Kapitola:
Pridaná: 26.6.2008, 17:02:05
Čítaná: 1076×
Hodnotenie: (počet hlasov: 29)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Sirius bol na vyučovaní ako bez duše. Hrýzlo ho svedomie, že zanechal svojho kamaráta v ohrození. Jedinou útechou mu bolo to, že nemal na výber. Ale aj tak stále rozmýšľal nad všetkými možnosťami ako mu mohol pomôcť. Jedna však bola absurdnejšia než druhá. Ani s Jamesom sa ešte o tom nestihol porozprávať, lebo ráno nebol čas a inokedy bolo naokolo priveľa zvedavých uší. Takto sa vlieklo celé doobedie. Konečne prišiel čas obeda. Keď prišiel ku chrabromilskému stolu vo Veľkej sieni, James ho tam už čakal.

„Čau!“ povedal zničene a klesol vedľa neho. „Ako bolo na runách?“ opýtal sa zo zvyku.

„Čau! No nič moc. Ten predmet je totálne nudný. Keby tam nechodila Evansová, vykašľal by som sa na to. A čo Námesačník, dalo sa to?“

Sirius zbledol. „Tu nie James,“ zatváril sa záhadne. „Poď radšej do izby,“ už vstával od stola.

„Ty nebudeš ani jesť?“ prekvapene sa ho opýtal.

„Nemám chuť. Poď!“ naznačil mu hlavou, aby šiel hneď s ním.

James ani na chvíľu nezaváhal, odhodil vidličku do poloplného taniera a tiež sa postavil od stola. Nezabudol si prehrabnúť vlasy a žmurknúť na Lily, ktorá sedela opodiaľ. Tá sa ku podivu len usmiala a opäť sa venovala svojim kamarátkam.

„Vidím, že Lily ti tentokrát nič nehodila do hlavy. Že by si ju nakoniec predsa len zlomil?“ s úškrnom sa ho pýtal Sirius, keď vychádzali z Veľkej siene.

„Bodaj by si mal pravdu,“ vzdychol si. „Ale,“ rozjasnila sa mu celá tvár, „vďaka tomu, že som s ňou bol po škole, sa so mnou aspoň konečne rozpráva. Keby si vtedy nešaškoval s tými babami, nemusel som si to znova žehliť.“

„Hm a čo ste vlastne robili s Hagridom?“

„Zberali sme nejaké bylinky v Zakázanom lese, ževraj majú najlepší účinok, ak sa zberajú za splnu,“ odfrkol si James. „Už som aj zabudol ako sa volajú, ale pŕhlili ako sviňa, Hagrid sa na tom hovadsky bavil, keď som sa strápnil pred Lily. Ona SAMOZREJME vedela, že si máme dať rukavice.“

„Hm, chcel si byť hrdina, čo?“ chechtal sa mu Sirius.

Pri jeho priateľovi aj zabúdal na to, čo ho tak veľmi ťažilo. Keď už boli pred dverami izby, mal celkom dobrú náladu. Tá sa vytratila hneď po prvej otázke po zabuchnutí dverí.

„No tak Tichošľap, čo sa také stalo, že sme sa nemohli ani najesť?“ sadol si na posteľ James a nespustil z kamaráta oči.

„Ja ti poviem, že sa mi tomu ani veriť nechce. Večer som šiel ku Nagini, tak ako ma žiadala. Zase na mňa hrala starú pesničku a potom som zaspal. Určite ma nejako očarovala, mrcha jedna!“ stúpal v ňom hnev.

„Čo? Ty si zaspal? A čo Remus? To tam bol akože úplne sám? Moje nervy a čo je s ním teraz?!“ prekvapene a so strachom jačal James.

„Ja neviem Paroháč,“ vzdychol si Sirius, no kým stihol niečo povedať, dvere na izbe sa otvorili a stál v nich Remus. Mal síce pár jaziev navyše a kríval, ale na perách mal úsmev.

„Čaute chalani!“ pozdravil ich ako vždy.

Sirius sa k nemu vrhol a objal ho tak, že ho skoro zvalil. „Si živý! Bože ja som sa tak o teba bál!“ potľapkával ho po chrbte.

„Jasné, že som živý. Prečo by som nemal byť? Inak už by si ma mohol aj pustiť, celkom statočne ma bolí noha.“

„Jasné, jasné. Poď, sadni si. Musíš nám povedať, čo ti urobila tá sviňa!“ podopieral ho až ku posteli.

