Kapitola:
Pridaná: 28.6.2008, 20:37:26
Čítaná: 765×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Natasha, Miranda, Julie, Patrick Dissent
Stručný dej: OPČM bude od tohto roku učiť nový učiteľ. Natasha, Miranda a Julie však vôbec nepripadá ako pohodový učiteľ. Skôr odmeraný, prísny a ....ale veď si prečítajte!

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » Rozhovor 7 » Porada 8 » Stretnutie 9 » Pri lese 10 » Zmena plánu

Na druhý deň vstala Julie ako posledná.

„Och, ako mi to chýbalo!“, povedala pri pohľade na ňu Natasha.

„Čo ako?“ ,opýtala sa rozospatým a nevľúdnym hlasom Julie.

„To: Vstávaj Julie! (zmenila si hlas) Daj mi pokoj!!! (zmenila hlas na svoj) Ale Julie, zasa budeš meškať! (opäť si zmenila hlas) Trhni si Tash!! A to tvoje každodenné: Do kelu, nestíham ísť ani na záchod!!“

„No HA HA HA“ ,povedala Julie a poriadne si zívla. Stála pri posteli zhrbená, v pokrčenej nočnej košeli, vlasy rozstrapatené, oči zlepené a vkuse sa niekde škrabala. Tasha sa schuti zasmiala.

Julie si vzala uterák a namierila si to do kúpeľne. Keď sa umyla a učesala, postavila sa pred zrkadlo a obzerala si samu seba. Usmiala sa.

„Ešteže tie zuby máš rovné a biele.“ ,povedala si sama pre seba.

Julie bola k sebe až veľmi kritická. Bola pekná, každý jej to hovoril, no ona sa samej sebe páčila iba málokedy. Vlasy si však dala pochváliť vždy. Jej husté hnedé hárky /ako ich volala Julie/ jej padali až po pás. Mala hnedé oči, ktoré vždy šibalsky zahoreli, keď išli niečo vyviesť.

Naposledy si zarovnala ofinku ,opravila si habit a vyšla z kúpeľne:

„Čo máme prvé?“

„Život a zvyky muklov.“

„Miranda pre boha čo máš na tom habite?“

„AAAAAAAAA to snáď nie...Ktorá z vás tu doniesla čokoládové žabky??!!“, revala na nich Miranda.

„Ja“, potichu povedala Tash.

„Mir, čo ti šibe? Čo vrieskaš?“ ,vyčistila jej Julie habit kúzlom, „A čo nepozeráš kde sadáš? A ty čo sa jej bojíš? Nevieš si dupnúť, či čo?“

„A ty tiež nevrešť a poďte už jesť!“, zmenila tému Tash, chytila dievčatá za ruky a už sa aj drali cez portrét Tučnej pani.

Vo Veľkej sieni sa to už hemžilo študentmi.

„Ahoj baby“, pozdravili ich chalani pri stole.

Jeden z nich, Denni, sa natiahol k Mirande a dal jej pusu.

„Hm, Glood, pozerám, že si sa dnes učesal, vidíš aký dokážeš byť pekný!“

„Pozerám, že aj ty, Pharlenová, konečne ťa môžem vziať do spoločnosti.“

Všetci sa zasmiali.

„Dnes je to bod pre teba, Denni!“

„Dík Júls, si môj človek“, povedal Denni a žmurkol na ňu.

„Héj, chcete aby som žiarlila?“ ,majetnícky objala Denniho Miranda.

Opäť sa všetci zachichotali.

Tí dvaja spolu chodili už dva roky, no nikdy si neodpustili také podpichovanie na ráno.

„Počuj Tash“, prehovoril Zac, „našiel som tú sponku ,ktorú si včera stratila.“ Podal jej ponad stôl malú červenú sponku do vlasov.

„Kde si ju našiel?“ ,naradovane sa opýtala Tash.

„Ále, v klubovni na gauči“

„Si zlatý, fakt, ďakujem!“, poslala mu vzdušný božtek.

„Čo ste vy dvaja robili na gauči?“ ,provokatívne sa spýtala Julie.

