Kapitola:
Pridaná: 24.7.2008, 20:40:49
Čítaná: 1620×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Je Severus mŕtvy? Alebo ešte žije? Bude tento príbeh brať do úvahy príbeh od JKR, alebo si nájde svoj osud?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nájdený 2 » Slepota 3 » Návšteva 4 » Návrat

Chcem len povedať, že táto poviedka je tu len na skúšku, prosím napíšte vaše reakcie či sa vám páči alebo nie, budem rada za každú vašu pripomienku dobrú či zlú, ďakujem.

PS: Niamh sa číta ako Nív

-------------------------------------------------------------------------

1.Kapitola: Nájdený

Nad krajinu sa vzniesla noc. Na oblohu vyšli hviezdy a mesiac svietil do okien domov, kde sa trblietavo odrážal od skiel. Mladé dievča vyšlo z dverí malého domu nadýchať sa čerstvého vzduchu. Preložila si ruky cez prsia a vdýchla vôňu júnového vzduchu. Vôkol sa rozprestieralo ticho a pokoj. Prešla pár krokov a zahľadela sa na oblohu. Bola nádherná. Z rozjímania nad pekným večerom ju vyrušil cudzí zvuk. Obďaleč niečo zašuchotalo. Pozrela tým smerom, no nič nevidela.

„Niamh? Niamh, si to ty?“ zvolala.

Nič sa neudialo. Asi to bol iba vietor, či zatúlaná mačka. Pomyslela si. Hoci ju ten zvuk vyrušil neprikladala mu žiadnu dôležitosť. Bola šťastná, ani nevedela prečo tak veľmi, vedela iba, že dôvodom boli jedny čierne oči, ktoré boli každým dňom plnšie života. Ešte raz sa zhlboka nadýchla a pomaly vošla do malého domčeka.

V kozube slabý ohník zohrieval malý medený kotlík z ktorého sa šírila príjemná vôňa. Bol jediným zdrojom svetla v miestnosti. Vedľa sedela v kresle stará zhrbená žena. Kedysi čierne vlasy jej prekrývali šediny a jej tvár bola stará a vráskavá no žiarila z nej láskavosť a milota. V lone mala položenú misku do ktorej dávala lístky, ktoré odtrhávala zo zelenej rastliny. Odpad hádzala do ohňa.

Oproti nej na pravo bola posteľ, kde ležal spiaci muž. Od tváre sa mu odrážali plamene a zvýrazňovali jeho ostré črty tváre. Trochu vpadnuté líca a bledé pery, mu dávali výraz upíra. Na krku mal bielu šatku. Cez stoličku pri jeho nohách, bol prehodený čierny plášť a čierny kabát. Na poličke bol uložený tmavý prútik.

Pri nohách mu v klbku bdela zlato ryšavá mačka. Keď dievča vošlo do domu mačka zdvihla hlavu a zamňaukala.

„Tu si Niamh,“ usmiala sa. Mačka zoskočila z postele a zdvihla hlavu do výšky akoby vetrila. „Čo sa deje, Niamh?“ obe ženy spozorneli. Ak Niamh niečo zavetrila nebolo to dobré znamenie. Mačka naježila srsť a vycerila zuby. Mladá žena rýchlo vybehla k dverám. Opatrne otvorila dvere a cez malú škáru nazrela von.

„Vonku na ulici sú nejakí ľudia, babička,“ Povedala potichu.

„Vezmi ho do vedľajšej izby,“ povedala stará žena.

„Ale veď spí!“ ohradilo sa dievča.

„Nespí, pomôž mu na nohy a odveď ho,“ stará žena odložila misku a pomaly vstala. „vezmi aj jeho veci, nech tu nie sú žiadne stopy že je tu!“

Dievča jemne siahlo na mužovo rameno. Otvoril oči a pomaly sa posadil.

„Dajte mi môj prútik!“ chrapľavo prikázal. Dievča mu strčilo prútik do ruky a pomohla mu vstať. Jeho veci si prehodila cez rameno a prešli do vedľajšej izby. Muž striehol pripravený zasiahnuť. Z horného poschodia bolo počuť buchot krokov. bolo počuť ako sa otvorili vchodové dvere a niekto za nimi prehovoril. Nebolo rozumieť čo, len babičkin hlas:

„Nie, neviem o čom hovoríte. Nemôžem vám pomôcť!“

Muži sa však nedali odradiť.

Dievča sa obzrelo lebo po schodoch niekto prichádzal, muž namieril svoj prútik tým smerom.

„Mama! Čo sa deje?“ trochu vyľakane sa opýtalo dievča, ženy čo prichádzala po schodoch. Čierne vlasy mala na krátko ostrihané a v tvári bola podobná mladej dievčine, len nemala také jasné modré oči.

„Len pokoj zlatko, obleč sa a priprav sa na odmistnenie, aj s ním,“ dievča pristúpilo bližšie k mužovi.

