Kapitola:
Pridaná: 9.9.2008, 20:17:20
Čítaná: 1387×
Hodnotenie: (počet hlasov: 30)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sirius Black, James Potter, Lilly Evansová, Abigail, Alice, Megan, Amy, Remus Lupin
Stručný dej: Čo všetko môže zapríčiniť malá strieborná krabička, ktorú Sirius potiahne svojej matke? Aj taký malý predmet dokáže spustiť vlnu prapodivných udalostí.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » (bez názvu) 2 » Čarovná moc skrinky 3 » List 4 » Abigail 5 » Tajomstvá 6 » Okyckanica 7 » Sny contra Black 8 » Mesiac v splne 9 » Štúdium cudzieho jazyka 10 » Pravda (alebo) Prečo majú muži nohy do „O“? 11 » Polárna žiara 12 » Nie všetko sa vždy podarí 13 » Je to súkromné... 14 » Vojna dvoch duší 15 » Lístoček, banket a vôl :) 16 » Späť domov 17 » (bez názvu) 18 » Šťastné a veselé 19 » Záchrana 20 » Obyčajný deň 14.február... 21 » Výber 22 » Áno a Nie 23 » Život A Smrť Saibel Normenovej-Lytteltovovej 24 » Poprvé naposledy 25 » Poriadne uvítanie 26 » Bezbolestný pád 27 » Všetko je inak 28 » Podstata je prežiť 29 » Závan smrti

No, nazačiatok malé upozornenie: prvá časť tejto kapitoly bude pomerne nudná, takže, sa prosím nehnevajte, lebo bude dôležitá. Druhá časť polovica už má aj dej... myslím.

A ešte, dobrá správa(aspoň pre mňa), už som vymyslela ako to urobím s Lilly a Jamesom =)

Dočítania!

Lilly

_______________________________________________

„Nelep sa na mňa! Smrdíš!“okríkla Lilly Jamesa pri raňajkách.

„Čuduješ sa? Týždeň drhnem žaláre od plesní a triedim Slugyho zatuchnuté zásoby do elixírov, jasné, že smrdím, všetci štyria smrdíme!“obhajoval sa James.

„Black nesmrdí tak ako ty,“odvetia Lilly, keď sa naklonila k Siriusovi.

„On nedrhne plesne!“zamračil sa James.

„Povedala by som, že on sa umýva,“ohrnula Lilly nos a Sirius súhlasne prikyvoval.

„Ja už idem, McGonagallka čaká,“povedal Sirius a vyšiel z Veľkej siene.

„Veď tam má byť až o deviatej!“pozerala za ním Alice trochu závistlivo, že sa uleje z elixírov.

„Odkedy máme trest moc si neužil, určite má rande,“vysvetlil Remus s chápavým úsmevom.

Do siene prileteli sovy.

„Abigail, ty si objednala toho Proroka?“spýtala sa Lilly, keď k nim priletela biela sova s novinamy.

„Nie, to nie je moje,“pokrútila Abi hlavou.

„To ja,“zobral si James noviny a zaplatil.

Hneď ako sova odletela pristála ďalšia a natrčila Lilly nohu s listom.

James sa už stratil za Denným Prorokom.

„Oh, pre mňa?“potešila sa Lilly a vzala si list od malej neznámej sovky.

„Kto ti píše?“vyzvedala Alice,

„Nič dôležité,“odvetila Lilly a strčila si lit do tašky. „Čo nové, Potter?“

„Ako zázrakom nikoho nenapadli,“odvetil a skrčil noviny. „Ale je tam zaujímavý horoskop.“

„To ma nezaujíma,“odbila ho Lilly a vstala. „Tak hýbte sa, máme elixíry!“

„Zase žaláre!“striasol sa James a poslušne vstal.

Sirius sa rozlúčil s Jane, ktorá mala voľnú hodinu a pobral sa do kancelárie profesorky McGonagallovej.

„Meškáte pol hodiny, pán Black!“ostro na neho pozrela, keď sa usadil do kresla. „Ak chcete byť ešte aurorom, musíte byť dôsledný.“

„Budem aurorom, ale že by som chodil načas?“uškrnul sa Sirius.

„To som si mohla myslieť,“podotkla profesorka a vytiahla brko s pergamenom. „Takže auror.“

Brko vyskočilo a začalo robiť stručné poznámky. „Na to potrebujete dosiahnuť na MLOK-och...

