Kapitola:
Pridaná: 5.7.2008, 13:46:19
Čítaná: 936×
Hodnotenie: (počet hlasov: 18)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Synovea, Sirius, James, Remus.
Stručný dej: Synovea jedného dňa dostane nečakaný list od milovanej mamičky, že sa bude vydávať. A za koho iného, ako odporne úžasného Siriusa Blacka? Z počiatočnej nechuti voči tomuto zväzku sa po vzájomnom spoznávaní možno stane niečo viac.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Utečenci 2 » Azyl 3 » Zoznamovačka 4 » Podmienky 5 » Miluješ, milujem 6 » Novomanželia Epilóg

„Synku, načo všetky tie ochranné kúzla?“

Ako strela som sa postavila no nič som nestihla urobiť. Potterovi rodičia vošli dnu oprašujúc si habity od snehu.

Potter mal na sebe len tričko a trenky a ja JEHO košeľu. Potichu som zakvílila.

„Tak toto je tá Lily o ktorej toľko básniš?“ Spýtala sa jeho matka.

Básni? Potter vie básniť? Fíha. Keby som sa nenachádzala v takejto situácii možno by som aj obdivne zapískala.

„Prišli ste skoro.“ Precedil cez zuby ale jeho matka si ma dalej prezerala.

„Myslela som si, že je červenovláska. A že má zelené oči. A že je nižšia.“ Hovorila jeho matka nerušene. „Ale musím priznať že i ked som tú tvoju Lily nevidela, toto dievča je krajšie. Vieš si dobre vybrať, synak. Len či je aj dobrá v...“

„Matka!“ Skríkol Potter.

„Myslela som či je dobrá v domácnosti.“ Zaškúlila naňho plavovlasá, staršia žena, no i tak z nej čosi vyžarovalo. Čosi, čo nevyžarovalo z mojej matky. Žeby, láska?

„Ja nie som Lily.“ Povedala som trochu nervózne.

„Tak kto potom si?“ Prekvapene nadvihla obočie.

„Synovea Angelová.“ Predstavila som sa a podala jej ruku, i ked som vedela, že ruku mi mala podať ona, ako staršia osoba.

„Monica Potterová.“ Trochu prekvapene prijala ruku a premerala si ma. Znova.

„A čo tu robíš?“ Preskakovala pohľadom zo syna na mňa.

„Som Blackova snúbenica. Včera sme sa rozhodli ujsť z večierku a jediné miesto kde by sme prespali bolo tu.“ Hovorila som rýchlo, ani som sa nepokúsila urobiť medzi vetami dlhšie pauzy, nie to ešte sa odmlčať.

Do izby vošiel Black s Lupinom a dvojhlasne pozdravili: „Dobré ráno.“

„Dobré ráno, chlapci.“ Usmiala sa na nich pani Potterová „Idem pripraviť...“

„Raňajky sú už na stole.“ Usmiala som sa a snažila som sa správať zdvorilo, ved som prespala v ich dome. „Idem do hosťovskej izby, opravím si šaty a pôjdem.“

„Pôjdeš? A kam by si chodila, moja milá?“ Po prvý krát prehovoril Potterov otec.

„No, tu ostať nemôžem.“ Hovorila som trochu nechápavo. Už som dobre vedela čo jeho rodičia spravia. Dovolia mi u nich bývať. „Váš syn to povedal. Sirius áno, ja nie.“

„Môžeš tu ostať koľko chceš. Aj ty, aj Sirius. A časom sa pre vás niečo nájde.“ Usmievala sa Potterova matka.

Chvíľu bolo ticho. Tvárila som sa, že hľadám slová ale pravdou bolo že som si prezerala Potterových rodičov.

Jeho otec mal čierne vlasy ale na krátko ostrihané, takže som nevedela posúdiť či ich neposlušnosť zdedil Potter po svojom otcovi. I ked sa neusmieval, v tmavomodrých očiach mu pohrávali iskierky šťastia. Ved prečo nie. Určite bol hrdý na svojho syna. Najlepší stíhač na Rokforte. A akých mal priateľov. Prefekta a čistokrvného čarodejníka. Pohľadom som prešla na jeho matku. Bola o hlavu nižšia ako jej manžel, plavé vlasy jej padali do pol chrbta. Neboli strapaté, ako by som očakávala od Potterových rodičov ale úhľadne zapletené do vrkoča. Na jemných perách jej pohrával milý úsmev a čokoládové oči behali z chalanov na mňa.

