Kapitola:
Pridaná: 3.7.2008, 11:53:54
Čítaná: 415×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Moriendy Arsová, Sirius Black, Severus Snape, Remus Lupin
Stručný dej: Sirius Black je známy svojou prelietavosťou. A ako sa to už stáva, jedno ruské dievča ho skrotí. Ruské čarodejnice však nebývajú tak obyčajnými...

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: Prológ 1 » Nový svet 2 » Kamaráti sú svätí 3 » Trpké hádky 4 » Priznať vinu 5 » Ples 6 » Záblesky z minulosti 7 » Pôvod nie je dôležitý 8 » Zmeny 9 » Symptómy lásky 10 » Ťažké rozhodnutia 11 » Začiatok výcviku 12 » Skúška osudu 13 » Rana osudu 14 » Dočkali sa Epilóg » Amor

Moriendy stála pred kamennou obludou, rozmýšľajúc, akú sladkosť ešte nespomenula.

„Karamelové rožteky. Syrové bábiky. Ohnivé tiramisu. Sladké osy,“ obluda odskočila a ona rýchlo vybehla po schodisku pred riaditeľovu pracovňu. Zaklopala, na čo sa ozval zvnútra riaditeľov hlas, a tak vstúpila.

Mal krásnu pracovňu. Moriendy tu už raz bola, a tak jej pohľad zaletel k Félixovi, ktorý ju očaril.

„Moriendy!“ usmial sa prívetivo a aj dosť prekvapene Dumbledore.

„Pán profesor, mám na vás prosbu. Ale zrejme nesplniteľnú.“

„Len vrav, a posaď sa,“ ukázal jej no stoličku. Moriendy si nervózne sadla.

„Pán profesor... keď som sem prišla, nič som o tomto svete nevedela. Vo vlaku som sa pohádala so Siriusom, Jamesom a Lilym si Severusom som sa celú cestu rozprávala. Sirius, Lily a James boli v Chrabromile a Severus išiel do Slizolinu. Preto, keď sa ma klobúk pýtal, či chcem byť v Chrabromile alebo Slizoline, povedala som, že v Slizoline.“

Dumbledore počúval, ale nič nepovedal.

„Pane... neviem, ako to vysvetliť, ale chcela by som byť v Chrabromile. V Sizoline to nenávidím! Klubovňu aj spálne, ľudí... všetko!“

Sklopila pohľad pred tými jasnomodrými očami.

„Neviem, či to pôjde,“ prehovoril pomaly. „To klobúk musí rozhodnúť, do akej fakulty pôjdeš. Ale ak chceš, mohla by si sa ho ešte raz spýtať,“ ukázal na klobúk položený po jeho pravici.

„Môžem?“ opýtala sa prekvapene.

Usmial sa, vstal, zobral klobúk z police a podal jej ho. Roztrasenými prstami si nasadil klobúk na hlavu, a tentoraz jej zostal na temeni, neskĺzol jej po uši.

„Tak ty nenávidíš Zlo?“ ozval sa hlások v jej hlave. „Ale Zlo samo o sebe nie je zlé. Ako vieš, že v Chrabromile nie je Zlo? Nemusíš odpovedať, tvoju odpoveď poznám, vidím ju v tvojej hlave... ale ak si odvrhla Zlo, konečne si si uvedomila, aká si.“

A nahlas, hoci to nevykríkol, riaditeľovi povedal:

„Je pripravená na Chrabromil.“

Moriendy si šťastne zložil klobúk a pozrela na Dumbledora, ktorý sa tiež usmieval.

„Takže siedmy ročník bude iný. K tomuto viac nemám čo dodať. Iba to oznámim študentom. Môžeš sa ísť zbaliť.“

Moriendy šťastne bežala žalárom. Prebehla klubovňou do spální, kde narýchlo nahádzala veci do kufra a ten skryla pod posteľ, lebo Slizolinčanky boli nevyspytateľné. Vyšla do Veľkej siene na obed. Tento rok mali to šťastie, že prvého bol sviatok. Nedočkavo si poslednýkrát sadla k Slizolinčanom a pozrela na Dumbledora. Záškodníci tam ešte neboli, ale to jej nevadilo. Dumbledore si všimol jej nedočkavý pohľad, a tak vstal a odkašľal si, čím upútal pozornosť žiakov.

„Tento rok nastala jedna zmena. Moriendy Arsová nebola spokojná, že je v Slizoline, a tak prišla za mnou, a ja som jej dal na hlavu klobúk, ktorý rozhodol o tom, že Moriendy patrí do Chrabromilu.“

Slizolinčania začali nahnevane hundrať a Severus vyzeral, akoby mu Dumbledore vrazil, ale to sa nedalo porovnať s reakciou Chrabromilčanov. Pískali a nahlas protestovali, niektorí dokonca vstali, nad myšlienkou, že by Slizolinčanka patrila do Chrabromilu boli ako besní. Dumbledore si sadol a ďalej vec nechal plynúť. Moriendy radšej rýchlo vstala a odišla si po veci, kým sa na ňu vrhne polka siene. Rýchlo si zobrala veci a bežala do Chrabromilskej veže. Cestou ju stretol Remus, a bez otázky jej zobral kufor, lebo už riadne pachtila. Otázky však prišli potom.

„Lily povedala, že si teraz Chrabromilčanka.“

„Lily má pravdu. Už som to tam nemohla vydržať. Vadí to snáď?“

„Mne nie, ale ostatným zrejme áno.“

„A čo myslíš, čo na to povie Sirius?“ opýtala sa s obavou v hlase.

„Tak to ani netuším.“

Prišli k portrétovému otvoru.

