Kapitola:
Pridaná: 6.7.2008, 22:46:24
Čítaná: 1193×
Hodnotenie: (počet hlasov: 34)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Drahomilovaní čitatelia! Chcem vás UPOZORNIŤ, že táto kapitola naozaj nie je vhodná pre nižšiu vekovú kategóriu, t.j. je vhodná max. od 15rokov. Síce v nej nie sú žiadne vulgarizmy, ale sú tam jasné prvky erotiky, ktoré boli na vyžiadanie! Hlavne od Livky sniežikovej(že Livka ;-) ). Takže tak!

__________________________________________________

Nagini sedela ležérne za svojou katedrou. Žiakom kázala, aby si naštudovali látku o Prízrakoch. Uprene sa pozerala po triede. Sedela s nohou preloženou cez nohu a klepkala si pri tom prstami po kolene. Ukradomky sa však sústredila len na jednu osobu. Aj keď sem – tam niečo zašuchotalo alebo si žiaci niečo pošepkali, nereagovala. V jednom momente urobil objekt jej záujmu chybu, o ktorej zatiaľ netušil, čo spôsobí.

„Slečna Felesová!“ zaznel jej prenikavý hlas triedou. „Máte nejaký problém, ktorý potrebujete s niekým prejednať, že sa otáčate na spolužiakov?“

Plavé dievča sa vystrašene otočilo a celé zružovelo. Prehovorila tichým hlasom: „Prepáčte pani profesorka, len...“ Nagini ju nenechala dopovedať.

„Vidím, že sa potrebujete zdôveriť. Tak nech sa páči príďte sem pred všetkých,“ narovnala sa a lakte si oprela o stôl.

„Nie...ja...naozaj ma to mrzí, pani profesorka.“

„To je síce pekné, ale ja som povedala, aby ste predstúpili sem ku mne,“ sprísnila hlas a neuhla zrakom ani o kúsok.

Mira sa poslušne postavila a pomalým krokom prešla ku Nagini. Všetci boli viac než prekvapení. Nikdy ich neskúšala pred celou triedou, ale z miesta.

„Tak slečna Felesová, keď máte dnes potrebu rozprávať sa, tak to využijeme na skúšanie. Povedzte mi načo sa mení prízrak.“ Otočila hlavu na ňu a ani sa nepohla.

Mira so sklonenou hlavou a rukami za chrbtom potichu odpovedala: „Mení sa na to, čoho sa najviac bojíme.“

„Ste si tým istá?“ opýtala sa ťahavo, aby ju zneistila.

„No...ja...“ koktala.

„Tak ste si istá alebo nie? Hádam keď vypustíte niečo z úst, tak musíte vedieť, čo hovoríte.“

Mira len mlčala.

„Ale no tak slečna Felesová. Tento rok máte VČÚ a vy neviete, či sa prízrak mení na to, čoho sa najviac bojíme? To ste taká hlúpa alebo len tak vyzeráte?“ s posmešným úškrnom sa oprela opäť do operadla stoličky.

„Ja to viem,“ zašepkala a začala si za chrbtom žmoliť ruky.

„No výborne, takže to viete. Už máte vybrané predmety, ktoré chcete na budúci rok študovať?“ povedala už viac-menej zmierlivo.

„Ja...no, už som nad tým rozmýšľala.“

„Takže ste nad tým rozmýšľali. Hmm a k akému záveru ste dospeli? Už viete čo chcete robiť?“

Mira sa pozerala na svojich spolužiakov, ako keby hľadala aspoň nejakú podporu. Všetci však mlčali a nechápavo, až ľútostivo sa dívali raz na Nagini, raz na ňu.

„No...ja...ja by som chcela učiť tu na Rokforte.“

Nagini sa začala smiať. Bol to však smiech, z ktorého behali zimomriavky po tele. „A to chcete ako prosím vás učiť? Tak, že každú vetu začnete „nooo“? Alebo tak, že sa budete pozerať do zeme? Alebo budete rozdávať načúvadlá, aby vás bolo počuť? Viete, ak chcete vyučovať, musíte rozprávať zreteľne slečna Felesová!“ Narovnala sa, prisunula sa ku stolu a preplietla si prsty na rukách. „Teraz si prosím vás sadnite slečna, lebo z tohto rozhovoru mi zostalo akurát tak zle. A za to, že ste vyrušovali na mojej hodine, sa vám spolužiaci poďakujú za tridsaťcentrimetrovú prácu o Prízrakoch.“

Mira si poslušne sadla do svojej lavice a začala vzlykať. Nagini si to nevšímala. Jej kamarátka Barbara ju hladila po chrbte, aby ju utíšila. S nechuťou sa dívala na svoju profesorku, ktorá spokojne naďalej sedela za katedrou s hlavou dohora.