„Päť vynikajúcich,“skočil jej Sirius do reči. „Hovorili ste mi o tom v piatej triede.“

„Som rada, že si to pamätáte, ale zjavne sa podľa toho neriadite,“povedala profesorka. „Ste slabý z elixírov a Čarovanie by sa tiež mohlo zlepšiť. Vy na to máte, ale ste lenivý, pán Black. Skúste sa menej venovať dievčatám a viac učeniu.“

„Nechcem byť drzý, ale... nehrozí,“uškŕňal sa Sirius. „Aj Jamesovi tam dajte rovno aurora, nemusí tu ani chodiť.“

„Pán Potter tu príde a vy s budete učiť,“rozhodne povedala McGonagallová. „Ak u vás uvidím zlepšenie, zariadim skrátenie trestov pána Filcha.“

Sirius sa jemne zamračil. „Môžem už ísť?“

„Môžete, ale rovno na Obranu, žiadne okľuky!“

Sirius sa opäť len uškrnul a vyšiel von. Na Obranu sa tešil.

O chvíľu sa v kancelárii zjavila Lilly.

„Mám tu poznačené, že ste rozmýšlala nad dvoma možnosťami.“ Začala profesorka s jemným úsmevom.

„Áno, ale rozhodla som sa pre liečiteľstvo,“odvetila Lilly s úsmevom.

„Vy máte aj na aurora, slečna,“prekvapene vyhŕkal McGonagallová. „Myslím, že by ste boli potrebná pri štúdiu. Pán Black a pán Potter sa zameriavajú na aurorstvo.“

„Ah... to asi nie je pre mňa, pani profesorky. Myslím, že by som nebola najlepšou aurorkou,“pokrútila Lilly hlavou. „Možno by ma to ani nebavilo.“

„A v akom obore teda chcete študovať?“spýtala sa profesorka sklamane.

„Nesnímateľné kliatby, pobosorovanie, nesprávne použitie kúzel, duševné choroby. Najvyššie poschodie sv. Munga,“vysypala Lilly sebavedomo.

„Takže presne viete, čo chcete,“vľúdne sa usmiala profesorka.

„Áno,“prikýval Lilly zasnene.

„Takže, budete potrebovať MLOK-a z elixírov, herbológie ale aj starobylých rún a obrany, kvôli kliatbam,“vravela profesorka. „Bude pokračovať v štúdiu na špeciálnej škole neďaleko nemocnice sv. Munga. Budem vám držať palce.“

„Ďakujem, pani profesorka,“vydýchla si Lilly a opustila pracovňu.

„Pán Lupin,“zamyslene stískala McGonagallová pery pri pohľade na bledého Remusa. „Čo je s vami?“

„Ja získam všetko po čom som kedy túžil, keď zložím skúšku z MLOK-ov. Viete, že nejaké plány si robiť nemôžem,“smutne sa usmieval Remus. „Už to je úžasné, že som vyštudoval.“

„Nezahodíte predsa kariéru a život kvôli malému hendykepu,“vyletelo profesorkine obočie do vlasov a náruživo sa prehrabávala v papieroch. „Našla som niečo pre vás.“

„Ah, ja prijímem čokoľvek, za čo sa platí,“povedal Remus zvedavo. „Predpokladám, že to súvisí s vlkolakmi.“

„No..,“McGonagallová sa zarazila s letáčikom v ruke a previnilo ho položila späť. „Máte pravdu, takú prácu si viete nájsť aj sám.“

„Mne to nevadí, pani profesorka!“spamätal sa Remus a zbledol ešte viac. „Ako som už povedal...“

„Nie, teraz som si spomenula na niečo ešte lepšie!“potešila sa a po dlhom hľadaní našla v zásuvke stola malý lístoček s adresou. „Ak chcete, napíšte list tomuto pánovi. Je to riaditeľ jednej čarodejníckej firmy. Sú tam dobre platené miesta s možnosťou veľa cestovať a práca nie je stála, čiže si môžete vždy za splnu vybaviť voľno.“

„Aká je to firma?“zaujímal sa Remus hľadiac na adresu.

„Zbierajú zaujímavé čarodejníce predmety po celom svete a draho ich predávajú. Takisto i príbehy a piesne...“vysvetľovala profesorka.

