Poviedka:
Pridaná: 9.9.2008, 21:10:18
Čítaná: 4822×
Hodnotenie: (počet hlasov: 18)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Iris, Bella, Narcisa, Lucius
Stručný dej: Poviedka o slizolinčankách. Ak neviete aké sú, prečítajte si túto poviedku.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Toto je moje prvé a posledné dielo z prostredia HP... Zrejme to bol len nejaký skrat alebo čo:D

Aj tak... venujem mojej nastávajúcej Imigimi... a ešte jednej skvelej pisateľke Yvainne ... Snáď sa vám to zapáči...

**********************************************

,,Ty sarkastická suka!“ zhúkol David cez celú chodbu. Všetci sa pozerali iba naňho a osobu, ktorej bol tento kompliment zjavne venovaný. Tú nikto nemal rád, asi nemá zmysel sa pozastavovať nad tým, prečo ju tak nazval.

,,Vždy som vedela, že my dvaja sme si súdení,“ poznamenala Iris. Mala chuť dodať ešte niečo v zmysle: Vyjadruj sa slušne, ale očividne ho odradilo už toto. Geniálny pocit, keď môže niekoho odradiť len pár jednoduchými slovami!

,,Prečo sa stále hádate?“ spýtala sa Sylvia, ktorá šla s ňou. Jedna z mála ľudí, ktorí sa s Iris ako- tak bavili.

,,Však keď ma rozčuľuje? A má slovník ako radový predavač pokazeného mäsa? Čuduješ sa?“

,,No, aj ty by si občas mohla byť ohľaduplnejšia...“ priškrteným tónom vyliezlo zo Sylvie.

,,Ku komu som ohľaduplná?“ zastavila sa uprostred chodby s pomerne hlasou pripomienkou. Opäť všetci stíchli. Neskutočné, ako dokážu v priebehu sekundy úplne znehybnieť.

,,To je rečnícka otázka, však?“ zasmial sa jeden zo študentov.

,,Fakt som nečakala, že Chrabromilčania sú až takí inteligentní,“ ironicky sa usmiala na tmavovlasého, o dva roky staršieho chlapca a chod Rokfortu sa opäť vrátil do normálu.

,,Mohla by si byť milšia...“ upozornila ju Sylvia.

,,Mohla ale nemusela... to je rozdiel!“ usmiala sa a spokojne odpochodovala k žalárom.

,,Bella!“ skríkla Iris sediaca na posteli. Práve vyšívala na obliečky znak Slizolinu, keď do spálne vkročila Bellatrix Lestrange, sympatické dievča, ktoré bolo s Iris jediné za dobre.

,,Zas vyšívaš?“ spýtala sa jej a odhodila svoju tašku na posteľ.

,,Hej, začínam to vnímať ako woodoo,“ zaškerila sa.

,,Mám nerv, normálne by som si do niekoho ... kopla!“ nasledovala Bella svoju školskú tašku.

,,Chceš ihlu a niť?“

,,Nevyrývaj aj ty, prosím ťa. Tak ma naštval!“

,,Mám sa aj pýtať kto?“

,,Máš tri možnosti...“ mykla kútikom úst.

,,Čo spravil?“

,,Že či nechcem ísť na prechádzku lesom,“ prevrátila očami.

,,Och, romantik. Možno vás tam zožerú nejaké divé zvery a rod Bellatrix Lestrange a Luciusa Malfoya ostane navždy spätý touto neporušiteľnou väzbou,“ rozplývala sa Iris nad osudom svojej priateľky.

,,To nie je smiešne, ty ťava, ja som povedala, že pôjdem!!!“

Iris ostala s vyvalenými očami. Jej sánka klesla o niekoľko pár centimetrov nižšie. Netrvalo dlho a už sa váľala smiechom po posteli. Bellatrix začínala pochybovať o jej duševnom zdraví. Ako sa môže smiať? Čo nepochopila? Má rande s Luciusom! Vyšinuté dievča, to preto ju má celkom rada. Dobre, stále sa smeje. Ona potrebuje vedieť, čo si má obliecť, veď o chvíľu ide von s Luciusom! Ako dlho snívala o tejto chvíli! Je nahnevaná, že sa jej to nespýtal skôr, ale teraz...