Čakala už len kedy bude koniec hodiny. Bola so sebou nad mieru spokojná. Vybila si svoju zlosť na nej, aj keď ešte stále v nej vrel pocit, že pôjde so Siriusom do Rokvillu.

Sledovala ako sa všetci balia a postupne odchádzajú z triedy. Keď už odišiel aj posledný študent, zobrala si všetky svoje veci a kráčala aj ona na chodbu. Tam ju čakalo nemilé prekvapenie. Sirius držal Miru okolo pliec a chlácholil ju, aby neplakala. Keď ju zbadal, zhnusene sa na ňu pozrel a dal Mire pusu na vlasy. Najradšej by do neho niečo hodila. Odvrátila sa a kráčala opačnou stranou ako mala v úmysle. Keď prešla asi päťdesiat metrov, začula za sebou hluk. Otočila sa. Sirius vyslal na Severusa Snapa zaklínadlo a ten ho práve odklonil, čo spôsobilo ten hurhaj. Rýchlim krokom sa ponáhľala ku nim.

„Ty mastný slizák, čo si to dovoľuješ?!“ kričal Sirius.

„Však mám pravdu, je to obyčajná všivavá humusáčka, ale ty aj tak asi na lepšie nemáš!“ oplatil mu Severus so zamračeným obočím. Sirius opäť dvihol prútik, keď Nagini zvolala: „Expelliarmus!“

Siriusovi vyletel prútik z ruky. Zlostne na ňu zagánil.

Nagini sa tvárila hrozivejšie než kedykoľvek predtým, ale vo svojom vnútri sa potešila.

„Čo si to dovoľujete Black?! Použiť zaklínadlo na spolužiaka pred profesorom! Myslím, že tento víkend v Rokville sa vás týkať nebude!“ postavila sa medzi neho a Severusa.

„Ale on ju urážal!“ skríkol.

„Nebuďte ako malé decko! Keby mám použiť na každého kúzlo, čo ma urazí, tak by som celý deň nič iné ani nerobila.“ Chytila ho za rukáv a viedla o pár metrov ďalej od prizerajúcich sa.

„Sirius na čo prosím ťa provokuješ?“ povedala potichu.

„Ja neprovokujem. Dobre vieš, že ma vyprovokoval ten chudák. On akože žiaden trest nedostane?“ zamračil sa.

Nagini chcela bez slova odísť, ale chytil ju za habit. Pozrela sa najprv na jeho ruku a potom na neho.

„Takže predpokladám, že do Rokvillu môžem ísť,“ pustil ju a s drzým úškrnom sa na ňu díval.

„Aha. Som ti prekazila rande s tou chuderkou, čo?“ šepkala. „Tak na to zabudnite pán Black. Môj trest je právoplatný. A keď budete ešte protestovať, strhnem vašej fakulte body,“ hovorila to tak nahlas, aby ju už nemohol zadržať. „A teraz láskavo choďte, inak zmeškáte na ďalšiu hodinu,“ hovorila to všetkým naokolo. Keď kráčala okolo Severusa, žmurkla na neho tak, aby to nikto nevidel. Ten sa len uškrnul a vystrúhal posmešnú grimasu smerom k Siriusovi. V ňom to kypelo. Najradšej by sa s ňou išiel pohádať, ale kým sa nedozvie to, čo potreboval vedieť, musel sa ovládať.

Pristúpila k nemu Mira a podávala mu prútik.

„Nechápem čo sa s ňou stalo. Nikdy nebola nejako extrémne milá, ale aspoň bola férová.“ Aj keď už bola pokojná, stále bolo vidieť, že plakala.

„Neboj sa, ja to zistím. Mrzí ma, že nebudeme môcť ísť spolu do Rokvillu,“ chytil ju za ruku a na oko smutne sa usmial.

„Však nemusím ísť do Rokvillu,“ objavil sa jej rumenec na tvári.

„Hmm, to nie je zlý nápad,“ zaškeril sa a venoval jej bozk na líce.