„To mám behať po svete a... zbierať relikvie? Ďakujem, pani profesorka,“usmial sa nepresvečivo. „Potrebujem na to špeciálneho MLOK-a?“

„Nebuďte smiešny,“zarazila ho. „Môžete ísť. A rovno mi pošlite pána Pettigrewa.“

Remus príkaz splnil a Peter pribehol čo najskôr.

„Povedzme si to otvorene, pán Pettigrew, na aurora proste nemáte,“stisla profesorka pery do úzkej čiarky.

Petrovi očerveneli uši. „Ani som v to nedúfal.“

„Tak to som rada. A v čo dúfate?“spýtala sa spokojne.

„Chcel by som si otvoriť hotel,“povedal nesmelo, no rozhodne zároveň. „V Šikmej uličke.“

„Tam je Deravý kotlík,“nadvihla profesorka obočie.

„No, áno, ale ja chcem slušný hotel. Dievčatá sa sťažovali, že tam nič nie je,“vysvetľoval Peter. „Chcem mať hotel.“

„Takže podnikanie. Pôjdete na pár pohovorov a školení a môžete začať. MLOK-a musíte mať najmä z Čarovania,“prečítala McGonagallová a podala mu brožúrku. „Veľa šťastia.“

Petra vystriedal James, ktorý neoblomne trval na kariére aurora. Metlobal vyhlásil za záľubu, ktorú bude i naďalej pestovať, no auror, to je jeho sen.

Alice si vybojovala letáčik ministerstva so zameraním na Čarodejnícke právo s čím profesorka nadšene súhlasila. Megan sa zamerala na vsťahy s muklami, napokon prišla na rad Abigail.

„Tak, slečna?“spýtala sa profesorka trochu unavene. Abi si sadla a pozerala na tmavnúcu oblohu za oknom. „O vašich zámeroch ešte nemám predstavu.“

„Viem a... ja len nechcem...“ Abi vyskočila zo stoličky a postavila sa k oknu. „Keď doštudujem, budem robiť niečo...“

„Vy ešte nemáte predstavu, o vašom povolaní?“šokovane sa spýtala profesorka a zastavila neúnavné brko lietajúce hore-dolu po papieri. „To nemyslíte vážne!“

„Ale ja... Ja neviem,“pokrútila Abigail hlavou a bez daľších slov vybehla z kancelárie.

„Slečna Williamsová!“volala za ňou McGonagallová, no márne. Napokon si s povzdychom zapísala do notesu pár slov a zatresla ho. „Na dnes stačí.“

***

„Abigail Williamsová, ako tu má človek spať, keď na neho hľadíš?“zavrčala Lilly a posadila sa na posteli.

„Spi kľudne ďalej,“usmiala sa Abigail a pozrela do okna za ktorým začínal fúkať studený nočný vietor.

„Vyzeráš fenomenálne, keď tam tak sedíš,“povedala Lilly pri pohľade na mesačné svetlo prenikajúce cez Abine bledé vlasy. „Vlastne nie, vyzeráš desivo.“

„Tak to ti ďakujem,“odvetila Abi. „Nemôžem spať, spln sa blíži.“

„Ou,“vzdychla Lilly a vyšla z postele. „Je tu zima, bŕŕ!“striasla sa a schytila i prikrývku. Sadla si na podokenicu oproti Abigail a pozorne skúmala jej tvár. „Neviem, čo ti sadlo na nos, pretože len spln v tom nebude, ale viem ako ťa rozptýliť.“

„Skús to,“vyzvala ju Abi neveriacky.

Lilly odopla gombík z oblečky a strčila dnu ruku.

„Čo to robíš?“smiala sa Abigail potichu, keď Lilly šmátrala rukou vo vnútri.

„Už to mám, nevedela som, kam to skryť, aby to Alice nevysliedila,“vysvetlila Lilly a vytiahla poskŕčaný papier. „Toto mi prišlo dnes ráno. Vieš, tá mala sovka.“

Abigail zobrala list, no Lilly jej ho vytrhla. „Ja ti to prečítam, je tma a nevidela by si to dobre.“

„A ty to uvidíš lepšie?“ohradila sa Abigail.

„Nie. Viem to ale takmer naspamäť,“usmiala sa Lilly a celá červená začala čítať.

„Prosím, daj mi niečo, daj mi hocičo, čoho sa Tvoje oči láskavo dotkli,

hoc aj mačky, keď ako ja teraz, smutne v studenom daždi mokli.

