Kapitola:
Pridaná: 31.8.2008, 22:29:39
Čítaná: 888×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Carmen McGreen, Alan McBeal, Kingsley, Martin, Johanna, Potter
Stručný dej: Príbeh o aurorke, ktorá sa nechtiac zaplietla do vyšetrovania vraždy mukelskou políciou. Spozná policajta Alana a udalosti naberú nový smer.. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Obvinená 2 » Prenasledovanie 3 » Lupienky z ruže 4 » Prijatie 5 » Hrebeň a päť pencí 6 » Osudná strata 7 » Úraz 8 » Večera 9 » Zlý sen alebo skutočnosť? 10 » Výkrik do prázdna 11 » Duch čarodejnice

Carmen okamžite utekala na ministerstvo. Vbehla do ministrovej kancelárie. Kingsley práve študoval akési papiere, ale na zabuchnutie dverí zdvihol hlavu a zdvihol obočie.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa jej.

„Áno. Mohli by sme nájsť smrťožrútov na základne jednej identifikácii!“ povedala Carmen a päsť si zaborila do dlane.

„Vysvetli.“

„Stretla som sa s Alanom McBealom na stanici. A on mi povedal, že videl, ako sa niekto do môjho domu vlámal!“ vysypala zo seba a vytiahla zápisník, „Takto mi ich opísal!“ podala mu ho.

Kingsley pozrel do zápisníka.

„Strieborná dýka, čierne kučeravé vlasy a plavé vlasy?“ mrmlal.

„Pán minister! Rozmýšľajte! Kto nosí pri sebe dýku?“ spýtala sa ho Carmen a dlaňami sa oprela o jeho stôl.

„Macnair! To je celý on!“ prikývol minister.

„Kto má plavé vlasy?“

„Takých je veľa!“

„Nie, nie je! Malfoyovci majú plavé vlasy! Musel to byť Lucius!“

„Máš pravdu. A tá tretia osoba?“

„To bola smrťožrútka.“

„Tak ti ju opísal Alan?“

„Áno, mala čierne kučeravé vlasy.“

Chvíľu bolo ticho. Potom obom zaplo a pozreli na seba.

„Bellatrix Letrangeová!“ povedali obaja.

„Johanna?“ vletela Carmen do svojej kancelárie a zabuchla dverami, čo vyvolalo vietor a niektoré papiere vzlietli a zamiešali sa na zemi.

„Tu!“ vystrčila sa ruka z veľkej hŕby papierov, kde bola pravdepodobne Johanna.

„Čo sa to deje?“ spýtala sa Carmen.

„Ále, pred chvíľkou mi sem poslali obrázky všetkých smrťožrútov, či živých alebo mŕtvych a tiež ich spisy. Začala som to teda triediť, ale ten prievan...“ začala vysvetľovať Johanna s trpkým úsmevom, ale Carmen ju prerušila.

„Dobre, dobre! Nájdi mi fotky Luciusa Malfoya, Bellatrix Lestrangeovej a Waldena Macnaira!“ prikázala jej.

„Jasné, už na to idem!“ povedala Johanna, priložila si ruku k čelu ako na námorníctve a znova sa zahrabala medzi spisy.

Carmen stihla nájsť Bellatrix.

„Hľadaj Malfoya a Macnaira!“ povedala Carmen, pozerajúc do spisov.

„Jasné!“ znova sa zdvihla ruka z papierov a znova sa stratila.

„Vražda, vražda, vražda...mučenie...Tá musela byť riadne zlá!“ mrmlala si Carmen.

V tom sa otvorili dvere a kopa papierov znova vzlietla a pomiešala sa.

„Niééé!“ zafňukala Johanna a hodila sa za papiermi.

Kingsley zdvihol pobavene obočie a potom sa otočil ku Carmen a podal jej papiere.

„Zistili sme, že aké prísady ukradli.“ Povedal jej a vystrašene na ňu pozrel.

