Kapitola:
Pridaná: 26.6.2008, 20:37:16
Čítaná: 707×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Natasha, Miranda, Julie, Patrick Dissent
Stručný dej: OPČM bude od tohto roku učiť nový učiteľ. Natasha, Miranda a Julie však vôbec nepripadá ako pohodový učiteľ. Skôr odmeraný, prísny a ....ale veď si prečítajte!

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » Rozhovor 7 » Porada 8 » Stretnutie 9 » Pri lese 10 » Zmena plánu

Vopred sa chcem poďakovať všetkým, ktorí čítali prvú kapitolu a napísali mi do reakcií takú povzbudzujúcu kritiku!!! Naozaj ďakujem a dúfam, že vás nesklamem.

Večer po vyučovaní si dievčatá posadali na jednu posteľ a rozprávali sa.

„Aké si vlastne mala leto, Júls?“, spýtala sa Miranda.

„Ále, nudila som sa. Skoro celé prázdniny som bola v Šikmej uličke a pomáhala mame v obchode. Neznášam to tam! Ale čo narobím? Nestíha všetko robiť sama. No a samozrejme mi celé prázdniny robil Michael také nervy, že som ho raz skoro začarovala.“

„A čo si mu chcela spraviť??“, dychtivo vyhŕkla Natasha.

„Premeniť ho na balíček fajok.“

Nastalo ticho.

„Ale....veď ty nefajčíš!“, nechápavo povedala Miranda.

„No...veď práve.“

Opäť sa ozval ten prenikavý smiech. Dievčatá sa ešte dlho bavili o všeličom možnom, no nakoniec ich premohla únava a tak si ľahli každá do svojej posteli. Onedlho už bolo počuť tiché odfukovanie z Mirandinej a Tashinej postele. No Julie, ktorá ležala v posteli uprostred zaspať nemohla. Premýšľala o mnohých veciach. Myslela na to, aká je rada, že má tie dve. Poznali sa už od prvého ročníka

Miranda Wrenchová bolo nízke dievča so super postavou. Mala svetlohnedé, krátke vlasy, postupne zostrihané a tiež mala ofinku, ktorá jej vždy zázračne stála tak, ako ju práve učesala. A tie jej zelené oči. Julie sa mimovoľne usmiala, veď nejedného chlapca sa nimi snažila hypnotizovať. Pochádzala zo starého čarodejníckeho rodu a jej mama bola hrozne super. Má aj brata Davida, ktorý je druhák a je tiež v Chrabromile. Julie im závidela ten vzťah, ktorý medzi sebou mali.

Ona mala sestru Mandy. Mali sa rady, no niekedy sa dokázali tak strašne pohádať, že sa nerozprávali aj mesiace. A jej brat Michael... toho by od hnevu niekedy naozaj zakliala... Jej mama, Angie, bola čistokrvná čarodejnica a Julie bola presvedčená, že lepšiu mamu si ani nemohla priať. No ona bola tiež príčinou Juliinych dosť častých amokov. Spomenula si na svojho otecka. Mike bol mukel, no Julie ho priam zbožňovala. Zomrel, keď mala 13. Príčinou bola leukémia...bože, aká nespravodlivosť!!!! Keby bol čarodejník, nikdy by sa nič také nestalo! Lenže nebol. Takto si Julie zmierňovala bolesť zo straty milovaného otca. Obviňovala všetkých, aj seba. Hoci to bolo „už“ pred štyrmi rokmi, stále sa neubránila slzám, keď naňho myslela. Prisahala si, že nikdy nezabudne na to, ako vyzeral, preto mala všade jeho fotky. Julie si utrela slzy a otočila sa na druhý bok.

Natasha spokojne chrápala. Julie sa usmiala.

„A že ona nemôže spať pri hocakom zvuku“, tíško zašepkala.

Natasha Pharlenová bola vysoká baba, z čoho mala vždy ohromný komplex. No jej postavu jej závideli mnohé študentky, a možno aj profesorky. Tash tiež nemala otca. Zamračila sa. Anie nevie, čo sa mu stalo, Tash nehovorí o svojej rodine a ony si už zvykli nepýtať sa. Zo všetkých troch to bola práve ona, ktorá v pravej chvíli brzdila všetky ich šialenstvá, čo povyvádzali. Vďaka nej sú ešte stále na Rokforte a preto ju niekedy volajú Vyjednávač.

Julie sa otočila na chrbát. Spomínala na ich bláznovstvá, ktoré kedysi postvárali. Vďaka bohu, že riaditeľ Longbottom, je taký chápavý a rozumie humoru. Julii pripadá hrozne fajn, aj keď sa niekedy tak zakokce, že sa musí napiť nejakého prapodivného nápoja, aby sa upokojil. No doteraz si pamätá, ako sa popod fúzy uškŕňal, keď mu rozprávali o tom, ako sa dostalo preháňadlo do čaju starého Filcha a z ničoho nič sa zamkli dvere na najbližších záchodoch. Všetko vtedy zvalili na Zloducha a prepieklo sa im to. Nikdy však nezabudne na ten smiech ktorý im ničil ešte aj očné buľvy. Vtedy mala ešte asi mesiac potom svalovku na bruchu a ostatné tiež. Šťastne si vzdychla. Bola šťastná, že je opäť tu, na jej milovanom Rokforte. Tešila sa na všetko, čo ju posledný rok čaká. Ešte aj na skúšky. No tešila sa najmä na to, že opäť bude trénovať metlobal. Tajne dúfala, že ju opäť vyberú za kapitánku. Veď úloha vodcu jej išla najlepšie.

Ďalej už Julie nerozmýšľala. Nevládala. Zavrela oči a sústredila sa len na spánok. Za chvíľu sa izbou niesol trojhlasný chrapot.

Dnes trochu krátke, ale o to kvalitnejšie. Aspoň myslím.Teším sa na vaše sovky a reakcie.

[ » na začiatok « ]