Mira placho sklopila zrak. „Ďakujem.“

„Za bozky mi naozaj ďakovať nemusíš.“

„Nie, to bolo za to, že si si ma zastal,“ bolo vidieť, že zobrala všetku odvahu a tiež ho nežne pobozkala na líce.

Sirius sa len frajersky zaškeril a pobral sa na vyučovanie. „Vidíme sa.“

„Ahoj!“ odzdravila ho Mira a ešte chvíľu sa dívala ako odchádza.

Nagini sa po vyučovaní zberala do svojej pracovne. Čakala ju hŕba neopravených úloh. S povzdychom si sadla za svoj pracovný stôl. Namočila si brko do atramentu a začala čítať. Slnko sa skrývalo za hustými mračnami. Snehové vločky začali husto pokrývať krajinu. Z práce ju vyrušilo klopanie na oblok. Pomaly sa obzrela a videla veľkého výra ako sedí na parapete. Odložila brko, odsunula stoličku a podišla k nemu. Keď otvorila okno, výr skočil dovnútra celý od snehu. Otriasol sa a natrčil paprču s uviazaným listom.

Nagini sa zahľadela na sovu: „Teba od niekiaľ poznám.“ Sova len tíško zahúkala. Keď si list vzala, výr zostal nehybne sedieť. „Ahá, takže čakáš na odpoveď. Hneď to bude.“ Rozlepila obálku a vytiahla zložený pergamen. Podľa písma hneď spoznala, že to písal muž.

Drahá Nagini!

Mám pre vás zaujímavú informáciu. Prijmite prosím moje pozvanie dnes o pol noci v Klobušníckej doline, č. domu 34.

Teším sa na vás.

Nyx

Nagini sa usmiala. Skoro zabudla na tohto šarmantného mladého muža. Možno jej na koniec bude jedno, že si Sirius začal s tou princeznou. Otočila pergamen v rub, zobrala si namočené brko a odpísala len:

„Prídem, Nagini.“

Zasunula pergamen naspäť do obálky, priviazala ho sove o nohu. Otvorila okno. Sova s hlasným zahúkaním odletela. Nagini sa chvíľu dívala ako tento krásny vták rozprestrel krídla a vzďaľoval sa v snehovom objatí. Vychutnávala si chladný vzduch, až jej meravela tvár. Zatvorila oči a čistila si myseľ. Keď už mala pocit, že jej od mrazu stŕpli ruky, zavrela okno a znova sa posadila ku svojej práci. Chcela mať čistý stôl, až potom chcela riešiť ostatné veci. Keď skončila, bola skoro pol noc. Bola síce unavená, ale zvedavosť ju udržovala pri bdelosti. Pozrela sa na svoj odraz v okne, ktoré už bolo celé od snehu. Upravila si vlasy a uhladila habit. Nemala už čas ani na to, aby sa prezliekla. Nahlas zvolala do vzduchu: „Corky!“ S hlasným puknutím sa pred ňou objavil ospalý domáci škriatok a uklonil sa. „Môcť pre vás niečo urobiť?“ zadržal zívanie. „Prepáč Corky, že som ťa zobudila, ale dones mi prosím z mojej izby zimník.“ Škriatok sa poslušne odmiestnil a o pár sekúnd sa opäť zjavil aj so zimným kožušinový kabátom v malých chudých rukách.

„Ďakujem Corky, prajem ti dobrú noc.“

„Aj vám pani moja,“ znova zaznelo hlasné PUK a škriatok bol preč.

Nagini sa obliekla, ešte poslednýkrát sa obzrela v odraze okna a opustila svoju pracovňu. Rozsvietila si pred sebou prútik a potichu, tak aby nezobudila obyvateľov hradu kráčala jeho chodbami. Keď sa za ňou zavrela brána, ovanul ju chladný vietor. Areál Rokfortu zahaľoval čerstvý sneh. Vrzgot čižiem sa rozliehal v hlasnom tichu. Nasadila si kapucňu a rukavice, aby jej nebola zima. Hneď ako mohla, odmiestnila sa. Ocitla sa na útulnom predmestí, plného malebných domčekov. Predzáhradky dokonale upravené, teraz dýchali len chladom bez rozkvitnutých kvetov. Rozhliadla sa. Vydala sa nočnou ulicou, aby našla číslo domu, ktoré jej uviedol Nyx v liste. V domoch naokolo sa už nesvietilo. Ich obyvatelia, už v túto neskorú hodinu spali. Len pouličné lampy osvetľovali ich okná. Očami prehliadala tabuľky na domoch. Dlho nemusela, pretože len dva domy odtiaľ, kde sa zastavila, stála mužská postava v zimnom kabáte. Silnejšie sa zababušila a rozhodným krokom sa vydala k nemu.