„Dostaň ho do Sv.Munga, tam sa o neho postarajú!“ žena sa potichu prikradla k dverám vedúcim do izby a načúvala. Zrazu sa odtiaľ ozval mužský výkrik:

„Petrificus Totalus!“

Žena vbehla do miestnosti, kde šľahali rôznofarebné iskry z jednej strany na druhú. Traja muži v plášťoch s kapucňami útočili. Dievčinu s mužom v kúte si nevšímali. Rýchlo si cez seba prehodila plášť a chytila muža za ruku. Skôr ako sa premiestnila videla ako kúzlo zasiahlo jej matku a tá sa rútila k zemi.

Všetko sa zatočilo a dievča s mužom sa zrazu ocitli niekde v lese.

„Kde to sme?“ opýtal sa muž. Tápal rukami okolo seba.

„Neviem, ja, asi som sa zle sústredila.“

„Kde to sme?“ zopakoval hlasnejšie

„Sme v lese, niekde v lese.“ Dievčine sa mierne triasol hlas.

„Skúste mi to podpísať presnejšie!“ zahromžil.

„Neviem to viac popísať, je tu tma a samé stromy, nepripadá mi to tu ako okolie náško domu, to poznám,“ dievča sa obzeralo vôkol no nič jej nebolo známe.

„Dobre,“ povedal muž podráždene, „musíte sa sústrediť, musíte ma dostať k Sv. Mungovi, takže sa pripravte.“

„Dobre, chyťte sa ma,“ muž chytil tenkú dievčenskú ruku a ona sa aj s ním odmiestnila po druhý krát.

Pokojný a tichý júloví večer, u Sv. Munga pacienti podriemkavali a všade sa rozprestieralo pokojné ticho. Recepčná inak vždy čulá a ostražitá na pár sekúnd tiež zadriemala, nad najnovším výtlačkom denného proroka. Svietil na ňom titulok:

Severus Snape živý či mŕtvy? Kde sa skrýva?

Už celý mesiac je nezvestný riaditeľ strednej čarodejníckej školy, Severus Snape. Známi ako smrťožrút ktorý v skutočnosti pracoval pre Dumbledora v utajení. Nikto o jeho činoch nevedel. Po veľkej bitke proti Lordovi Voldemosrtovi, mal byť podľa slov Harryho Pottera a jeho priateľov mŕtvy. No kam sa v tom prípade podelo jeho telo? Podľa Potterových slov na neho zaútočil Voldemortov had a zabil ho. Keď však čarodejníci z Ministerstva mágie šli po jeho telo, nič sa nenašlo. Je záhadou čo sa s ním stalo. Je živý či mŕtvy? Aurory aj naďalej pokračujú v pátraní po ňom, tak ako po utečených smrťožrútoch.

Recepčnú zo spánku vytrhlo hlasné: puk!

Rýchlo zdvihla hlavu a ostrila pohľad. Niečo sa mihlo a zazdalo sa jej že pred sebou vidí mužskú postavu, pretrela si oči a naozaj uprostred haly stál muž, aspoň sa snažil udržať na viditeľne slabých nohách. Ihneď vyskočila a pribehla za ním, zachytila ho keď sa rútil k zemi, pomaly zložila jeho ťažké telo na zem a odhrnula mu z tváre čierne dlhé vlasy. Hrdlo mal obviazané akousi látkou. Oblečenú mal pokrčenú bielu košeľu a čierne nohavice, v rukách krčil čierny plášť. Tvár mal bledú a bol veľmi chudý. Čierne oči mal otvorené no akési mdlé a bez života.

„Pane, pane čo je vám?“ prihovorila sa. Muž ju zjavne počul a snažil sa jej odpovedať. Žena medzi časom privolala pomoc.

„Pane ako vám pomôžem, čo vás bolí?“

„Ja...ja...“ chrapľavo sa mužovi dralo z hrdla.

Žena mu kontrolovala nohy a ruky či ich nemá zlomené. Nič necítila žiadne zranenia nevidela.

„Pane, no tak pane, počujete ma?“

„Áno, počujem,“ snažil sa rukou dotknúť svojej tváre.

Hneď ako pribehol liečiteľ skontroloval mužovi tep a opýtal sa ho:

„Pane viete kde ste?“

„U sv. Munga, dúfam?“ vzdychol.

„Áno, správne, viete mi povedať čo sa vám stalo?“

„Nie, ja neviem,“

„Bolí vás niečo? Počujete ma dobe?“

„Áno, som len slabí,“ v hlase mal bolesť.

Liečiteľ mu odkryl šatku z hrdla. Na pravo sa mu črtala obrovská rana po haďom uhryznutí.

„Vidíte ma dobre?“ opýtal sa liečiteľ a prezeral mužovi oči. Ten mlčal. „Pene, vidíte ma?“

„Nie...“ ťažko povedal muž a omdlel.

Z veľkej časti dobre zahojená rana, padla všetkým do očí a vtedy prehovorila recepčná.

„Pre Merlina, veď to je Severus Snape!“

[ » na začiatok « ]