Kapitola:
Pridaná: 23.6.2008, 21:37:10
Čítaná: 1063×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, James, Remus, Bett, Amy, Sirius, Violett, Bridget, Severus,...
Stručný dej: Poviedka z doby záškodníkov, nielen o záškodníkoch...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rozchod 2 » Bozk 3 » Rozhovor 4 » Si jediný komu som to povedala 5 » Nevypytuj sa! 6 » Si v nebezpečenstve 7 » Hlas 8 » Bridget Worgrendová 9 » Klubovňa 10 » Denník 11 » Ticho 12 » Nová schopnosť a spomienky 13 » Slová: ľúbim ťa 14 » Bol to iba sen...

Do klubovne vošiel Sirius. Keď sa poobzeral a prečítal si lístoček bol naštvaný ako nikdy. Niekto mu ukradol nápad a ešte viac ho naštvalo, že to patrilo Amy.

„Ach, Sirius.“ Povedala Amy a rozbehla sa za Siriusom a tuho ho objala.

„Amy, chcem sa s tebou porozprávať.“ povedal tak aby z jeho hlasu nevyznela tá zlosť, ktorú v sebe držal.

„No fajn a o čom?“ odpoveď na otázku nedostala, pretože ju už Sirius ťahal za ruku do chlapčenských spální.

„Ale no Sirius, kľud... Čo sa deje,“ spýtala sa ho Amy keď vošli do izby Záškodníkov.

„Nič Amy, len...“

„Len čo? Hovor .“ pobádala ho a pri týchto slovách si spomenula na ten sen. Tie isté slová ako v tom sne. Zatočila sa jej hlava. Chytila sa za čelo a sadla si na Remusovu posteľ. V tom momente, ako sa dotkla jeho postele, sa jej zahmlilo pred očami... Videla Remusa. Videla ho ako napísal na malí žltý papierik „Milujem ťa Amy“ . Zobral ho do ruky. Zišiel do prázdnej klubovne. Prilepil malý papierik na stenu. Použil nejaké neznáme zaklínadlo, ktoré znelo asi ako „Flict hunde“. Papieriky zrazu boli po celej klubovni. Teda nie po celej, papieriky boli po klubovni prilepené tak, že vytvárali písmená „A“ „M“ „Y“. To si predtým Amy nevšimla. Dúfala, že je to len sen, sen, z ktorého sa čo chvíľa zobudí. No nestalo sa tak. To čo videla pokračovalo ďalej. Remus nenápadne vyšiel z klubovne. Zišiel do Veľkej siene a pozrel na Amy. „Si taká krásna.“

„Čože? O kom to hovoríš?“ prišla k nemu Bett a nazlostene naňho hľadela.

„No predsa o tebe,“ usmial sa na ňu, „o kom inom.“

„Máš šťastie.“ Prižmúrila oči a zasmiala sa. Nežne ho pobozkala a išla ku Amy. Remus sa otočil. Vyšiel z hradu von a mieril si to k jazeru, kde sedeli záškodníci. Rozprávali niečo o prázdninách, o tom, že by Dumbledore mohol už oznámiť, že bude Vianočný ples (keď nejaký bude), a samozrejme o dievčatách, ktoré by naň pozvali a o dievčatách vôbec.

Znovu sa jej zahmlilo pred očami a videla scénku, ktorá sa odohrala len pred chvíľkou. Lily s Bett vošli do klubovne, Amy tam odpadávala šťastím a do klubovne vošiel Sirius. Videla to všetko akoby Remusovími očami, akoby bol Remus v miestnosti no niekde sa skrýval. Keď videla ako sa Siriusovi hodila okolo krku, Remus vyšiel po schodoch do chlapčenských spální. Vošiel do izby, zhodil zo seba nejaký plášť, kopol do svojho nočného stolíka a strhol sa po plášť, pretože do izby vtrhol Sirius a Amy. Prehodil si plášť cez seba a sledoval čo sa bude diať.