Obrátil sa ku nej a mierne sa uklonil. „Som poctený vašou návštevou, drahá Nagini!“

„Drahý Nyx! Aj ja som rada, že sa opäť vidíme. O to viac, že som naozaj zvedavá, prečo ste mi napísali.“

Jej hostiteľ jej gestom ruky naznačil, aby šla do domu. „Až po vás,“ usmial sa. Nagini vstúpila cez domovú bránku a zasneženým kamenným chodníčkom až k elegantným dubovým vchodovým dverám. Trpezlivo počkala, kým jej neotvoril dvere. Ocitli sa v jednoduchej, za to noblesnej predsieni. Nyx jej naznačil, že jej chce pomôcť s kabátom. Rozopla sa a nechala ho, aby jej ho vyzliekol. Zavesil jej ho na masívny vešiak. Kým si odložil ten svoj, nenápadne si upravila vlasy v zrkadle a zobliekla si rukavice.

„Môžem sa opýtať kto vlastní tento dom? Predpokladám, že tu nebývate,“ opýtala sa zvedavo.

„Váš predpoklad je správny, ako inak!“ usmial sa. „Prejdime si prosím ďalej. Pripravil som pre vás malé občerstvenie.“

Nagini ho nasledovala. Prechádzali cez výklenok, úzkou chodbou. "Dúfam, že vám nebude vadiť, ak vás budem oslovovať menom, drahý Sean, ale mám pocit ako keby sme sa poznali už veky. A zároveň aj možno dúfam, že ste ma nezavolali len kvôli obchodu."

„Vy môžete všetko Nagini. Dúfam, že som na tom rovnako.“ Vošli do veľkej miestnosti vykladanej tmavým drevom. Bola to obývacia izba s jedálenským kútom, kde bol slávnostne prestretý stôl, so zapálenými sviečkami. Nagini to na chvíľku prekvapilo.

„Ako vidíte, tak dnes to len obchod nebude, ale dúfam, že aj príjemná večera,“ ukázal rukou na stôl a pobádal ju aby si sadla na stoličku.

Sadla si a on ju zdvorilo prisunul k stolu. Stihol si všimnúť, že jej profesorský habit skĺzol až po stehná, vďaka vysokým rozparkom.

Keď už pohodlne sedela, podišiel k likérniku za stolom a vytiahol fľašu červeného vína.

„Dúfam, že neodmietnete toto vynikajúce muklovské červené víno? Túto fľašku som zohnal špeciálne pre vás.“ Uchopil ho ako dokonalý čašník a nechal ju nech si ho obzrie.

„Ďakujem, rada.“

Nyx ho švihnutím prútika otvoril a nalial najprv jej a potom sebe. Popri tom ako si sadal na opačný koniec stola sa žiarivo usmial. „Nevedel som, že na dnes večer som si objednal doučovanie,“ uškrnul sa nad jej odevom.

"Viete drahý Sean," tvárila sa akože prísne, ale uškŕňala sa. "Taká som bola zvedavá, čo mi chcete povedať, že som si chcela pred víkendom rýchlo dokončiť prácu. Ale možno nejaké to doučovanie by vám nezaškodilo."

„Máte pravdu, v niektorých veciach som vždy potreboval individuálny prístup,“ zodvihol pohár a pozrel sa jej do očí. „Na tento pekný večer!“

Tiež si pripila.

„Na vás drahý Sean! A samozrejme na náš obchod. Aj keď pri tomto pohľade ma pomaly opúšťa zvedavosť.“

Obaja sa napili. Nyx luskol prstami a v prázdnom tanieri sa objavilo skvoste vyzerajúce jedlo.

