Kapitola:
Pridaná: 6.7.2008, 00:14:57
Čítaná: 1323×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Synovea, Sirius, James, Remus.
Stručný dej: Synovea jedného dňa dostane nečakaný list od milovanej mamičky, že sa bude vydávať. A za koho iného, ako odporne úžasného Siriusa Blacka? Z počiatočnej nechuti voči tomuto zväzku sa po vzájomnom spoznávaní možno stane niečo viac.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Utečenci 2 » Azyl 3 » Zoznamovačka 4 » Podmienky 5 » Miluješ, milujem 6 » Novomanželia Epilóg

Venujem Luluuu a všetkým, ktorých moja poviedka baví. Viem, že to pridávam s menším časovým rozdielom ako zvyčajne, ale chcem urobiť Júlii radosť a odčiniť Epilóg, pretože Júlia s ním nebola dostatočne spokojná.

Black vošiel za mnou do obývačky a oprel sa o policu plnú kníh. Ja som sedela na gauči, neprejavujúc žiadny cit.

„Kde ste boli? Black, po tebe s určitosťou pátra celá rodina a ty sa len tak prechádzaš po meste?“ Hovorila som pokojne, snažiac sa aby mi z tvár nič nevyčítal.

„Bála si sa o mňa?“ Spýtal sa spokojne a usalašil sa vedľa mňa.

„Nie, bála som sa o seba.“ Zaklamala som.

„Nie, nebála. Ked´ klameš, hryzieš si spodnú peru. A teraz si ju hryzieš.“ Povedal s úsmevom.

„Prekukol si ma.“ Dramaticky som vzdychla. „Vieš si predstaviť, že za pol roka máme svadbu?“

„No, nie.“ Zasmial sa.

„Ja áno. Družičky by mali oblečené marhuľové šaty. A Lupin by ti išiel za svedka. A mne asi...hmm, nie. Keby sme tú svadbu robili my, Lupin by ti išiel za svedka. Takto ti pôjde Malfoy alebo brat a mne sestra.“ Nahodila som bolestný výraz.

„Ty si nad tým vážne rozmýšľala?“ Zvolal prekvapene.

„No, áno. Ale pre predstave svadobnej noci mi prišlo zle.“ Vyplazila som jazyk na znak odporu.

„Ani u mňa, ani u teba to nebude nič neobvyklé, takže...“

„Prečo si si tým taký istý?“ Prerušila som ho.

„Ty ne...? Ale ved McGreen hovoril, že...“

„Čo McGreen hovoril? Že so mnou spal? Ťažko!“ Chrlila som plamene. „Ako si to predstavuje? Rozhlási po Rokforte že so mnou spal? Ja ho zabijem! Zabijem, zabijem, zabijem!“ Päsťou som búchala do gauča.

„Hej, hej, upokoj sa.“ Black sa ma snažil upokojiť a po chvíľke sa mu to aj podarilo. „Kašli na to. McGreen je debil. A asi to povedal len preto aby dokázal že nie je teplý...“ Vybuchla som do smiechu.

Dobre som vedela, že to povedal len preto, aby ma rozveselil ale i tak to zabralo. Konečne sa začal ukazovať v pravom svetle.

„Takže ty si...“ Začal.

„Nerieš to!“ Napomenula som ho.

„Ale chcem vedieť...“ Znova skúsil šťastie.

„Možno sa to dozvieš, ale bolo by to pravdepodobnejšie, keby sme nezdrhli.“ Tajomne som sa usmiala.

„Teraz si to budem do konca života vyčítať.“ Zosmutnel a ruku položil na moje stehno.

„Hej!“ Tresla som ho po nej. „Toto je zakázané územie!“

„Ale ja rád bádam po neznámom.“ Uškrnul sa.

„Ty si toho neznámeho prebádal už dosť.“ Povedala som. „A vždy to skončilo slzami.“

„Ja nemôžem za to, že som ničiteľ ženských sŕdc.“ Nahodil výraz neviniatka.

„Ty si buldozér ženských sŕdc.“ Opravila som ho.

„Ale no.“ Zvraštil čelo a nahol sa ku mne.

„Skús spraviť to na čo myslíš a budeš mať plastiku ksichtu zadarmo.“ Zasyčala som cez zuby.

„Mne to za to stojí.“ Povedal pokojne a vrhol sa na mňa.

No, áno, doslova sa na mňa vrhol. Nestihol ma však ani pobozkať, vymámila som sa z jeho zovretia a celá rozhorčená som sa postavila.

„To je hlúposť.“ Povedala som v celku pokojne a strčila si pár prameňov za ucho.

„Prečo?“ Spýtal sa.

„Dobre vieš, že ked začneš, nič ťa nezastaví. A mojou prioritou nie je prísť o panenstvo cez zimné prázdniny, na gauči u Pottera v obývačke!“ Teraz som to už nepovedala pokojne.

Uvedomovala som si, že som mu odpovedala na otázku, čo sa mi snažil položiť pred pár minútami. Teraz mi to bolo jedno. Bojovala som predsa o svoju česť!

„Ak sa vrátime na Rokfort, a ja viem že ty sa tam budeš chcieť vrátiť, rodičia nás nájdu. Bude svadba a i ked si to nechceš priznať, aj sex.“ Povedal pobavene.

„Na Rokfort sa vraciame za dva týždne a i ked svadbu máme v lete, už nebudeš môcť randiť. Takže ty si uži 14 dní slobody a sex odložíme o pol roka, dobre?“ Nadvihla som obočie.

