Kapitola:
Pridaná: 3.7.2008, 16:31:44
Čítaná: 779×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Synovea, Sirius, James, Remus.
Stručný dej: Synovea jedného dňa dostane nečakaný list od milovanej mamičky, že sa bude vydávať. A za koho iného, ako odporne úžasného Siriusa Blacka? Z počiatočnej nechuti voči tomuto zväzku sa po vzájomnom spoznávaní možno stane niečo viac.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Utečenci 2 » Azyl 3 » Zoznamovačka 4 » Podmienky 5 » Miluješ, milujem 6 » Novomanželia Epilóg

Ráno ma zobudili dotieravú slnečné lúče predierajúce sa cez kvetinovú, mnohofarebnú záclonu. Pár minút mi trvalo, kým som sa premohla a rozlepila oči. S menšími problémami som sa vyťarbala z postele a prešla do kúpeľky. Osprchovala som sa a hned sa mi zdal svet krajší. Svieže kvapky ma prebudli k životu. Nie že by som bola pred tým mŕtva, ale odo dňa, ked´ som sa dozvedela že sa budem vydávať, som chodila ako bez duše. Chvíľku som počkala, kým na mne kvapky vody uschli a obliekla som si Potterovu bielu košeľu. O tomto sa nikdy nemôže dozvedieť Evansová. Zabila by ma. Na prst som si dala trochu pasty a umyla si aj zuby, síce nie príliš civilizovaným spôsobom.

Potichu som prešla cez obývačku, kde spal Sirus ako mimino a pustila som sa do raňajok. Po muklovsky, samozrejme. Už som mala vafle, hrianky, praženicu, slaninku,volské oká, kávu, čaj a chystala som sa do niečoho d´alšieho, ked niekto zazvonil. Prebehla som cez obývačku do haly a otvorila dvere.

„Angelová? Čo ty tu robíš?“ Zvolal prekvapene Lupin a v medových očiach sa mu mihlo podozrenie.

„Pod´ dnu.“ Prikázala som mu a on vošiel. Pozrela som sa mu na ruky. „Čo to máš?“

„Našiel som dva prútiky. Jeden je Siriusov a druhý...“Prerušila som ho.

„Môj!“ Zvískla som nadšene. Zobrala som si ho a usmievala som sa ako malé decko, ktorému dajú cukrík. „Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem! Môžem ťa vyobjímať?“ Spýtala som sa a v podstate som ani nečakala na odpoved´, hodila som sa mu okolo krku.

Možno je to absurdné ale ja som môj prútik milovala. Ked´ som ho nemala pri sebe, cítila som sa zraniteľná. Môj prútik by bol jedinou oporou. Odzrkadľovali sa v ňom moje vedomosti, sila, odhodlanie, statočnosť ale aj nevedomosť, strach, sklamanie.

Ked´ som zneho zliezla, pohotovo som dala hlásenie. „Potter s Blackom ešte spia. Raňajkoval si? Asni nie. Pod´ do kuchyne, navarila som ako pre celý chjrabromil.“ Švitorila som si a zamierila do kuchyne. Lupin ma nasledoval. V kuchyni si sadol za plný stôl dobrôt.

„Waw.“ Žasol.

„Čo si dáš na pitie?“ Spýtala som sa s pohárom v ruke.

„Džús. Ďakujem.“ Povedal ked som pred neho postavila pohár.

Na tanier si nabral raňajky a pustil sa do jedla. Ja som sa zadkom oprela o kuchynskú linku, ruky si prekrížila na prsiach a pozorovala ho.

„Myslím, že by si mala ísť zobudiť Jamesa.“ Povedal, ked´ prehltol veľké sústo.

„Do toho smradu ma nitko nedostane!“ Pokrútila som hlavou.

Neskôr ma tam však niekto dostal, no nerada na to spomínam. Zložila som si ruky a zamierila do obývačky, zobudiť Blacka. Štuchla som doňho jeho prútikom. Raz. Dva razy. Až na tretí raz sa prebral.

„Dobré ránko.“ Usmievala som sa až prehnane milo. „Zobudiť Pottera, umyť, obliecť a na stole ťa čakajú raňajky. Mimochodom, tu máš prútik.“

Dala som mu prútik a vrátila sa do kuchyne, no zastala som vo dverách. Lupin umýval riad. Ručne! Chvíľu som naňho mlčky hľadela. Ticho prerušil až niečí hlas...

„Jedlo!“ Zahučal mi Potter do ucha a vrhol sa na raňajky.

Za ním vošiel rozospatý, strapatý a neupravený Black.

„Teraz by som ťa mala odfotiť a fotku vyvesiť vo Vstupnej hale, hned by ti klesol počet faniniek.“ Zasmiala som sa ale on na mňa len zamračene pozrel so slovami:

„Učesať sa si mi neprikázala.“

Sadol si za stôl a začal raňajkovať.

„Budem v obývačke.“ Povedala som a zmizla. Z poličky som si zobrala hrubú knihu, sadla som si no nestihla som ju ani otvoriť, počula som krik.

„Nemôže tu ostať! Sirius, ty áno, ale ona nie! Nič o nej nevieme!“

„James, ešte stále je to moja snúbenica!“ Kričal aj Black.

„A vždy len bude! Nikdy sa nezoberiete! Nikdy! Do svadby vás donútili ale kedže ste ušli, ste slobodní!“ Hovoril nahnevane pán domu.

„Keby som si ju zobral, bola by to krsná matka tvojho syna tak sa k nej aj tak správaj!“ Vrieskal môj nastávajúci.

„Nikdy by som nedovolil aby krsnou matkou môjho syna bola ona! Počuješ? Nikdy!“ Neovládol sa Potter. „Ešte jednu noc, iba jednu.“ Povedal a zamračene vyšiel z kuchyne.

Zastal ale vo dverách lebo si všimol že naňho hľadím s otvorenými ústami. Pochopil, že som všetko počula. Pochopil až veľmi rýchlo, čo by som od neho nikdy neočakávala.

Ani ja, ani on však nestihol nič povedať, lebo z haly sa ozvaly hlasy...

Viem že je to krátke ale uisťujem Vás, že všetko Vám vybahradím v štvrtej kapitole, ktorá je dlhšia ako ostatné a aj trochu...nie že vulgárna, ale trochu nemorálna, čo dúfam prežijete.

[ » na začiatok « ]