Kapitola:
Pridaná: 10.8.2008, 19:36:06
Čítaná: 1477×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Rose
Stručný dej: Rose zažije vo svojom detstve šok. Zabijú jej rodičov a ona sa stane sirotou. Žije u svojej tety, kde ju v jedno popoludnie prekvapí návšteva. Vraj sa má stať lovkyňou nežiadúcich tvorov. Dá sa na túto profesiu nalákať?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4

Toto som len tak dnes napísala. Ma to tak napadlo a musela som to niekam napísať. A ani neviem či je to dobré a, že či sa vám to bude páčiť. Tak ak hej budem v tom pokračovať a musím poďakovať osobám, ktoré mi pomáhali pri vytvorení názvu lebo som s tým mala fakt problém. Takže im ďakujem.

------------------------------------------------------------------------

,, Už som doma!!! Počujete ma?" kričalo mladé dievča z menom Rose keď si vyzúvalo topánky. ,, Halo počujete? Čo je to s nimi?" Hovorila si sama pre seba a kráčala do kuchyne. ,, Ó Bože!!" skríkla keď uvidela celú kuchyňu od krvi. Na zemi bola stopa, ktorá viedla do obývacej miestnosti.Pomaly vošla a videla svojho starého otca na pohovke celého od krvi. Rýchlo k nemu pribehla a kričala: ,, Starý otec! Starý otec! " Oči mala plné sĺz. Ale krvavá stopa pokračovala ďalej. Viedla ku schodom. Rose pomaly vyšla po schodoch hore. Krvavá stopa skončila v strede chodby. Keď sa pozrela hore uvidela dvere na povalu. Zatiahla za šnúrku a rebrík sa odtiaľ vysunul.Pomaly vyšla po rebríku na hor a keď uvidela to čo nemala tak skoro spadla z rebríku. Jej rodičia boli mŕtvy. ,, Matka, otec? Prečo? Prečo vy?" vtedy sa k nim rozbehla a oboch ich objala. Bola celá od ich krvi ale jej to nevadilo. V tom si niečo uvedomila: ,, A kde je moja sestra?"pýtala sa sama seba Rose.,, Nikde v dome som ju nevidela." A vtedy jej to došlo. Jej o rok staršia sestra záhadne zmizla a nevedela kam alebo či ju niekto uniesol. A v duchu si povedala: ,, Takže aj moja sestra je preč." a po líci jej stiekla slza. Dievča kľačalo na kolenách vedľa tiel svojích mŕtvych rodičov. Nevedela čo má robiť. Bola bezmocná.

---- O dva roky neskôr-----

,, Zasa ďalší nudný deň v škole. Ale už len rok a vypadne z nej." hovorila si Rose cestou na cintorín. ,, Hm kvetinárstvo. Mala by som im doniesť aj čerstvé kvetiny lebo určite tie z pred mesiaca už uhynuli. Však kto by im vymenil vodu keď na tom cintoríne sa o to nik nestará?" povzdychla si Rose.Vošla do obchodu s kvetinami a pozerala si ponuku kvetín.

,, Môžem Vám nejako pomôcť?" spýtal sa jej mladý a krásny predavač.Rose sa na neho pozrela a nemohla veriť vlastným očiam. ,, Čože??? Ty?? Čo tu robíš??"

,, Bože Rose si to ty?"

,, Nééé duch svätý."

,, Haha nechaj si to pre seba."

,, Takže, Keichiro, ty tu robíš." na Rosinej tvári sa objavil široký úsmev.

,, Presne tak!"

,, Tak ma musíš aj obslúžiť, že???"

,, Jasné veď je to moja práca a už si radšej vyber lebo ma zdržuješ!!" skríkol Keichiro.

,, No, dobre, dobre!! Tak si prosím tucet červených ruží."

Keichiro vybral z vázy 12 najkrajších ruží a spojil ich dokopy krásne čisto bielou stužkou.,,Prosíš si ešte niečo?"

,, Nie, to je všetko. A pekná kombinácia farieb."

Keichiro sa vtedy trochu začervenal ale hneď sa spamätal:,, Takže bude to 250 korún."

Rose siahla do tašky pre svoju peňaženku a vybrala z nich peniaze a podala ich Keichirovi.

,, Díki Keichiro a maj sa." Zobrala ruže a išla preč.