„Tojours Pur,“ zahlásil Remus a priechod sa otvoril. Vo vnútri všetci stíchli a pozreli na nich. Moriendy sa cítila ako pod žiarou reflektorov. Remus naštvane prehovoril.

„Tak pozrite, Moriendy sem patrí. Sám klobúk jej to povedal.“

„Ale bola Slizolinčanka,“ ozval sa hlas z davu, na čo niektorí súhlasne zamrmlali.

„V každom je niečo zlé,“ odvetila Moriendy. „Ja som o tomto svete nevedela nič, prvý, s kým som si rozumela bol Slizolinčan, divíte sa mi, že som si vybrala Slizolin, keď sa ma klobúk pýtal?“

Keď bolo ticho, zobrala Remusovi svoj kufor a odišla hľadať spálne. Našla spáleň siedmačok, kde si zložila veci a vrátila sa do klubovne. Akurát keď schádzala dolu schodmi, portrétový otvor sa otvoril a dnu vstúpil James a Sirius. Moriendy sa šťastne rozbehla a prekvapenému Siriusovi sa hodila okolo krku.

„Som Chrabromilčanka! Sirius, klobúk povedal, že patrím do Chrabromilu!“ volala šťastne.

„Čože?“ nechápal.

„Bola som za Dumbledorom, dal mi klobúk a ten povedal, že môžem byť Chrabromilčanka!“ usmievala sa na neho šťastne. Siriusovi chvíľu trvalo, kým si naplno uvedomil, čo mu vlastne povedala, potom ju však tuho objal a pobozkal. James iba otrávene prešiel popri nich, sadol si do kresla pri kozube a vytiahol tašku, čo tam mal skrytú, a vybral si pár kníh. Sirius vyviedol Moriendy von na prechádzku. Nakoniec sa usadili na svojom obľúbenom mieste - za čiernym gobelínom na druhom poschodí - a na reči teda veľa času nebolo.

Chrabromilčania si po pár dňoch zvykli na to, že Moriendy patrí medzi nich. Najrýchlejšie si zvykol Sirius, ktorý s ňou trávil každú voľnú chvíľu. Siedmaci mali dosť voľných hodín, ktoré strávili štúdiom, ale aj tak, študovalo sa lepšie spolu.

Všetci na Rokforte však neboli takí vyrovnaní s tým, že Moriendy je teraz Chrabromilčanka. Slizolinčania jej nadávali vždy, keď ju stretli, Bifľomorčania boli skôr zmätení, Bystrohlavčania si ju obzerali skôr so záujmom. Učitelia ju prijali rýchlo. Jediný, kto sa ešte nevyjadril, bol Severus. Úspešne sa jej vyhýbal.

Moriendy teraz bývala v Lily na izbe. Bývala tu ešte akási Alice, Lia a Karin. Lia bolo zasnené dievča, ktoré malo najradšej dve veci : svojho „Xenka“ a svoje pokusy. Alice zas trávila všetok svoj čas s Frankom Longbottom. A Karin bola po celý čas zahrabaná v knihách.

Moriendy si najviac porozumela s - Lily. Asi tri dni po začiatku školského roku...

„Moriendy?“ ozvala sa Lily.

„Uhm?“

„Nemohli by sme sa pomeriť?“

Sedeli každá na svojej posteli, Karin, Liy a Alice boli ešte na obede.

„Prečo nie?“ usmiala sa.

„Vieš... vlastne ani neviem, prečo sme boli nepriateľky. V prvom ročníku som bola urážlivé dievčatko, to, že si si rozumela s jediným človekom, ktorý mi bol priateľom, on mi ukázal tento svet, a hneď na začiatku roka sa spolu ocitnete v jednej fakulte...“

„A ja som tam išla len preto, že Severus bol jediný, s kým som si rozumela.“

Odvtedy boli dobré priateľky, aj keď to nebolo ako s Remusom. To on bol vždy jej dôverník a naopak.

To, čo ju najviac štvalo, bol Sirius. Ako Chrabromilčanka videla, že rád pozerá na babské zadky.

„Aj ja mám zadok,“ zašepkala mu nahnevane, keď namiesto na úlohu hľadel do hlúčika dievčat.

„Čo?“ zahundral nesústredene. Uštedrila mu bolestivý šťuchanec pod rebrá.

„Čo je?“ šúchal si bok.

„Očumuj ich, keď pri tebe nie som, dobre?“ fľochla nahnevane.

„Ale veď vieš, že ľúbim len teba!“ usmial sa a pobozkal ju. Keď ani nehla brvou, doložil:

„Pozri, som chalan, skoro muž, je prirodzené, že ma lákajú babské zadky!“

„Aspoň pri mne by si mohol kľudniť svoje hormóny!“

„Veď kľudním,“ poznamenal ticho, ale to už nepočula.

„Moriendy?“ ozvala sa Lily.

„Áno?“ zodvihla zrak od Proroka. Ležali na svojich posteliach, znovu samé. Tak to bývalo zvyčajne.

„Ty si často so Záškodníkmi. Má James priateľku?“

„Pokiaľ viem, tak nie,“ odvetila prekvapene.

„Ale prečo sa ma to pýtaš? Myslela som, že ho nechceš.“

„No, vieš, tento rok je taký... čudný. Učí sa, a ... no, už dva mesiace ma nepozval na rande,“ začervenala sa.

„A tebe to chýba,“ uškrnula sa Moriendy.

„Asi hej. Veď to robil šesť rokov.“

„Chápem. Ale myslím, že nikoho nemá. Stále sa na teba pozerá, každú chvíľu. Asi sa snaží polepšiť.“

„Ide mu to.“

Nechce sa mi kecať, viem, že táto kapitola bola dosť... no... dosť nereálna a niektorým sa možno nebude páčiť, že sa dostala do Chrabromilu, ale...

[ » na začiatok « ]