Prosím daj mi niečo, daj mi hocičo, čo si nežnou rukou pohladila,

Hoc aj starý papier, ktorý by si do koša bola odhodila.

Prosím, daj mi niečo, daj mi hocičo, čo Tvoja ruka napísala,

Hoc i len nezmysel, ktorý Tvoja ruka zblúdilá načmárala.

Prosím, daj mi niečo, daj mi hocičo, čo tvoje zmyselné pery vyrieknu,

Hoc i len pozdrav pochabý, ktorý moje srdce v máku roztaví.

A ja Ti dám tisíce slov, tisíce myšlienok venujem Tebe,

Prijmi ich, prosím, to posledné žiadam, ak nie, nech ma pohltí peklo a Tebe prajem na zemi nebe.“

Dočítal Sirius so smiechom a zvalil sa na posteľ. „To nemyslíš vážne, Paroháč! To je nezmysel!“

„Vráť mi to!“zavrčal James a natiahol ruku, no Sirius schoval list za svoj chrbát a naďalej sa smial ako bláznivý.

„Ak toto pošleš Evansovej, môžeš si to rovno hodiť!“

Remus sa uškrnul od rozpísanej domácej úlohy. „Je to nezmysel, ale baby majú také blbosti rady.“

„Čo ty o tom vieš, Námesačník?“chichotal sa Sirius a odznova čítal verše.

„Pošli jej to, Paroháč, nič nestratíš,“poradil Remus Jamesovi a vrátil sa k úlohe.

„Stratí mňa!“vyhŕkol Sirius v polovici básne. „Ja sa k nemu nepriznávam!“

„Tak je neskoro,“podotkol James a klesol na posteľ. „Už som jej to poslal. Toto je len nanečisto.“

Sirius vybuchol v ešte väčší smiech a vyškubol Remusovi brko z ruky. „Tak s urobíme zopár úprav.“

Namáčal brko do atramentu a pokreslil po celkom liste srdiečka. „Takto to je lepšie.“ Skonštatoval spokojne a vrátil to Jamesovi.

„Teraz sa tam nič nedá prečítať!“zasyčal James nahnevane.

„A na mojej domácej úlohe takisto,“ukázal Remus na dosrdiečkovaný papier. „Celé sa to tu otlačilo!“

„Vybodni sa na to, Námesačník, kde je mapa, ideme sa trochu prevetrať!“navrhol Sirius.

„Nič nebude. Mapu má veľactený pán Filch,“zaškľabil sa James a vyhodil báseň do koša. „Ale môžeme prevetrať plášť.“

„Jasné, daj to sem,“potešil sa Sirius.

„Ale iba my dvaja,“James vytiahol plášť a ospravedlňujúco pozrel na Remusa.

„V pohode, ja mám ešte tú úlohu,“odvetil Remus a nachystal si čistý pergamen. „Ale nedajte sa chytiť. Plášťa by bola škoda.“

Sirius s Jamesom vyšli z izby. „Do dievčenských spání.“zavelil James a otočil sa ku schodom.

„A ako sa tam chceš dostať?“spýtal sa Sirius a premenil sa na psa.

„Uvidíš, ty potvora,“zašepkal James, keď čierny pes vybehol až hore.

„Tak?“spýtal sa Sirius a skrížil si ruky na hrudi. „Na toto sa pozriem.“

James vytiahol prútik a namieril ho na schody. Na okamih zasvietilo modré svetlo.

„Čo to bolo?“spýtal sa Sirius zvedavo.

„Mätúce. Bude si myslieť, že som dievča,“uškrnul sa James a frajersky vyšiel po schodoch.

„Šikovné,“pochválil Sirius a zase si prehodili plášť. „K Evansovej, predpokladám.“

„Hej, ale musíš ma tam zaviesť. Ja chodievam oknom,“podotkol James.

Potichučky otvorili dvere a šuchli sa dnu.

„Jej posteľ je prázdna!“zašepkal James zhrozene.

„Pozri na okno,“upozornil Sirius na veľký paplón vycapený na okennej parapete. „Hľadaj tam.“

Spod prikrývky sa ozval tlmený smiech. James prikývol a potichučky sa priblížili.