„Csss, učila som sa. A sama!“ ,zdôraznila Tasha.

„No jasné, veď je len tretí deň nového školského roka. Šak ja som včera tiež učila Zúrivú vŕbu kresliť“ ,podpichla Julie a všetci sa zaškerili.

Tasha išla niečo povedať, ale prerušil ju chalan, ktorý si sadol k Julii.

„Ahoj“, sadol si k nej.

„Čo chceš?“

„Pokecať“

„Tam, v kúte sedí Filch, on rád pokecá.“

„Ale ja sa chcem porozprávať s tebou.“

„Ale ja nie. Ak si si nevšimol toto je chrabromilský stôl, tak padaj.“ ,s nenávisťou naňho pozrela Julie.

Chalan sa na ňu nechápavo pozrel a odišiel.

„Prečo si k nemu taká, veď vidíš, ako ťa má rad, veď vkuse dolieza...“

Julie všetkých opľula tekvicovým džúsom. Pozrela na Natashu.

„Toto už nikdy viac nepovedz, a už nikto z vás. Nechcem ho ani vidieť, pretože ten malý drzý trollí grc má okrem mňa rád ešte asi 5 dievčat.“ Nahnevane pozrela na Bifľomorský stôl.

„Čo?!?“ ,zvrieskol Denni, „ja ho asi zabijem!“ Denni bol ako Juliin brat. Poznali sa už veľmi dlho a vedeli o sebe veci, ktoré nikomu inému nepovedali.

„Prečo si mi to nepovedala?“ ,vyčítavo sa na ňu pozrel.

„Lebo Marsel Beef je nikto. A je pod moju aj tvoju úroveň zaoberať sa ním počas takýchto chutných raňajok.“

„Máš pravdu, ty si zaslúžiš lepšieho“ ,dodala Natasha.

„Si píš Tash!“ ,povedala Julie a tľapla si s Natashou.

Počas raňajok im chlapci rozprávali vtipy a všetci sa zabávali. Julie sem tam pomyslela na Marsela, ale predstavovala si , ako ho zaklína neodpustiteľnými kliatbami. Bola spokojná, aspoň niečo, keď ich v realite použiť nemôže.

Celý deň jej zbehol akosi prirýchlo. Určite preto, že večer mali metlobalové stretnutie. Nemohla uveriť tomu, že ju opäť vybrali za kapitánku. Vlastne, veľmi chcela, aby ju vybrali, no aj tak bola prekvapená, lebo im minulého roka dala dosť zabrať.

Večer, po stretnutí sa ešte išla poprechádzať po dvore. Keďže bola siedmačka, nikto jej to nemohol zakázať. Kráčala po mäkkej tráve a vdychovala nočný vzduch. Keby ju niekto pozoroval, pomyslel by si, že je blázon, lebo mala zavreté oči, roztiahnuté ruky a priblblo sa usmievala.

Zrazu začula niečo ako keď spadne vrece piadimužíkov na zem.

Zbystrela a zaostrila zrak. Ani si nevšimla, že je už pri hranici Rokfortu a ostatného sveta. Vytiahla prútik a zastala. Na zemi sa črtalo niečo ako postava. Ležiaca postava.

Asi sa to tu premiestnilo....rozmýšľala Julie...Ale kto to môže byť?

Zdrevenela. To „niečo“ začalo stonať, ako keby ho niečo bolelo.

Už nerozmýšľala, dala si prútik za pás a utekala k telu.

„Čo sa vám stalo? Haló, počujete ma? Môžete sa hýbať?“ ,medzi tým zistila, že je to muž, “Haló, pane, povedzte niečo, prosím!“

„ Za- vol- aj Long- Long- bottoma!!“

„Čo, Longbottoma, čo...nechápem, kto ste? Lumos! Preboha, pane, pán Dissent, čo sa vám stalo, pane...“

„Zavolaj Longbottoma!!“ ,zdvihol hlavu Dissent, „prosím“ a odpadol.

Dúfam,že sa bude páčiť. Tešim sa na reakcie.

[ » na začiatok « ]