„Nagini nie je sviňa, Sirius,“ povedal vážne Remus a odložil si vedľa seba plášť.

„Nagini?! Aká Nagini? Povie mi niekto, čo sa večer stalo?“ prerušil ich nahnevaný James.

Sirius si ho nevšímal. „To som zvedavý čo ti narozprávala, keď dokážeš tvrdiť, že nie je sviňa,“ zamračil sa.

Remus sa na neho chápavo zadíval. „Sirius ja viem, že si určite nahnevaný a viem, že máš aj prečo byť. Len si to prosím nechaj vysvetliť.“

„Remus ja neverím čo počujem. Ja som sa o teba fakt bál. Nevieš si ani predstaviť aké som mal výčitky svedomia, že som ťa tam nechal s tou...s tou...ja ani neviem ako by som ju nazval. A ty si tu pokojne sedíš. Ja tomu fakt nerozumiem. A povedala ti, že som záhadne zaspal v jej pracovni? A povedala ti ako ťa zavrela do tej klietky?“ sadol si na posteľ oproti svojmu kamarátovi a čakal na odpoveď.

James sa postavil a s rukami v bok pristúpil ku nim. „Tak vysvetlíte mi to už konečne? Nagini ťa fakt zavrela do klietky?“ tiež čakal odpoveď od Remusa. Ani jeden si ho však nevšímal.

„Mne tiež nebolo príjemné prebrať sa na to, že som nahý medzi mrežami, ale uznaj sám, byť v jednej miestnosti s vlkolakom dá zabrať každému. A ešte k tomu som ju predtým napadol. Každý človek s rozumom by sa bránil.“

„Že som si nevšimol jediný škrabanec! Ani len fľak na habite nemala! Pche!“ krútil hlavou.

„Nezabúdaj, že je to mocná čarodejnica. A toľko by si si vedel aj ty pomôcť a nie ešte ona.“

„To je teraz nepodstatné!!! A to ti pani veľkodušná povedala, že na teba použila Crucio?!“ triumfálne nadvihol obočie.

„Čo urobila? To fakt Námesačník?“ zapájal sa James, aj keď bez akejkoľvek odozvy.

„Viem, že to urobila. Povedala mi to. A povedala mi aj to, prečo ho musela použiť,“ tentokrát sa zamračil aj on.

„Ahá, takže sa ti priznala, že chcela Záškodnícku mapu, špina jedna,“ znechutene pozeral do zeme.

„Odkiaľ vedela o mape? Ty si jej ju dal? A prečo ju chcela?“ James už nevedel ako má na seba upútať pozornosť.

„Neviem odkiaľ o nej vedela, ale chcela ju len preto, aby sme sa dostali nepozorovane do hradu. Ale ty by si jej aj tak neveril!“ už začínal byť aj on nahnevaný.

„Čo?! Takže ja by som jej neveril?! Jasné, že som jej neveril! A neverím ani tomu čo počujem! Ty si sa úplne zbláznil! Ona ťa určite očarovala alebo čo! Tak kde je mapa? Nebodaj ti ju dala?!“ na tvári sa mu zjavil zlostný úškrn.

Remus vytiahol spod habitu zložený pergamen a bez slova ho hodil na Siriusov nočný stolík.

„No a čo? Tak ti ju vrátila a teraz je akože čo? Bez viny? ONA ŤA MUČILA!!!“ prudko sa postavil, drgol pri tom do Jamesa a prechádzal sa po izbe. James si sadol na jeho miesto a už radšej mlčal.

„Aj mňa to šokovalo Sirius. Ale pomohla mi. Keby mi chcela ublížiť, tak už by som tu nesedel.“

„Ahá, takže teraz ste najlepší priatelia! Alebo ťa už aj do postele dostala? Pekne ste si potom prezerali mapu? Alebo si jej rovno povedal ako sme ju začarovali?!“ Už mal od hnevu slzy v očiach.

To sa postavil aj Remus. „Nebuď ako malé decko! Jasné, že som s ňou nič nemal! Ani by mi to nenapadlo! Mapu som jej neukázal a ona to akceptovala! Povedal som, že keď o tom neviete, tak by to nebolo vhodné!“

„Odkedy Nagini zaujíma, čo je vhodné?! Nie je ti to celé podozrivé?! Prosím ťa aspoň na chvíľu sa zamysli. Prečo by to všetko robila?“ prosebne sa na neho pozrel, nechcel sa hádať.