Vybrala z kufra starý sveter so znakom Slizolinu (pretože jej ho tam Iris vyšila). Sukňu si nechala zelenú, slizolinskú a cez plecia si prehodila čierny plášť. Vlasy čierne, ako obyčajne – strapaté. Pozrela na smejúcu sa Iris a vybehla z izby.

,,Máš rúž po celej tvári, tyyyy dračica!“ zasmiala sa Iris, len čo Bella vošla do izby.

,,Čo? Kde?“ vystrašene si začala ohmatkávať tvár.

,,Takže ťa pobozkal?“ opäť sa zasmiala.

,,Ach, ty si blbá, taký starý trik a ty ma nachystáš!“

,,No, už hovor, ako bolo!“

,,Ten človek je... dokonalý,“ takmer sa rozplynula v obláčiku. Iris v živote nevidela Bellu takúto... divnú...

,,Hej! Zbláznila si sa? Odjakživa opovrhujeme opačným pohlavím! Odjakživa sa tvária, že sú niečo viac! A kvôli čomu? Kvôli tej nadbytočnej hračke medzi nohami? Bella! Zobuď sa zo sna sladkého a začni uvažovať racionálne! To, že ti kompletne odstránil všetky dentálne baktérie neznamená, že sa mu budeš hádzať k členkom!“

Bellatrix si svoje myšlienky nechala radšej pre seba. Iris je priateľka, nebude na ňu zlá, aj keď má nutkanie tiež povedať svoje.

Kvapôčka slzy sa jej skotúľala po bledom líci.

,,Vzchop sa, Lestrangeová, si Slizolinčanka, robíš nám hanbu! Nerev, ufňukané decko! A čo si si myslela?!“ strápňoval ju svojimi slovami pred celým Slizolinom, ktorý sa náramne zabával.

,, Densaugeo!“ nahnevane zvolala s prútikom namiereným rovno na Luciusa.

,,Sexiiiii,“ poznamenala Iris, ktorá uvidela dôsledok Bellinho kúzla. Lucius mal zrazu nadrozmerné zuby, Iris sa na tom bavila.

,,Nenávidím ťa!“ zhúkla Bellatrix a s nadšením ho kopla, keď okolo neho prechádzala.

,,Tuším ťa nehneval,“ kútikom úst naznačila úsmev Iris.

,,Narcissa...“ zakvílila a už jej nebolo.

,,Čo s ním máš?“ zhúkla na vystrašenú Narcissu.

,,S kým?“ nechápavo sa zatvárila Cissa. Celá Veľká sieň sa s chuťou oddávala tomuto predstaveniu.

,,Netvár sa ako sprostá! Ty dobre vieš s kým!“ koniec Bellinej vety znel už poriadne hystericky. Spod plášťa už začínala vyťahovať svoj prútik, prútik, ktorým jej teraz istotne ublíži.

,,Accio prútik,“ usmiala sa Iris, zachraňujúc kamarátku pred trestom. Bellatrix vrhla opovržlivý pohľad na všetkých. Išlo jej hore krkom, že ju nikto nebral vážne!

Vybehla hore schodmi a spokojne sa usadila na studenej dlážke astronomickej veže. Pozorovala blesky naháňajúce sa po oblohe.

,,Prečo som taká sprostá? Prečo? Prečo som mu naletela? Tak hlúpo! A on nakoniec ... Nenávidím vás!“ ozýval sa jej krik pomedzi údery hromov.

Začula za sebou kroky. Už – už chcela, že vytiahne svoj prútik, no v tom si uvedomila, že ho nemá. Do šľaka aj s Iris!

,,Lestrangeová? Si tu?“ začula dievčenský hlas. Známy dievčenský hlas.

,,Čo chceš?“ odvrkla, stále hľadiac na naháňačku bleskov bežiacich po oblohe.

,,Iris ti posiela prútik,“ podala jej prútik a Bella si ho neochotne vzala.

,,Neodpustím ti to. Považovala som ťa za priateľku,“ odvetila napokon.

,,Sme priateľky... len... sme slizolinčanky...“ dostala zo seba Cissa.

,,A čo keď si slizolinčanka? To ti bráni v čom?“ kričala na ňu Bellatrix. Jej husté brčkavé vlasy pod ťarchou dažďových kvapiek spľasli, vôbec sa na seba nepodobala.