„Ďakujem, pani Potterová, ale...“ Prerušila ma.

„Monica, volaj ma Monica.“ Usmievala sa.

„Dobre, Monica, ale..“

„Čo ale? Zostávaš tu. Jamesovi budeš ako mladšia sestra.“ Hovorila veselo a ja som sa s bolestným výrazom otočila na Pottera.

Jeho sestra? Vírilo mi v hlave. Z jeho pohľadu som vyčítala jediné. Chcel ma zabiť. Nahodila som najnevinnejší výraz aký som vedela a otvorila som ústa. Snažila som sa aby z mojich pier vyčítal jednu vetu: „Je mi to ľúto.“

„Remus, ostávaš aj ty?“ Spýtal sa pán Potter, ktorý sa vrátil z haly, kde išiel odložiť habity.

„No, rád by som ale je to tu dosť nabité, takže...“

„Miesta je tu dosť.“ Povedal najstarší v miestnosti. „Ty budeš u Jamesa a Synovea so Siriusom, keďže sú už tí snúbenci...“

„Nie!“ Vyhŕklo zo mňa. „ Na izbe chcem radšej Lupina.“ Povedala som rýchlo a rozhodne a pozrela do jeho prekvapenej tváre. „Teda, ak mu to nebude vadiť.“

Zalial ma rumenec na čo sa všetci okrem mňa zasmiali.

Celý deň sme prerábali, premiestňovali a zháňali. Black si zavolal škriatka a ten mu nie príliš ochotne doniesol šaty. Ja som so škriatkom nemala problém. S Wessi som bola kamarátka a ona mi rada doniesla potrebné veci.

Lupin sa išiel domov zbaliť a keď prišiel, s chalanmi sa niekde vyparil. Monica zmenila manželskú posteľ v hosťovskej izbe na dve a potom ma poprosila aby som Jamiemu upratala izbu. Trochu som sa zháčila ale čo som mala robiť, ked som u nich bývala? Prvé čom som urobila bolo, že som otvorila okno. Trvalo hodnú chvíľku, kým sa tam vyvetralo. Potom som zozbierala všetky špinavé kusy oblečenia a verte mi, že to dalo zabrať. Kým som zo steny za skriňou zoškrabala všetky ponožky, spotila som sa ako testral. A už to išlo ľahko. Školské pomôcky som mu dala do zásuviek na staršom ale veľmi peknom stolíku. Keď som mu upratovala posteľ, pod matracom som našla listy. Do jedného som nakukla. Ale iba tak, trochu. Zistila som že sú to listy, čo posielal Lily, ale ona mu ich vrátila.

„Nikdy sa nevzdávaj.“ Prečítala som na konci jedného listu.

Aby som sa nerozplakala, vrátila som všetko na svoje miesto a vybehla z izby.

O šiestej bola večera ale chalani neboli doma. Bolo to čudné ale bála som sa o nich. Ked som začula buchnutie dverí, vletela som do chodby. Nahnevane som zastala vo dverách s rukami prekríženými na prsiach. Pozrela som na dlážku, kde sa sneh roztopil a spravila sa tam mláčka. Black sa na mňa ospravedlňujúco pozrela a chcel ku mne podísť, ale na vode sa mu šmyklo.

Chvíľku som sa pozerala, ako sa dôstojný muž málo dôstojne natiahol, ale ked na mňa pozrel s ťažko skrývanou zlosťou, bolo mi to celé smiešne.

„Ste zranený, pán Dokonalý?“ Spýtala som sa sladko.

„Ano! Moja hrdosť je zranená!“

„Och, to sa zahojí.“ Usmiala som sa ako anjelik a otočila sa mu chrbtom. „Do obývačky, hneď !“

[ » na začiatok « ]