„Lebo ťa ľúbi!“ povedal rozhodne.

Sirius sa nahlas štekavo začal smiať. Remusa to nahnevalo, otočil sa mu chrbtom, hodil od jedu svoj plášť na zem a díval sa do prázdna. „Nagini mala pravdu. Nič nechápeš! Chováš sa ako malé decko, nič si nedáš vysvetliť! Neviem na čo s tebou ešte strácam čas!“

To Siriusa udrelo ako facka, prestal sa smiať a len počúval čo mu hovorí jeden z jeho najlepších priateľov. Začal prerývane dýchať. „Tak ja som malé decko?! Ja nič nechápem?! A dokonca som mnou strácaš čas?! Tak to sa pekne odplácaš za roky priateľstva! Ja by som ti vždy veril Remus! A ty sa tváriš ako keby som bol idiot! Vieš čo ti poviem?!“ Keď už sa nadychoval, prerušil ich rázne James: „Tak dosť! Ste sa zbláznili? Veď ste priatelia! Takto sa nezmyselne hádať. Námesačník prizná, že možno to je s Nagini tak trochu podozrivé a Tichošľap ty priznaj, že Nagini nie je až taká zlá ako sa ti zdá. A bude zase všetko v pohode. Čo vy na to?“ tváril sa ako by vyriešil záhadu života a smrti.

„Nie Paroháč! Nič nebude v „pohode“! Chcem aby ste si konečne uvedomili kto je tá osoba,“ povedal už potichu Sirius.

„Ale no tak kamarát. Už to fakt nepreháňaj! Však vidíš, že Remusovi to všetko vysvetlila. Možno to robí fakt všetko kvôli tebe. Ale ty si stále melieš len to svoje, tak sa potom nediv, že to robí tak, ako by som to povedal...okľukou.“

„Ty nazývaš okľukou to, keď použije na niekoho neodpustiteľnú kliatbu? Alebo, že sa mi vyhrážala smrťou? No to áno, to mám rovno chuť sa na ňu od samej lásky vrhnúť! A mimochodom kamarát, od teba by som čakal trošku viac porozumenia!“

„Čo tým myslíš?“ nechápavo sa opýtal James.

„Povedal som niekedy, aby si sa vykašľal na Evansovú? Vždy som ti veril. Aj keď si išiel na rande s inou babou. Aj tak som vždy počúval tie tvoje žalospevy na ňu. Aspoň od teba by som čakal, že mi budeš veriť,“ povedal to tak sklamane, že James zostal chvíľu ako obarený. V celej izbe bolo hmatateľné napätie.

„Tebe už fakt preskočilo Sirius! To akože čím sa teraz oháňaš? A vôbec! Aj vďaka Nagini som mohol byť minulú noc s Lily!“

„Zobuď sa! Veď ťa chcela len odpratať z cesty! A stavil by som sa o čo chceš, že aj Petrove náhle ochorenie je jej práca! Je to vypočítavá mrcha a nič iné!“ znova naberal jeho hnev na obrátkach.

„Mýliš sa! To ja som si nedal preložiť ten trest! Dobre klamal som, viem, že to nebolo správne, ale aspoň vidíš, že to nemohla mať naplánované, stačilo keby som povedal, že to chcem na iný deň a vyhovela by mi!“ zúril už aj on.

„Ahá! Takže si sa kvôli babe vykašľal na priateľov?! Aspoň vidím aký má na teba „úžasný“ vplyv!“

V tom sa otvorili dvere a do miestnosti vstúpil Peter, očividne prekvapený. Nebolo sa mu ani čo diviť, keď videl ako Remus stojí chrbtom ku svojim kamarátom a James so Siriusom sú v bojovom postoji a mračia sa na seba.

„Čo sa tu deje? Prečo sa hádate?“ odložil si veci na svoju posteľ a sadol si.

Remus sa na neho otočil. „Náš kamarát má zase halucinácie, že mu Nagini ide po krku,“ znechutene pohodil hlavou smerom ku Siriusovi.

„Tak ja mám halucinácie?! Ak je halucinácia to, že sa mi niekto vyhráža smrťou alebo to, že mučila jedného z mojich najlepších priateľov, len aby ma vydierala alebo to, že medzi nami vyvoláva takéto hádky, tak potom áno, som paranoidný!“

Peter potichu zakašlal. „Neviem síce o čo tu ide, ale možno by som vám mal niečo povedať.“

Všetci traja na neho upreli zvedavý pohľad.