Nagini zobrala príbor do rúk a pozrela na neho zvedavo. „Aj keď toto všetko vyzerá naozaj neodolateľne, tak by som rada vedela, prečo ste ma zavolali. No aj tak nebudem proti, ak to bola len zámienka a toto je zatiaľ len predjedlo.“

„Môžem vás uistiť, že dnes sa otázke obchodu nevyhneme, ale teraz by som si s vami rád vychutnal túto večeru. Takže dobrú chuť drahá Nagini!“ Začali jesť. „Keď tu môžem takto s vami byť, veľmi rád by som sa o vás niečo málo dozvedel. Povedzte mi Nagini aká v skutočnosti ste? Viete pod tým všetkým čo prezentujete by ma to zaujímalo.“

"Je to veľmi jednoduché, drahý Sean,“ položila príbor a odpila si. „ Mám rada keď sa o mňa niekto stará," gestom ukázala na stôl. "Som rada, ak sa páčim a ešte radšej mám, keď sa môžem hrať. Myslím, že aj vy sa veľmi rád hráte, či sa mýlim?"

„Nemýlite. Ste veľmi zaujímavá osoba a moje zdroje mi o vás kadečo prezradili. Dáte si ešte víno?“ zobral fľašu do rúk, keď si všimol, že svoj pohár už dopila.

„Nie ďakujem, aj keď sa s vami cítim veľmi príjemne, som rada, ak mám čistú hlavu, ak ide o obchod. Mimochodom veľmi mi lichotí, že sa o mňa zaujímate natoľko, že vyhľadávate o mne informácie. Predpokladám, že sa o vašich zdrojoch nedozviem," odložila príbor do taniera a utrela si ústa obrúskom. Tým naznačila, že už dojedla. "Ale možno je nejaký spôsob ako by ste mi to prezradili."

„Opäť predpokladáte správne. Moje zdroje vám nevyzradím.“ Tiež odložil príbor a postavil sa. Podišiel ku nej a zdvorilo jej ponúkol ruku. Gestom naznačil, aby si sadla na semišovú kávovú pohovku uprostred miestnosti. Oproti nej blkotal v krbe oheň.

„Bol by som rád, ak by sme obchodné záležitosti prebrali v maximálnom pohodlí.“

Jeho ruku prijala a nasledovala ho na gauč. Keď sa usadili, mlčky sa na neho uprene dívala a vyzývala ho pohľadom, aby začal.

Prehrabol si vlasy a pozrel sa do krbu. „Ide o vášho chránenca Siriusa Blacka,“ otočil sa naspäť na ňu a čakal reakciu.

Zalesklo sa jej v očiach a pokúšala skryť dychtivosť. „Ale nehovorte!“ začala pobavene. „Takže predpokladám, že toto bude predmetom nášho obchodu. Aká je vaša cena za túto informáciu?“

„Opýtajme sa skôr, že či je pre vás cena tejto informácie rovnaká ako vaša?!“ pozrel sa na ňu sebavedomo a znudene sa usalašil v mäkkom operadle.

Nadvihla obočie a uškrnula sa. "Povedzme, že je to pre mňa cenná informácia. A povedzme, že som ochotná dať za ňu čo budete chcieť. Samozrejme, že po poslednej skúsenosti vám musí byť jasné, že o mojej práci sa rozprávať nebudem, a že to nie je učenie na Rokforte nemusím pripomínať. A dokonca, že ste to vy vám môžem pridať aj malý bonus," odhrnula si vlasy z krku a vložila si necht malíčka do úst.

„Pochopili ste ma zle. Vôbec nechcem vedieť do čoho ste zapletená. Nepotrebujem si robiť problémy,“ nahol sa ku nej bližšie, až mala zimomriavky.

„Ide len a len o vás,“ povedal ťahavým rozhodným hlasom. „Ak mi rozumiete,“ pomaly presunul ruku na jej stehno. Ale nie dotieravo, skôr nežne.

Pozrela sa na jeho ruku. Potom sa k nemu nahla ešte bližšie a pozrela mu priamo do jeho čokoládových očí. „Drahý Sean, ste pre mňa krásny dezert a dúfam, že aj sladký, ale v prvom rade som obchodník, takže by som rada vedela to, prečo ste ma kontaktovali.“ Zdvihla mu jemne ruku a položila mu ju na jeho stehno. Keď ruku odťahovala, pohladila ho nebadane po kolene.

Usmial sa a pomaly vstal. Prešiel ku krbu a z jeho rímsy zobral list. Natiahol ruku a podal jej ho. „Toto som dostal od mladého Blacka a musím povedať, dosť ma to prekvapilo,“ opäť si sadol a nezbedne sa uškŕňal.

Rozvinula pergamen a začala čítať.