,,Si ako Iris! Ja som ako Iris! Ty si ako ja! Sme rovnaké, čo nechápeš? Sme slizolinčanky! Každá máme svoju hrdosť! A nepošliapeme si ju len tak. Nemôžem dovoliť, aby tú hrdosť pošliapal nejaký chlap!“

,,Už si dovolila...“ dostala zo seba ťažko Bella a odišla. Nikdy by neplakala. Kvôli sprostostiam nie! Je možno len piatačka, ale kvôli Luciusovi by nikdy neplakala! To by si nedovolila, ani keby akokoľvek chcela.

,,Tebe šibe, či čo?“ zrúkla na Bellu Iris.

,,Prečo by malo?“

,,Fajn, teraz budete ako čo? Necháte sa rozdeliť ... opačným pohlavím? Niekým, kto má jednu mozgovú bunku a aj tá odpočíva v pokoji??? Toto dovolíte? Budete tu smokliť, kým nevysmoklíte všetky zásoby vreckoviek? Či čo máte v pláne? Lebo ak sa mienite správať takto, tak mi láskavo dajte obe pokoj! Nebudem trpieť dve schyzofrenické slizolinčanky, ktoré sa hádajú kvôli zbytočnostiam! To už ste obe zabudli na ten elixír, čo sme mu v druhej triede namiešali, aby mu tie jeho otrasné ulízané vlasy vzrástli do afro účesu? Zabudli ste, ako mu Cissa vrazila frčku do nosa a ako si naňho ty úžasne použila Imperius? Už ste na to všetko zabudli? Hormóny vám zatemnili mozog, či čo sa vám porobilo?“

,,Som slizolinčanka!“ ohradila sa tou istou výhovorkou, ako Cissa.

,,A čo keď si slizolinčanka? Mám sa preto zblázniť? Aj ja som slizolinčanka a vidíš, že by mi svet skákal okolo zadku?!“

,,Nie,“ zakňučala zahanbene. Toto sa na ňu vôbec nepodobá. Kvôli niekomu tak slizkému sa zrazu vzdáva toho, čo jej bolo vždy prednejšie? Je možno pravda, že v zápale hnevu by celkom rada ublížila aj súrodencovi, ale... toto nie je hnev. Hnevá sa len sama na seba. Iris má pravdu.

Narcissa sedela na tráve pri čiernom jazere. Opierala sa o strom a hľadela na kruhy vo vode tvoriace sa pod ťažkými dažďovými kvapkami.

,,Smiem si prisadnúť?“ spýtala sa premočená Bellatrix. Cissa prikývla.

,,Je dôstojné pre slizolinčanku povedať inej slizolinčanke... prepáč?“ och, ako ťažko sa jej to slovo púšťalo z úst.

,,Myslím, že tento krát môžeme urobiť výnimku,“ v kútiku úst sa Cissi mihol úškľabok.

,,Pozrite, kto sedí pod stromom! Psychoškyyy,“ počuli za sebou známy Luciusov hlas. V oboch sa prebudila túžby pomstiť sa. V oboch sa prebudila túžba zabaviť sa na jeho účet. Opatrne sa na seba usmiali, spoza plášťov vybrali svoje pevné prútiky a takmer naraz sa postavili tvárou Luciusovi s namierenými prútikmi.

,, Tancallegra!“ ozývala sa dvojhlasná formulka Čiernym jazerom.

Iris z okna hľadela na toto divadlo. Zasmiala sa nad tancujúcim Luciusom. V duchu sa usmiala, no potom si uvedomila, že ona je slizolinčanka. Je nedôstojné sa usmievať. Rozhodla sa preto svoj zlý skutok hneď napraviť, podstrčila svoju nohu pod nohy prváka, ktorý sa jej ihneď zložil k nohám. Dovolila si škodoradostný úškľabok a hrdo sa stratila v chodbách Rokfortu.

***********************************************

Tak... koniec... Budem vďačná za hviezdičky aj komentáre :) Aj za sovky :) No, za všetko :D

P.S.: Úvodzovky píšem čiarkovníkom, lebo sa mi to páči :D

[ » na začiatok « ]