Kapitola:
Pridaná: 1.7.2008, 18:00:31
Čítaná: 1484×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Charlotte Snape, Severus Snape, Lilly Evans, Sirius Black
Stručný dej: Sheila je Severusova sestra. Ako sa jej v živote darilo?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Sovia pošta 3 » Motorka 4 » Dážď 5 » Frajer 6 » Prebudenie 7 » Nepochopiteľné 8 » Užužľaný 9 » Vietor a dym

Severus napoly prekvapene, napoly rozhorčene klesol na stoličku a uprel na Charlotte prenikavý pohľad, akoby jej chcel preniknúť hlboko do hlavy.

„Tak kto to je?“precedil pomedzi zuby.

Charlotte sa nervózne zasmiala a len tak sa pechádzala po kuchyni.

„A načo by si to chcel vedieť? Keď ti to poviem, určite nebudeš nadšený a ja ti nechcem kaziť náladu.“

„Kto TO je, Charlotte?“zopakoval svoju otázku neoblomne.

„V podstate ani nie je dôležité KTO to je, ale...“

„Charlotte, odpovedz mi!“zrúkol a vyskočil zo stoličky.

„Akoby som nič nepovedala, Severus, dobre? Niekedy ti to..“

Severus sa nebezpečne približoval a v ruke zvieral prútik.

„Black,“hlesla takmer nečujne a v tej chvíľi nenávidela samú seba- prečo sa len ozývala?

Severusova tvár sa skrivila v nepeknom, nenávistnom úsmeve.

„Black?“opakoval rovnako potichu.

Charlotte prikývla. „Sirius Black.“

Zo Severusovho hrdla sa vydral akýsi čudný zvuk, niečo medzi vzlykom a výkrikom hnevu, niečo čo naplno vyjadrilo pocity, ktoré Severusovi zovreli srdce...

Jeho ruka vyskočila k Charlottinmu krku, no okamžite sa stiahla. Severus prešiel krížom cez izbu a oboma rukami sa držal za pramene vlasov, akoby si ich chcel vytrhnúť z hlavy.

„Vypadni,“ ozval sa v tichej izbe jeho hlas pevný a chladný ako nikdy predtým. Nekričal. Ticho zúril a pohľad upieral von z okna.

„Vypadni z môjho bytu. Choď!“

„Ale, Sev... ja nemám kam ísť a....“

„To ma nezaújma! Zbaľ si svoje veci a prac sa odtiaľto. Choď si za Blackom!“chladnokrvne sa uškrnul a mávnutím prútika otvoril dvere jej izby.

Charlotte zažmurkala, aby zabránila slzám vyjsť napovrch a pomaly vykročila do izby.

Pobaliť si svoje veci jej netrvalo dlho i keď naťahovala čas ako sa dalo a zakaždým, keď si musela po niečo ísť do kuchynky previnilo pozrela na brata.

„Ja idem, Severus,“oznámila napokon so smutným pohľadom. „Ahoj.“

„Zbohom!“zavrčal Severus a ostrým pohľadom ju vyprevadil von z dverí.

Charlotte vyšla na chodbu a s prudko búšiacim srdcom zostala stáť. Zámka za jej chrbtom neodbytne nahlas cvakla a nemilosrdne ju oddelila od jedinej skutočnej rodniny... od brata o ktorom si myslela, že ho dobre pozná, že ju chápe a že ju podporí vo všetko, čo urobí.

Až teraz si naplno uvedomila, že nemá kam ísť. Za Siriusom, ako navrhoval Severus? Veď ho ani nepozná! Načo to vravela Severusovi? Načo to vravela Lilly? Veď on ju aj tak berie ako jednu zo svojich... obetí? Nie, ona nie je obeť, ona je sebestačná, má vlastnú hlavu, veď v škole za ňou behali všetci chalani a tu... tu má Seve... mala brata...

Alebo má ísť za Lilly, ktorá jej tak výborne poradila, až zostala bez domova? Ako by sa asi zatvárila, keby sa Charlotte zjavila na jej prahu s troma kuframi a prosbou o pomoc?

Charlotte klesla k dverám Severusovho bytu. Pomaly, ako v mučivom sne dvihla ruku, pripravená udrieť na drevo, chcela kričať- kričať na svojho brata, aby ju nevyhadzoval, aby ju chápal... aby jej dovolil byť šťastnou...

„Nikdy, nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávaj.“

Charlotte prudko spustila ruku a chvatne sa obzrela.

V tmavej chodbe sa črtala známa postava.

„Lilly?“šepla prekvapene.

Lilly pristúpila bližšie, no nesadla si k nej, podala jej ruku a pomohla jej vstať na nohy.