Vážený pán Nyx,

chcem vás požiadať o stretnutie. Viem o tom, že Nagini vyplatila môj dlh. Potrebujem vedieť prečo. Samozrejme, že to nechcem zadarmo.

Čakám na vašu odpoveď.

S úctou

Sirius Black

Keď ho dočítala, postavila sa a začala sa premýšľajúc prechádzať. Zvitok si držala pri perách. Zastavila sa a pozrela sa Nyxovi do očí. "Chcem vás o niečo požiadať. Viem, že to bude vyzerať zvláštne, ale nechcem, aby ste sa s ním stretli. Chcem sa s ním namiesto vás stretnúť ja. Odpíšte mu prosím, že súhlasíte so schôdzkou v sobotu pri Veľkom Dube o pol noci." Naginina tvár bola vážna, priam až meravá. Podala mu naspäť pergamen a otočila sa mu chrbtom a mlčky pozerala do krbu. Počula ako šuští pergamen a potom škripot brka po ňom. Nyx tleskol a odniekiaľ vletel jeho výr do miestnosti. Priviazal mu na nohu správu a niečo mu pošepkal do ucha. Otvoril prútikom okno, aby sova mohla vyletieť von.

„Je tak ako ste chceli Nagini. Netuším o čo vám a pánu Blackovi ide, ale to samozrejme nie je môj problém,“ postavil sa a podišiel ku nej. „Alebo vás niečo trápi a potrebujete sa s tým niekomu zveriť?“ Šepkal jej do ucha: „Možno vám viem pomôcť.“

Zavrela oči a obtrela sa o jeho oholenú tvár. Vychutnávala si jeho mužnú vôňu plným dúškom. „Nechcem sa o tom rozprávať,“ stíšila hlas v šepot. „Čo za to chcete?“ stále mala zatvorené oči a hladila ho vlasmi.

Nyx nič nepovedal, len jej rukou odhrnul vlasy zo šije a letmo sa o ňu obtrel perami.

Otvorila oči a otočila sa mu tvárou. Zahľadela sa mu priamo do očí. "Prečo?"

„Z čistej zvedavosti,“ neuhol pohľadom a čakal reakciu.

Neskutočne ju priťahovali jeho pery. Prešla mu po nich prstom. Blížila sa k nim tými svojimi a len ich letmo ochutnala. Odtiahla sa naspäť a zahryzla si do spodnej pery.

Rukou jej jemne chytil bradu. Venoval jej krátky vášnivý bozk a odtiahol sa. Objal ju rukami a mierne si ju pritiahol bližšie k telu. Pocítila vzrušenie.

"Vy ma zvádzate pán O´Neil," rukami ho chytila za zápästia a odtiahla mu ruky. Ukazovák mu zatlačila do hrude a donútila ho cúvať na gauč. Keď si sadol, vyzula sa a pritom sledovala jeho reakcie. Sadla si obkročmo cez jeho nohy a pozerala mu priamo do očí. "Prečo ma chcete?"

Usmial sa najzvodnejšie ako vedel. „A vy mi prečo dovolíte vás zvádzať?“

„Máte pravdu, nemusím vám to dovoliť,“ už chcela zliezť, aj keď mala na tvári úškrn.

Zadržal ju tak, že jej jemne chytil nohy. Pozrel sa ňu a vzdychol si. „Jednoducho vás chcem. Neustále na vás myslím,“ sklopil zrak a spustil z nej ruky. „Ak však nechcete, nebudem vás nútiť.“

Nagini videla, že je to len hra. Rozhodla sa, že bude hrať s ním.

Pritiahla si stehná tuhšie k jeho telu a ukazovákom mu podvihla bradu. Dívala sa na neho ako na chutné sústo a pri tom sa usmievala s pootvorenými ústami.

"Tak mi ukážte ako na mňa veľmi myslíte. Alebo sú to len niektoré časti môjho tela?" sklonila sa k jeho tvári a pri bozku mu zahryzla do pery.