„Ale no Sirius, kľud... Čo sa deje?

„Nič Amy, len...“

„Len čo? Hovor.“ A v tom momente ako to dopovedala sa akoby prebudila, vystrašene pozrela na Siriusa a na miesto kde videla Remusa, ako sa skryl pod plášťom.

„Amy? Stalo sa niečo?“

„Remus?“ opýtala sa trasľavým hlasom a pozerala na miesto, kde stál Remus.

„Amy, nemáš horúčku?“ opýtal sa Sirius a opatrne chytil Amy za čelo.

„Sirius, prestaň!“ Je tu Remus. Videla som ho!“ povedala naštvane a prstom mimovoľne ukazovala na Remus skrytého pod plášťom. Remus prešiel ku Siriusovej posteli a jej prst sa znova mimovoľne pohol smerom k Remusovi. Sirius rýchlo prišiel k miestu, kde Amy ukazovala, zdvihol ruku a narazil do niečoho. Ruku zovrel tak, akoby chytil vzduch. Ruku potiahol nadol. Pred ním stál Remus, ktorý nevedel čo robiť, tak zhodil Siriusa na posteľ, pribehol k Amy, pobozkal ju a utekal preč z izby.

„A to malo byť čo?“ opýtal sa prekvapený Sirius a vstával z postele.

„To si nebol ty, však?“ spýtala sa ho Amy so slzami v očiach.

„Čo?“

„Tá klubovňa. Nebol si to ty.“

„Nie.“ Zatváril sa smutne. „Ale ver, že takto som chcel každému a hlavne tebe povedať, že ťa milujem ako nikoho. Len niekto to urobil skôr než ja.“ Podišiel k nej a odhrnul jej vlasy z tváre.

„A komu si o tom hovoril?“

„Iba Jamesovi. Prečo?“

„Bol to Remus.“ Povedala, utrela si slzu, ktorá jej stiekla po líci a smrkla.

„Ako to vieš?“ prekvapene na ňu pozrela.

„Videla som ho ako to urobil.“

„Ty si ho videla ako to urobil? A... a, prečo si nič nepovedala.“

„Videla som to iba teraz, keď som sa dotkla Remusovej postele.“

„Čo mu to napadlo.“ Povedal Sirius po chvíľke ticha. „A čo na to povie Bett?“

„Nič! Nesmie sa to dozvedieť. Ranilo by ju to a ja by som sa cítila akoby som jej ublížila ja.“

„Ale prečo? Veď ty predsa nemôžeš za to, že si taká krásna.“ Usmial sa na ňu. Nežne ju pobozkal a posadil na posteľ. Ona mu jeho bozky opätovala. Nežné bozkávanie prešlo do vášnivého. Pomaly sa začali navzájom vyzliekať. Do izby vošiel bozkávajúci sa pár. Bola to Lily a James.

Vtipné na tom bolo, že si nikto nevšimol to, že tam niekto ďalší je.

Amy prestala Siriusa bozkávať. Dala zo seba dole košeľu aj podprsenku, pretože sa Siriusovi nejako nedarilo. Ľahla si na posteľ a provokatívne sa na Siriusa usmiala. Stiahla ho na seba a znova ho začala vášnivo bozkávať.

„Remus? Stalo sa niečo?“ opýtala sa Bett opatrne a objala si plecia, pretože na sebe mala len tričko s krátkym rukávom a vonku akurát začalo snežiť.

„Čo? Ach nie , zlatko, nič.“ odpovedal pokojne. Vstal zo zeme, dal si dole mikinu, prehodil ju Bett cez plecia a objal ju aby ju zahrial.

„Remus,“ prihovorila sa mu po dlhšej odmlke, „máš ma rád?“

„Jasné, že áno.“

„Ľúbiš ma?“ opýtala sa zo slzami v očiach.

„Áno Bett, ľúbim ťa. Veľmi moc.“ prekrížil si prsty.

„Miluješ ma?“ kvapla jej slza na Remusove rameno.