„Neviem, či je od Pottera,“vravela Lilly svojej kamarátke. „Pravdupovediac tomu neverím.“

„Prečo, možno mal nejaký záchvat sebaovládania,“povedala Abigail. „Ako je tu len zima!“

„Teraz riešiš tú báseň!“upozornila Lilly. „Potter by niečo tak pekné nenapísal.“

„Tak kto iný?“

„Viem o jednom adeptovi... ale on má iné písmo, poznala by som to...“

„Nepovieš mi o ňom?“

„Nie, je to vylúčené,“šepkala Lilly nerozhodne. „Tak som si povedala, či to nenapísal Remus... pre teba.“

Abigail sa zasmiala a prikrývka sa pohla, ako pokrútila hlavou. „To nie. Ver tomu, že Potter sa prekonal.“

„Báseň mi nenapísal ani raz, ale je to čosi úžasné,“sladko vravela Lilly. „Vieš, vždy som sa bála, že to čo som videla v skrinke sa naplní. Dnes sa bojím... bojím sa, že sa to nikdy nestane...“

James sa mykol a spýtavo pozrel na Siriusa. Ten pokrútil hlavou a ukázal na dvere. Keď boli bezpečne na chodbe James si vydýchol.

„Vieš, čo to znamená?“

„Máš ju tam, kde si chcel, aby bola, kamoš!“potľapkal ho Sirius po pleci. James sa šťastne zasmial a s úmyslom zviesť sa po šmykľavke dolu sa hodil na najvyšší schod...

„Čo to bolo?“vyskočila Abigail a nechtiac popálila Lilly na ruke vyľakaným pohľadom. „Prepáč, počula si ten hluk?“

Vybehli z izby a prihrnuli sa ku schodom. „Potter!? Black?!“

Sirius kľačal pri Jamesovi, ktorý sa skotúľal po schodoch upravených mätúcim kúzlom a bolestne stolal v klubovni.

„Evansová,“vyhŕkol James a prehĺtol nadávku, ktorú mal na jazyku.

Lilly vzdychla a ustarostene sa rozbehla dolu schodmi. Netušila, že James ich malinko upravil. Schody sa premenili na dlhú šmykľavku skôr, než stihol James niečo povedať a Lilly sa v nepríjemnej polohe zviezla za ním.

„Auu!“zastoal James, keď Lilly pristála na jeho doráňanom tele.

„Prepáč,“ospravedlnila sa Lilly, no v hĺbke duše bola rada, že pristála na mäkkom. „Čo sa stalo? Ako si sa tu dostal?“

„To je na dlho, Evansová,“odbil ju Sirius.

„Lepšia otázka je, čo je so schodmi?“spýtala sa Abigail, keď sa elegantne zviezla k nim.

„Williamsová, kedy si sa spustila? V tej nočnej košieľke to muselo byť sexi! Predveď mi to ešte raz,“milo sa zatváril Sirius, no prebral ho Jamesov bolestný výkrik, keď sa Lilly zase postavila.

„Toto je rušná noc,“vzdychla Abigail a podala Lilly známy list, ktorý stále nosila v ruke. „Aká je diagnóza, pani budúca doktorka?“

„Myslím, že má zlomenú nohu,“skonštatovala Lilly nepokojne a ohmatala všetky Jamesove končatiny.

„Taký pád zo schodov, to stojí za to,“uškrnul sa Sirius na Lilly. „Starala by si sa tak aj o mňa?“

„Jasné, že by som ti pomohla... ale len na druhý svet!“zamračila sa Lilly a vyčarila nosítka. „Ideme do nemocničného krídla. Diagnóza: priveľmi dotieravý.“

Sirius vysadil Jamesa na nosítka a Lilly ho levitovala pred sebou.

„Black,“šťuchla do neho Abigail. „Zabudol si si niečo.“

Sirius sa obzrel a zistil, že pod schodmi zostal neviditeľný plášť. „Hneď prídem za vami. Zanesiem si to hore.“

„Dobre, ja idem po župany, ak sa mi podarí dostať do izby,“rýchlo povedala Abigail.

„Ne...“

„Mätúce kúzlo, Williamsová,“skočil James Lilly do reči. „Ale nemusíš sa veľmi pomáhľať.“

„To si píš,“uškrnula sa Abigail. „Nemám prútik. Asi počkám na Blacka.“

Lilly presunula Jamesa cez portrétový otvor, pričom si dala záležať, aby lehátko narážalo do stien a zlostne preliezla za ním.

[ » na začiatok « ]