„Niekto tu hovoril niečo o sexe?“ Dnu vošiel Potter s blaženým výrazom na tvári.

„N...á...ni...án...nie....Do čerta áno!“ Vykoktala som zo seba. „Ale neviem čo ťa to zaujíma, pretože tu nikto záujem o trojku nemá.“

„Angelová, doteraz som si myslel že si slušné dievča.“ Ozval sa Lupin, ktorý vošiel hned za Potterom.

„Ved aj som!“ Obhajovala som sa. „Ale vy tu na mňa máte zlý vplyv.“ Mračila som sa.

Po dlhej odmlke, ked sa chalani cítili asi trápne, i ked na to nemali dôvod, som sa ozvala znova.

„Idem za matkou.“ Po nechápavom výraze Blacka som dodala. „Vyjednávať. Či sa stretneme teraz alebo o dva týždne, je to jedno.“

Vstúpila som do kozuba, zobrala si do hrsti trochu prášku a hadila si ho pod nohy.

„Rezidencia Angelovcov.“ Povedala som s nechuťou.

Oblizli ma zelené plamene a ja som zmizla. Krútila som sa medzi kozubmi, až som vypadla na snehovobiely koberec u nás v obývačke. Veľmi veľkej obývačke.

„Synovea?! Kde si bola?!“ Vybehla na mňa matka z kresla.

„Čo takto: Dcérka, som rada že si opäť doma. Kde si bola? Si v poriadku? Chýbala si mi.“ Skúsila som ju napodobniť, na čo na mňa zavrčala.

„Tak, kde si bola?!“ Ani sa nepokúsila o milší tón.

„U kamaráta.“Precedila som cez zuby.

„Kamaráta? Syn, nebud smiešna.“ Ozvala sa moja milovaná sestrička. „Ty nemáš kamarátov.“

„Drž hubu!“ Zvreskla som na ňu, ale ona sa nestiahla.

„S tebou sa nechce nikto kamarátiť, ešte aj Lucius hovorí, že si divná.“ Povedala prezerajúc si nechty.

„Lucius? Toho namysleného sukničkára s veľkým egom, ešte väčším sebavedomím a nesmrteľnou láskou k čiernej mágii si strč do...ved vieš kde!“ Kričala som a mama sa nás nepokúšala zastaviť.

„Neurážaj ho! Je veľmi milý! A múdry! A...“ Tiež kričala ale určite nie tak ako ja.

Teda možno kričala viac, ale nebolo ju počuť. Mne stačilo aby som zvýšila hlas trocha a bolo ma počuť v celom dome.

„A čo? A je dobrý v posteli?“ Uškrnula som sa. „Ved jasné, má prax. A teba zaúča, čo? Prečo si taká sprostá? Spal skoro so všetkými, dokonca aj mňa naháňal, to doteraz nechápem. Pripravil ťa o poctivosť, trochu sa s tebou zahrá a odkopne ťa ako všetky!“

„To by mi neurobil! Nikdy!“ Hystericky kričala.

„Lucius Malfoy sa v auguste žení s Narccisou Blackovou.“ Povedala matka.

Ja som to tiež vedela. Nechcela som to však povedať, nechcela som jej ublížiť. Bola to predsa moja sestra a i ked som ju neznášala, bolo mi jej ľúto.

„Nie!“ Vykríkla a so slzami v očiach vybehla z miestnosti.

„Matka, prečo si jej to urobila?! Je to tvoja dcéra, nemôžeš v sebe nájsť kúsok citu?“ Vrčala som.

„Sto krát som ti povedala, že takto sa ku mne správať nebudeš. Máš domáce väzenie.“Povedala pokojne.

„Domáce väzenie?Som dospelá, budem si robiť čo chcem. A teraz si vyjasnime pár vecí. Svadba bude, s tým som sa zmierila, ale do manželstva by kecať nebudeš.“ Hovorila som pomaly a nahnevane.

„Manželstvo? To bude len fraška.“ Zasmiala sa.

„Povedala som, do manželstva sa mi starať nebudeš.“ Hovorila som plná nenávisti. „Koľko hostí chceš pozvať na svadbu?“

„800.“ Povedala pokojne, akoby sme na seba pred chvíľou nevrčali.

„800?“ Vypúlila som oči. „Toľko ľudí ani nepoznám.“

„Ale ja áno. Dávam ti 10 pozvánok pre kamarátov, ak nejakých máš.“ Povedala s úškrnom a odpila si z vína.

Pozrela som na strop, akoby som sa za ňu chcela modliť.

„Svedkov si vyberiem tiež ja.“ Povedala som kyslo. „Teraz ma ospravedlň, odchádzam.“

Na konci každého rozhovoru som sa správala ako dáma. Neviem prečo, možno som chcela matke ukázať, že som niečo viac ako ona, dokážem sa ovládať a viem aj pravidlá slušnosti.

Skôr, ako ma stihla zastaviť som si stala do kozuba a vrátila som sa k Potterovi.

Black ležal rozvalený na gauči. Asi ma čakal, pretože inak by mal spať u Pottera v izbe. Ked som však s rachotom dopadla na koberec, strhol sa. Bola som pevne presvedčená, že pri mojom dopade som zobudila všetkých na ulici. Nikdy som nevedela elegantne vypadnúť z kozuba, vždy som sa v celej mojej výške vystrela na koberci.

[ » na začiatok « ]