Carmen nadvihla obočie tiež a otvorila spisy, ktoré jej Kingsley podával. Prešla pohľadom všetko, čo tam bolo napísané.

„Prísady mohli potrebovať na odvar spánku, na Amortenciu, na odvar štikútania a na všehodžús?“ spýtala sa ho.

Kingsley prikývol. Carmen sa znova pozrela do papierov.

„Odvar všehodžúsu...“ zamrmlala a v tom jej to došlo, obaja vystrašene pozreli na seba.

Ozval sa šuchot a Johanna víťazoslávne vytrčila ruku so spismi oboch smrťožrútov.

„Mám ich!“ vykríkla radostne, no v tom si všimla ich vyplašené tváre, „Čo sa stalo? Prečo na mňa tak divno zízate?“

„Treba zvýšiť opatrenia!“ povedala Carmen Kingsleymu, keď kráčali do jeho kancelárie.

„Myslíš tie trápne otázky, čo sa musíme pýtať každého, kto príde sem?“ spýtal sa jej.

„Samozrejme! To som myslela!“

Kingsley si vzdychol.

„Neboj, všetko bude okej!“ povedala Carmen a vošli do Kingsleyho pracovne.

Kingsley si sadol za stôl a pritiahol si čarovný mikrofón, ktorý keď doňho začnete hovoriť, počujú to všetci na ministerstve.

„Prosím o pozornosť,“ začal rozprávať Kingsley do mikrofónu, pozerajúc na Carmen, ktorá mu povzbudivo prikyvovala opierajúc sa dlaňami o jeho stôl, „musíme zvýšiť bezpečnostné opatrenia! Vyskytli sa nejaké komplikácie, ktoré by mohli vážne ohroziť populáciu čarodejníkov! Všetci vás budú kontrolovať, tiež skúšať otázkami a mágiou. Zvyšok sa dozviete neskôr! Ďakujem.“ Odložil mikrofón a spýtavo pozrel na Carmen a tá mu zdvihla palce na znak toho, že povedal všetko perfektne.

„Človek by si myslel, že keď padne Veď-Vieš-Kto, že smrťožrúti skončia s týmito svinstvami a vzdajú sa, lebo vedia, že bez svojho pána nemajú šancu.“ Poznamenal Kingsley a vstal.

„Máš pravdu. Prepáč, ale musím ísť niečo vybaviť.“ Povedala Carmen, ale nestihla sa ani otočiť a Kingsley bol pri nej neprirodzene blízko. Mohla trochu nakloniť hlavu a ležala by na jeho hrudi.

„Čo keby sme si niekedy niekam vyrazili?“ spýtal sa jej potichu.

To Carmen prekvapilo. Kingsleyho považovala za svojho šéfa a hlavne dobrého priateľa, ale toto? Zamračene sa naňho pozrela. Prečo to robí?

„Kingsley, nie je teraz vhodná doba...“ povedala, ale nedopovedala, nechcela znova myslieť na Jacka, keďže ešte stále bola zmätená, zo svojich citov a vôbec z jeho smrti.

„Preboha Carmen, je to len taká priateľská večera!“ žmurkol na ňu, zobral medzi prsty prameň jej vlasov a začal sa s ním hrať.

Carmen sa zamračila ešte viac.

„Porozmýšľam o tom. Okej? Prepáč, ale teraz musím ísť niečo vybaviť.“ Povedala, otočila sa a vyšla z pracovne.

Keď sa však za ňou zatvorili dvere, Kingsley sa uškrnul a znova sa vrátil k svojim spisom, ktoré mal uložené v skrini.

Carmen zatvorila dvere a oprela sa o ne. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Napokon sa spolu s papiermi v rukách pobrala k východu. Keď vyšla von, poobzerala sa a keď sa uistila, že nikto ju nevidí, odmiestnila sa na Grimmauldovo námestie.

Zaklopala a po chvíľke čakania jej otvorila pani Weasleyová.