Keď došla na cintorín pomaly kráčala k hrobom svojích rodičov.,, Ako som si myslela sú zvädnuté. Tu sa vážne o to nikto nestará." povedala nahnevane Rose ale zhlboka sa nadýchla a potom vydýchla. Vymenila kvety vo váze, pomodlila sa a chvíľu hľadela na hrob svojích zosnulých rodičov.Oči jej vtedy zavalili slzy a stekali jej po tvári. Vtedy potichu povedala:,, Odpustite mi, že som neprišla skôr, a že som vám nepomohla." Usušila si slzy a išla domov. Od smrti rodičov, nebývala vo svojom starom dome ale bývala u tety Anett. ,, Som doma." skríkla a z kuchyne sa ozvalo: ,, Ahoj! O pár minút bude večera! Tak si choď umyť ruky a prídi sem."

,, Jasné teta!" odpovedala Rose a išla si umyť ruky. Keď si umyla ruky a pozrela sa do zrkadla uvidela nejakú osobu. Rýchlo sa otočila, ale za ňou nikto nebol. ,, Čo sa mi to zdalo?" povedala si v duchu Rose. ,, Rose! Kde si tak dlho večera je už na stole!"

,, Áno už idem." a pomaly išla do kuchyne.

,, Bola si znova na cintoríne?" spýtala sa jej teta počas večere.Rose bola ticho a ju nevnímala.,,Rose počuješ? Rose!" skríkla po nej a Rose sa na ňu pozrela:,, Čože?"

,, Ale nič. Jedz ináč sa ti v noci budú zdať zlé sny." Rose iba pregúlila očami. Po večery išla do svojej izby a študovala až do noci. ,, Ach Bože." natiahla sa na stoličke: ,, Koľko je hodín? To je už jedna hodina? Mala by som sa trochu vyspať." povedali si pre seba. Prezliekla sa do pyžama a ľahla si. Po čas noci sa Rose stále na posteli každú minútu prevracala. ,, Nikdy sa nedozvieš kto zabil tvoju rodinu! Nikdy! Nikdy! Nikdy!" hovoril hlas jej sestry v jej sne. Zdalo sa jej o tom ako pred dvoma rokmi prišla domov a našla na povale svojích mŕtvych rodičov. Zo sna ju strhol iba zvuk jej budíka. Prudko vstala a pozerala sa dookola svojej izby. Chytila sa oboma rukami za čelo. ,, Bol to len sen." Vstala z postele a išla do sprchy. Po pol hodine v kúpeľni zišla dole do kuchyne kde bola už jej teta a robila jej desiatu. ,, Dobré ráno, Rose. Vyspala si sa dobre?" V duchu si Rose pomyslela: ,, To má byť vtip?" Ale radšej si zobrala rýchlo svoju desiatu a išla do školy.Keď vošla do triedy, všetci sa na ňu zhrozene pozerali. Hmm tak ako každý deň pokiaľ si nesadla na svoje miesto. V tom za ňou prišiel Keichiro a naklonil sa ku nej. ,, Hej Rose musím ti niečo povedať." povedal po šepky Keichiro.

,, Tak hovor!"

,, Nie tak nahlas! Vieš nikomu nehovor, že pracujem v kvetinárstve. Kamoši, by si zo mňa robili srandu."

,, Hmm porozmýšľam.ale bola by to pekná pomsta po tom tvojom neustálom vysmievaní sa a robenia mi zle."

,, Ale no tak , prosím." prosil ju zúfalí Keichiro. Rose chvíľu premýšľala a potom povedala:,, No, dobre!"

,, Díki Rose. " začal jej bozkávať ruky a všetci sa na neho pozerali jak na dementa. Keď si to všimol tak radšej prestal. Postavil sa a povedal ,, Rose! " a mrkol na ňu. Rose to prekvapilo a trochu sa začala červenať.Po škole vyšla ako posledná z budovy a pomaly kráčala domov. Ale v tom vedľa nej zastavilo čierne auto a vyšli z neho dve osoby v čiernych oblekoch a s čiernymi okuliarmi. Chytili Rose a vtiahli ju do auta. Jeden z nich začal hovoriť: ,, Rose Minato. Sme tu aby sme vám odovzdali jeden odkaz."

,, Čože aký odkaz? A odkiaľ viete ako sa volám?"

,, Na otázky teraz nie je čas!" skríkla druhá osoba a pokračovala:,, Takže vám to v skratke vysvetlím. Sme z organizácia, ktorá sa zaoberá lovom nežiadúcich tvorov na tomto svete. V skratke MWD alebo Monsters Will Die."

