

„Mám lepšiu otázku. Čo je s Remusom?“ukázala Lilly na Remusa nahnevane sa rozprávajúceho s Jamesom. „Takýto v živote nebol.“

„Nebol,“povedala Abigail zlostne. „Alebo sa tváril, že nie je.“

„A Potter mal zostať v izbe. Ako chce aby som šla s ním na rande, keď je tak...“

„Úžasný?“doplnil James.

„Tak debilný,“usmiala sa Lilly.

„Ale ty chceš ísť so mnou von! No tak, nehanbi sa a pozvi ma.“ Škeril sa James neodbytne.

„Dobre, Potter, choď von. Mal by si sa vyvenčiť,“odvetila a zamierila do Veľkej siene.

„Nemysli si, že mi po tomto stupidnom výroku utečieš, Evansová!“chytil ju za ruku a krivkajúc ťahal bokom.

„Stupidnom? Divečatá choďte napred, nechcem aby mala táto vražda svedkov,“odohnala Lilly rukou Abi a Megan, ktoré s úškrnom odišli do Veľkej siene.

„Tak, Potter a teraz sa to opováž zopakovať! Už niet zábrany, aby som ťa zahrdúsila!“

„Nebudeme viac hrať frašku, Evansová,“zamračil sa James. „Viem čo sa stalo v noci a nebudem viac za tebou behať ako prihlúply...“

„Ako?“

„Neprerušuj ma. Evansová, dávam ti poslednú ponuku, pôjdeš so mnou na rande?“

„James, ktorej časti slova NIE nerozumieš?“odvrkla Lilly a ustúpila na voľné priestranstvo. Pootočila hlavou a šibalsky sa uškrnula, ešte ho chvíľu nechá, ešte ho ponapína ako gumičku aby ho vystrelila ako katapultom do výšin jeho snov.

„Len aby si to ešte neoľutovala, tento rok máme metlobalový pohár vyhratý!“

„Metlobal? Prečo tu pletieš metlobal, Potter?! To vážne nemyslš na nič iné len na hlúposti? Práve preto NIE! Preto!“zvreskla Lilly a zarmútene pokrútila hlavou. To nemohol povedať niečo rozumné? Nech to rýchlo napraví, prosím!

„Čo máš proti metlobalu?“ohradil sa James.

„Ja... oh, Potter, ty nič nechápeš?!“

„Zjavne nie.“ Úplne kľudne odvetil James a zklonil hlavu. „Ja viem, že si mi povedala áno, tak čo sa zase stalo? Čo... čo robím zle, Lilly?“

Lilly si zahryzla do pery. V očiach sa jej zaligotali slzy. „Všetko, Potter, ale teraz, teraz si to napravil.“

James nechápavo zdvihol pohľad a prekvapene zistil, že Lilly je len kúsok od neho.

„Evans...“

„Pššt,“zasyčala a postavila sa na špičky, aby mu darovala prvý bozk. Jamesov veľký sen sa splnil tak nečakane a tak krásne. Nechápal, čo ju zlomilo, prečo... prečo zmenila názor, ale bol rozhodnutý, že sa už nikdy nevrátia do starých koľají.

* *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *

Neviem, či stihla El urobiť beta-read, ale ďakujem =) a venujem všetkým, ktorí majú radi Lilly a Jamesa =)

[ » na začiatok « ]