„Niky, nikdy, nikdy...“

„...nikdy sa nevzdávaj!“doplnila Chrlotte. „To je jediné čo mi povieš?“

„Áno, to mi povedal James, keď ma konečne dotiahol na rande,“chabo sa usmiala Lilly. „Tak, čo sa stalo?“

„Severus... povedala som mu to a on... vyhodil ma,“vysvetľovala Charlotte potláčajúc plač.

„Beznádejne?“zamračila sa Lilly na dvere.

„Beznádejných nešťastí býva málo. Zúfalosť je klamnejšia ako nádej.“

„Čo?“vypleštila Lilly oči. „Nedal ti Sev niečo do jedla?“

Charlotte pokrútila hlavou, „Nie, nedal.“

„Tak to je dobré, aspoň ťa nemusím odnášať. Zostaneš u nás, kým sa Severus neumúdri, alebo, kým sa nepresťahuješ k Siriusovi,“ rozhodla Lilly a Charlotte si všimla, že hovorí dosť hlasno aby ju počul Severus v byte.

Zobrali tašky a vyšli z domu na chodník.

„Vieš kam sa máš odmiestniť,“oznámila Lilly a po hlasnom prasknutí zmizla.

„Iste,“zahundrala Charlotte sama pre seba a obzrela sa na dom. Záclona na okne jej izby zahaľovala tmavú postavu. Charlotte potlačila nutkanie ukázať bratovi neslušné gesto a odmiestnila sa za Lilly.

***

Charlotte sa prevalila na druhý bok a rozospato zívla. Už niekoľko nocí spala na gauči u Potterovcov a začínal ju poriadne omínať. Slnko bolo ešte nízko a vzduch vonku chladivý. Charlotte pozerala na operadlo gauča a odhrnula si vlasy z tváre.

„Dobré ráno!“

Prekvapene sa posadila, keď za ňou zaznel hlas Sirusa Blacka.

„Včera v nočných hodinách som dostal list, že v Potterovie dome sa nachádza nezadaná mladá dáma, ktorú poznám a určite by som ju rád videl,“oznámil jej a široko sa usmial.

Charlotte na moment zatvorila oči a túžobne si priala, aby zmizol. Ako len musela vyzerať? Včera ešte plakala nad svojím bratom i nad samotným Siriusom, bola nevyspatá, unavená, strapatá a nenalíčená.... Scénar k momentu, v ktorom opäť stretla muža svojich snov bol úplne, úplne iný.

„Ahoj, Sirius,“usmiala sa aby zakryla nervozitu a pritiahla si prikrývku. „Mám len nočnú košeľu!“

„Óó, pomaly, prosím,“zasmial sa a sadol si na kreslo oproti. „Takže ty už poznáš moje meno?“

Charlotte prikývla a začala si ho pozorne prezerať. I takto skoro ráno vyzeral veľmi pekne a príťažlivo. Na jeho peknej mužskej tvári nebolo ani stopy po únave.

„Lilly mi ho povedala.“

„Ale mne nepovedala tvoje,“nabádal ju a tiež si ju premeriaval.

„Charlotte,“predstavila sa a vystrčila spod prikrývky ruku.

„Len Charlotte? Nič viac?“uškrnul sa a chytil jej ruku.

„Charlotte Elinor,“dodala a tiež sa uškrnula. Priezvisko mu nepovie, nemôže dopustiť aby zdupkal hneď ako začuje Snapová.

„Tak okej, Charlotte Elinor Záhadná, môžem vás pozvať na raňajky?“

„Môžte Sirius Black,“usmiala sa. „Mohli by ste aj počkať vonku... kým sa prezlečiem.“

Sirius sa zasmial a veľmi neochotne vyšiel z miestnosti. Charlotte sa obiekla do muklovských šiat, rýchlo sa nalíčila a prútikom si upravila vlasy.

„Zase motorka?“usmiala sa na Siriusa netpezlivo stepujúceho na dvore.

„Je krásna, však?“odvetil hrdo. „Skoro ako ty.“

Charlotte sa začervenala. Bola síce zvyknutá prijímať komplimenty, ale od Siriusa Blacka?

Sadla si za neho a pevne sa chytila.

„Dnes ešte silnejšie, Charlotte!“zakričal, keď sa ozval rev motora. „Poletíme!“

Keď sa motorka odlepila od zeme Charlotte sa tuho pritisla na Siriusov chrbát. Na motorke ešte neletela a nevedela, čo od toho môže očakávať. Snáď to bude také príjemné ako v lietadle...

Motorka sa vzniesla vysoko do vzduchu a letela vpred. Charlottine vlasy viali vo vetre a srdce jej divo búšilo. Našla ho. On našiel ju. Ich láska si ich našla, tak to Boh chcel a nik to nezmení. Ani Severus.

Ďakujem: Lilly za beta- read.

Venujem: Vašovi za to, že som si ho našla :)

[ » na začiatok « ]