,, Čože mňa? Ale prečo?"

,, Bola ste vhodná kandidátka na to. A teraz choďte domov. Mi sa Vám neskôr ozveme." Vysadili ju pred jej domom a na tvári mala nechápaví výraz. Pre istotu sa štipla do ruky.,, Au. Takže som hore a toto nebol sen."

---- O týždeň neskôr----

,, Hmm možno na mňa zabudli. Fuu chvalabohu! Už som si myslela, že to myslia vážne. A kvôli nim som si okúsala moje nechtíky." povedala zo smútkom Rose Keď išla z obchodu. ,, Bože musí byť také teplo? Ešte nezačali letné prázdniny a už je také teplo. Mňa asi porazí!!" kričala Rose.

,, Čo tak reveš?" spýtal sa jej Keichiro, ktorý stál za ňou a lízal nanuk.

,, No tak asi pre to lebo sa mi v tomto horku uvarí mozog!!!"

,, Aj tak ti je už na nič keď je po koncoročných skúškach."

,, Tak vieš ja na rozdiel od osoby, ktorá tu stojí ako drevo a líže si nanuk tak nechcem byť sprostá ako ona. Vieeeeeeeš??"

,, Tie blbé reči si nechaj pre srandu králikom. Idem na kúpalisko. Lebo to horko je neznesiteľné."

,, Heeeej počkaj aj ja chcem ísť!!! "

,, Tak odnes ten nákup a tam dôjdi."

,, A to mi akože nepomôžeš?? Nebudeš aspoň chvíľu gentlemanom?"

,, Nie, lebo ja ním nie som a nebudem sa hrať na niečo na čo nie som." Rose to naštvalo, položila tašky a vyzula si jednu botu. ,, Po tomto mi určite pomôžeš." hovorila si škodoradostne v duchu Rose a hodila topánku Keichirovi rovno do hlavy. V momente sa hneď otočil a začal hučať: ,, Ty krava! Čo si o sebe myslíš tu len tak po mne hádzať topánku! " A hodil jej ju späť. Rose si ju obula a povedala ,, To máš za to, že mi nechceš pomôcť."

,, No dobre tak ti pomôžem." povedal oduto Keichiro a zobral jej tašky. Vošli do domu a položil ich na zem: ,, Počkaj tu hneď som späť." povedala Rose a išla sa prezliecť. Po 20 minútach zišla dole a chytila znudeného Keichira za ruku: ,, Tak poďme ty lenivec!" Kúpalisko nebolo ďaleko a boli tam o 15 minút. Keď tam došli tak pusy mali otvorené až po zem. ,, Čože?? Kvôli nízkej návštevnosti zavreté? A to navždy?" povedal smutne Keichiro.

,, No čo už tak poďme na pláž."

,, Ale tá je 15km od nás!"

,, Dlhá prechádzka ti iba prospeje." povedala Rose a išlo sa na pláž. ,, Konečne sme tu!" skríkla Rose a rýchlo dala zo seba dole šaty a bežala do vody.

,, Heeej Keichiro poď aj ty! Voda je skvelá!"

,, Daj pokoj." povedal unavený Keichiro. Po chvíli za ním došla Rose a ťahala ho do vody: ,, Tak poď ty lenivec."

,, Čo robíš?"

,, Ťahám ťa do vody."

,, Pôjdem vtedy keď sa mi bude chcieť!" Rose ho vtedy pustila a urazene povedala: ,, Tak sa tu upeč ty tupec." Keichiro sa vtedy postavil a bežal za Rose chytil ju okolo pása a hodil ju do vody. Rose sa z vody vynorila a trochu jej vypľula. ,, Tak a ty si pekne zaplávaj keď ja sa mám upiecť." Povedal škodoradostne a Rose sa usmiala. Postavila sa a začala špliechať na neho vodu. Obaja sa smiali a radovali sa. Keď prišiel večer obaja museli isť domov. Keichiro ju odprevadil a Rose povedala: ,, Tak sa maj uvidíme sa zajtra v škole." povedala Rose a vošla do domu.

----- Na základni MWD-----

V miestnosti plnej počítačov a za nimi sediacimi ľudí sa jeden z nich ozval: ,, Pane! V meste sa začínajú objavovať príšery!" Muž sediaci v strede miestnosti vo svojom kresle s preloženou nohou cez nohu povedal: ,, Už je čas!"

[ » na začiatok « ]