„Dobrý deň, Carmen. Čo sa deje?“ spýtala sa jej, keď ju uvidela.

Carmen totiž bola v zlom stave. Mala kruhy pod očami a strapaté vlasy a ak si dnešnú noc nepôjde ľahnúť, tak asi odpadne. Prijali ju len včera podvečer a odvtedy sa toho toľko udialo...

„Skomplikovali sa isté veci.“ Začala, keď si odkladala plášť.

„Čo sa stalo?“

„Nuž, smrťožrúti sa mi vlámali do domu a ukradli mi hrebeň. Potom sa vlámali do obchodu s prísadami na elixíry v Šikmej uličke a ukradli nejaké prísady. Môžu z nich uvariť štyri elixíry, na spánok, na štikútanie, amrotenciu a všehodžús. Domnievame sa však, že použijú moje vlasy na hrebeni na všehodžús a pokúsia sa vás aj ľudí na ministerstve zničiť.“ V som si však uvedomila, čo povedala, lebo pani Weasleyová stuhla a vytiahla prútik.

Carmen cúvla a šokovane na ňu hľadela, upokojujúco zdvihla ruky, na znak vzdávania sa.

„Aká bola farba tvojho pierka?“ spýtala sa jej tvrdo.

Carmen zložila ruky a usmiala sa.

„Šarlátovo červené,“ povedala.

Chcela ho aj vytiahnuť, ale nejako sa jej to nedarilo. Nielen, že sa jej to nedarilo... ona ho ani NEMALA. Stuhla. Musela ho niekde stratiť, to snáď nie! Ale kde? A kto by jej ho mohol zobrať?

„No? Kde ho máš?“ zavrčala pani Weasleyová.

„Ja...ja...“ koktala Carmen a stále si prehrabávala vrecká.

„Odíďte z tohto domu!“ prikázala jej pani Weasleyová.

„Ale Molly, veď to som ja!“

Carmen cúvala k dverám. Vyľakane pozerala striedavo raz na Molly a raz na jej prútik.

„Čo sa tu deje?“ ozval sa ženský hlas a Molly a Carmen začuli, ako k nim rýchlymi krokmi prichádzajú dve ženy.

Bola to Hermiona s Ginny. Očividne boli už na materskej dovolenke, kým ich muži boli v nebezpečenstve na ministerstve...

„Neviem síce, kto ste, ale ja zháňam skutočnú Carmen McGreen. Ta odídete po dobrotky? A vlastne nie, vy po dobrotky nemôžete odísť, bude to po zlotky!“ povedala Molly a o očiach sa jej zalesklo.

Hermiona aj Ginny pochopili.

„Mami, nerob to.“ Upozornila Ginny Molly.

„Máme tu zradcu! Nesmieme ohroziť viac ľudí, ako je možné!“ povedala Molly.

Carmen už nemala kam cúvať. Nezacúvala k dverám, ale do tmavého kúta.

„Smrťožrútov túžiacich po moci vždy potrestáme! A ty nebudeš výnimkou! Obliviate!“ z jej prútika vyletel svetlomodrý záblesk svetla, ktorý Carmen trafil priamo do hrude a potom bola už len tma............

_______________***_______________

No ahojte, som s5:).Ospravedlňujem sa za moju múzu, ktorá cez prázdniny akosi mala lenivú prdelku a odmietala vymýšľať. Tak ja len dúfam, že sa vám táto kapitolka bude páčiť, je síce kratšia, ale čo čakáte odo mňa momentálne, keď som si dala pauzu skoro štvrť roka, veď ono sa to bude predlžovať:D...komentáre, či už pozitívne, alebo kritické prijímam...veď čo iné mi zostáva?? :D sowičky tiež potešia:).Tiež nezabudnite hodnotiť...a myslím si, že ste už na moju poviedku zabudli čo?:Dtak vám poviem, že je na čo spomínať:D....zatim sa majte a verte, či neverte, ešte o mne budete počuť:D...

[ » na začiatok « ]