„Nagini ma síce zaprisahávala, aby som vám to nepovedal, ale ak to má medzi nami robiť takéto rozbroje, tak ja vám to radšej prezradím. To ona vyplatila Nyxa.“

„Prosím?!“ vyvalil oči Sirius. „Odkiaľ to vieš?“

„Na poslednom doučku sa prekecla, tak som sa vypytoval. Povedala mi len to, že s Nyxom to vybavila ona, ale že vám to nesmiem za žiadnu cenu povedať. Neviem prečo.“

„A odkiaľ to vôbec vedela?“ opýtal sa James.

„Ja fakt netuším, nechcela mi to povedať a ja som sa bál príliš vyzvedať.“

„Tak to vysvetľuje odkiaľ vedela, že také niečo vôbec máme,“ sucho skonštatoval Remus.

„Vidíš Tichošľap! Jediný kto verí tvojej úžasnej konšpiračnej teórii si ty sám,“ James sa snažil o zmierlivý tón.

„Viete čo? Kašlite na mňa! Nemusíte mi veriť! Už mi je to jedno! Na čo sú mi takí priatelia, ktorí mi neveria. Idem si to s ňou vybaviť sám!“ otočil sa a šiel rovno ku dverám.

„No tak Sirius, vráť sa!“ zavolal na neho Peter.

„Len ho nechaj Červochvost, nech si ide keď je zadubený,“ počul Sirius z Remusových úst, keď zatvoril dvere. Bol znechutený, nahnevaný a rozčarovaný zároveň. Nikdy si nebol pomyslel, že by mu jeho priatelia neverili. Na jednej strane mu dávalo zmysel, to čo hovorili, ale oni neboli pri tom, keď sa s Nagini rozprával sám. Vedel, že to všetko je len nejaká jej zvrátená hra. Ani netušil, že jej ide práve o to, aby sa takto cítil. Aby bol zmätený a hlavne, aby rozdelila ich silné priateľské puto.

Prudko kráčal chodbami hradu, smerom k jej pracovni. Keď míňal obrazy na stenách, ich obyvatelia na neho zvedavo zazerali. V hlave sa mu premietal budúci rozhovor s Nagini. Už sa nechcel nechať vodiť za nos. Stále si na neho vymýšľala niečo nové. Chcel ju konečne prinútiť, aby mu vysvetlila o čo jej vlastne ide. Predstavoval si ako bude na ňu kričať, ako sa jej bude vyhrážať. Všetky myšlienky mu úplne zatemnili mozog. Náhle zastavil. Díval sa na jej chrbát. Stála pri dverách svojej pracovne a rozprávala sa s Luciusom Malfoyom. Niečo mu na tom nesedelo. Jej žiak, ktorého tak nenávidel ju držal oboma dlaňami za ruku a v očiach mal pokoru. Keď zbadal Siriusa, okamžite ju pustil a na tvári sa mu zračil pohŕdavý výraz. Nagini sa otočila a pozrela mu priamo do očí. V tom to pochopil. Nikdy nad ňou nevyhrá, pokiaľ nebude rešpektovať pravidlá jej hry. Uvedomil si, že keď už sa raz do toho pustil, musí sa naučiť hrať s ňou. Predtým než stihla čokoľvek urobiť, Sirius sa otočil a kráčal preč. Nie náhlivo, nie ustráchane, ale s vyrovnaným chrbtom a rozhodným krokom. Nagini na neho chvíľu hľadela ako odchádza.

„Zradca!“ pohŕdavo si odfrkol Malfoy.

„Prosím?“ nevnímala čo jej hovoril, lebo nevedela odtrhnúť zrak od Siriusovho chrbta.

„To nič. Takže môžem sa spoľahnúť, že ma pochváliš pred Temným pánom?“ opäť na ňu hľadel prosebne.

„Áno Lucius, môžeš sa na mňa spoľahnúť. Ako som ti už povedala, bola som veľmi spokojná s tvojou prácou. Vďaka tebe bol Potter po škole a možno si mi práve tým pomohol k uskutočneniu mojich plánov,“ tvárila sa neprítomne.

„Ešte raz ďakujem drahá Nagini,“ poslušne sklonil hlavu.