Privinul si ju k sebe a lacným pohybom ju položil na pohovku. Vášnivo ju pobozkal a rukou hladil pevné stehno. Zaborila mu prsty do vlasov a odtiahla ho za ne. Jazykom prechádzala po jeho brade a jemne ho do nej hrýzla. Rukou uvoľnila zovretie a prechádzala mu ňou po chrbte. Donútila ho, aby sa podvihol a rozopínala si habit krok za krokom. Nečakal kým sa porozopína, rukami prešiel na jej prsia, schytil látku a trhol tak, že gombíky a kusy odevu lietali na všetky strany. Spokojne sa usmiala, so zatvorenými očami sa prehla v chrbte a slastne priadla ako mačka. Nyx nečakal a vášnivo jej začal bozkávať prsia. Rukou zbehol pod jej nohavičky. Prehla sa ešte viac a rukou na jeho ruke mu naznačila ako to má rada. Poslúchol a krúživo ju dráždil. Jazykom pomaly prechádzal po bradavkách. Nagini stiahla nohy a hlavu mu odtiahla rukou za vlasy. Prehupla sa tak, aby si musel ľahnúť na chrbát. V kľaku sa vyzliekla celá. Obkročmo na neho vysadla a vložila mu ruky pod chrbát. Prisala sa na jeho sladké pery a hľadala jazyk v jeho ústach. Neprestala ani vtedy, keď sa podvihol, aby mu mohla vyzliecť pulóver. Odlepila sa od neho až vtedy, keď už sedel a dotýkali sa telami. Zahľadela sa mu roztopašne do očí, no nerobila nič, len sa usmievala. Chcela, aby ju zvádzal on. Po ničom inom netúžila, len aby bola úplne v jeho moci. Aj on sa šibalsky usmial, videla a cítila, že je vo vytržení. Jedným pohybom ich presunul na bielu kožušinu pred krbom. Nahol sa nad ňu a začal krúžiť jazykom po bruchu. Stále pokračoval nižšie. Čím viacej skĺzal, chytila ho oboma dlaňami za tvár a chcela si ho pritiahnuť k sebe. Nenechal sa odradiť a ústami pokračoval po hladkom podbrušku. Chytila ho silno za vlasy a znova sa pokúsila mu v tom zabrániť. Šepkala: „Nie,“ ale nohami nepohla ani o milimeter. Pevne objal jej zápästie a ruky jej pritlačil k zemi. Jazyk ponoril do jej ohanbia a ochutnával každý kúsok. Hneď ako povolil zovretie, znova mu hrabla do vlasov, ale tentokrát ich vášnivo ískala. Panvu mu podsunula čo najvyššie a pritom si láskala prsia. Stále pridával na intenzite a keď už videl, že je na pokraji vzrušenia, prestal a opäť jej pomaly prechádzal jazykom cez brucho, prsia, krk až sa nahol nad ňu a lačne sa usmial. Trochu sklamane a pritom spokojne mu opätovala úsmev a od slasti sa vlnila ako had. Nagini ho presunula pod seba, bozkami zahrňovala jeho oči, potom nos, jazykom mu prešla po perách, jemne mu hrýzla bradu a krk. Sala jeho teplú pokožku a rukou hladila brucho. Prešla až k jeho nohaviciam a prstami kopírovala rázporok. Gombík po gombíku uvoľňovala jeho napätie. Stiahla mu dole nohavice, aby mohla vystupňovať jeho už tak veľké vzrušenie. Jazykom oblizla jeho pýchu od spodu až na hor a nechty zaborila do jeho napnutých stehien.

Nadvihla sa nad jeho tvár a vášnivo ho pobozkala. Prehodila nohu cez jeho panvu a obtierala sa, až kým do nej hladko nevkĺzol.

Keď už spokojne klesli obaja na zem, Nagini sa schúlila na jeho hruď. Počúvala jeho dych a poslednýkrát si chcela vychutnať vôňu jeho tela. Každou minútou jeho dýchanie pokojnelo, až kým sladko nezaspal. Postavila sa. Obzrela si jeho spiace nahé telo a poslala mu vzdušný bozk na rozlúčku. Švihla prútikom a vyčarovala pergamen a brko. Rýchlo načmárala pár viet a položila mu odkaz na hruď. Obliekla sa, opravila si ľahkým švihnutím šaty a pobrala sa do ranného brieždenia.

------------------------------------------------------------------------

Dúfam, že sa páčilo a že ste vy 14 a nižšie moje upozornenie nebrali na ľahkú váhu! A ak áno, tak dúfam, že to nijako nenarušilo vaše psychické zdravie. Týmto chcem poďakovať Gorathovi, že je taký aký je *cmuk*. Prosíme si veeeeľa komentárov a samozrejme konštruktívnu kritiku. Ďakujeme.

[ » na začiatok « ]