„Lucius, vieš, že za dobrú prácu ťa odmena neminie a za chybu sa platí trestom. Teraz už prosím choď, musím ešte niečo vybaviť.“

„Ďakujem Nagini, dovidenia!“ pozdravil ju a tak ako mu kázala, odišiel.

Bola celá nesvoja. Čakala, že Sirius príde za ňou. Mala obavu, že jej plán nevyšiel podľa jej predstáv. Bála sa, či sa predsa len s kamarátmi neudobril. Keď jej Lucius zmizol z dohľadu, bez váhania sa premenila na hada a ponáhľala sa za ním. Musela sa plaziť čo najbližšie pri stene, aby ju nikto nezbadal. Zrazu si uvedomila, že ani nevie, kam odišiel. Inštinktívne nazerala do každej chodby, až sa priblížila ku soviarni. Dvere boli otvorené, a tak mohla ľahko nakuknúť do vnútra. Bol tam. Sedel na lavičke a rozprával sa s nejakým vysokým dievčaťom. Plavé vlasy jej padali na ramená a štíhlymi rukami mu niečo podávala, zdalo sa jej, že je to pergamen. Čo najrýchlejšie sa preplazila do sena v rohu kamennej miestnosti. Pár sov sa splašilo, ale dvojici to zjavne neprekážalo. Pri tom pohľade sa v nej búril hnev. Keď už chcelo dievča odísť, chytil ju Sirius za ruku. Nagini si stihla všimnúť rumenec na lícach dievčaťa, v ktorom spoznala svoju žiačku z Bifľomoru, Miru Felesovú. Snažila sa ich počúvať.

„Ako sa ti odvďačím?“ postavil sa so šibalským úsmevom.

Mira len niečo zašepkala, čo Nagini nemohla počuť. Za to jeho počula až príliš dobre.

„A čo keby sme ďalší víkend v Rokville strávili spoločne? Môžem sa ti poďakovať napríklad kávou?“ pohodil vlasmi.

Mala pocit, že od žiarlivosti praskne. Nepočula síce čo mu odpovedala, ale očividne to bol súhlas, lebo bol so sebou nad mieru spokojný. Keď videla ako jej pomaly púšťa ruku, až sa jej natiahla, pomyslela si, že tú jej „nežnú“ rúčku by jej najradšej zlomila. Nemohla, ale dopustiť, aby nad ňou vyhrali emócie, tak naďalej potichu sledovala, čo bude robiť po Mirinom odchode.

Zobral pergamen a brko a niečo rýchlo načarbal. Zvitok previazal špagátom a privolal si najbližšiu Myšiarku. Starostlivo jej list uviazal okolo nohy a čosi jej pošepkal. Nádejala sa, že hneď odíde a možno by ju stihla kúzlom zachytiť, ale Sirius stál nehybne na mieste, až kým nevidel, že je sova preč. Potom so spokojným výrazom v tvári odišiel. Premenila sa v človeka. Zamračená v tvári si oprašovala habit od suchej trávy. Robila to tak intenzívne, že by si človek pomyslel, že chce tomu senu ublížiť. Kypel v nej hnev a zvedavosť zároveň. No tentokrát nemala ako zistiť čo bolo obsahom listu, ktorý Sirius poslal a už vôbec netušila komu ho adresoval. Mala chuť dupať ako malé dieťa. Nahovárala si, že nežiarli, že ju to rozrušilo len preto, že sa nezachoval tak, ako čakala. Vlastne spolu nič nemali, nemala na to najmenší dôvod. V hlave sa jej aj tak mihali rôzne možnosti ako to dievčisko ponížiť. Z jej postavenia to bolo ľahké. Za normálnych okolností by si ju chcela nakloniť, ale to jej bolo viac než proti srsti.

Cestou do svojej pracovne nevnímala nič, len svoje predstavy. Keby ešte nemala kopec neopravených úloh pred sebou, najradšej by šla do svojej izby a nechcela vidieť nikoho. Musela vymyslieť niečo ako sa dozvedieť, čo mal Sirius v pláne.

-----------------------------------------------------------------------------------

Ako vždy dúfam, že sa vám páčilo, a že ste zvedaví na ďalšiu časť. Poprosím určite kritiku či kladnú či zápornú do komentárov a samozrejme aj hodnotenie ;-). A samozrejme Môjmu drahomilovanému Gorathovi veeeľké ďakujem *cmuk*.

[ » na začiatok « ]