„Bett, čo sa deje? Prečo sa ma pýtaš takéto veci? Veď veľmi dobre vieš, že ťa strašne moc ľúbim, milujem ťa.“ povedal a znova prekrížil prsty za chrbtom no neuvedomil si, že to Bett vidí.

„Prečo mi klameš?“

„Eh... ja neklamem.“ znova zaklamal.

„Áno a ja som mukel.“ odtisla ho od seba.

„Amy, prosím...“ hneď ako to povedal si uvedomil koho meno vyslovil.

„No vidíš! Si obyčajný klamár, Remus!“ vykríkla mu do očí. Zhodila zo seba jeho mikinu a utekala smerom ku hradu .

„Bett! Počkaj!“ kričal za ňou. Bett sa zastavila, otočila sa a pozrela na Remusa vražedným pohľadom. Keby pohľad zabíjal Remus by už ležal mŕtvy na tráve.

„Nie! Daj mi už pokoj! Zabudni na to, že medzi nami niekedy niečo bolo! Zabudni na mňa! Zabudni na všetko!“

Skupina neveľa ľudí čo bola vonku si nemohla nevšimnúť tú hádku a dobre sa na Remusovi zasmiali, no nie všetci. Z tej skupinky vyšiel vysoký, očarujúci siedmak.

„Bett, čo sa deje?“ opýtal sa jej siedmak.

„Ach, ani si nevieš predstaviť ako rada ťa vidím.“ povedala a objala ho.

„Poď porozprávame sa.“ objal ju okolo pliec a viedol ju do hradu. Zastavil sa hneď ako urobili len dva či tri kroky, otočil sa k Remusovi. „S tebou si to ešte vybavím!“

„Nie, prosím, nechaj ho na pokoji, prosím.“

„No tak to sa uvidí. Podľa toho čo mi povieš sestrička. A nesnaž sa ma klamať, lebo potom to bude ešte horšie.“ pozrel na ňu a v jej očiach videl bolesť .

Lily sa pozrela na Jamesa a v tom uvidela, že sa vzadu niečo hýbe. Pozrela Jamesovi ponad plece a uvidela Amy a Siriusa. Lily naznačila Jamesovi prstom aby bol ticho a pozrel sa za seba.

James sa snažil čo najtichšie zliezť z postele. Pomohol aj Lily a tak aby si ich Sirius a Amy nevšimli ( čo nebolo aj tak možné) vyšli z izby.

„No, niekto bude mať pekný deň.“ vyhlásil James s úškrnom. /Aspoň niekto./ pomyslel si.

„Prestaň!“ zasmiala sa nad ním. „Aj tak sa už musím ísť učiť.“ Povedala a pobozkala ho na líce.

„Čože? Veď je sobota.“ Smutne na ňu pozrel.

„Rada by som, keby že je dnes sobota, ale dnes je nedeľa zlatko.“

„Ja viem, len som ťa skúšal.“ Usmial sa a rozstrapatil si už aj tak dosť strapaté vlasy. „A čo mám robiť ja? Veď tam teraz nemôžem ísť.“ ukázal na dvere do izby.

„Tak poď so mnou a možno mi pomôžeš.“ žmurkla a šibalsky sa naňho usmiala.

„Hmm, super, tak poďme a nestrácajme tu čas.“ Vyhlásil energicky a už šiel dolu schodmi do klubovne.

Amy rozopla Siriusovi nohavice a v tom do izby vošiel Peter s vystrašenou tvárou a Remus s červenými očami.

„Pre Merlina!“ skríkol Remus. Amy na seba rýchlo pritlačila Siriusa aby jej nebolo vidieť prsia. Sirius schytil paplón a zakryl ním Amy.

„Pre... pre... Prepáčte.“ Remus celý červený, so slzami na krajíčku, sa zakoktával. Tlačil Petra von a zabuchol za sebou dvere a kopol do steny oproti dverám. O minútku z dverí vyšla Amy.

„Ahojte.“ celá červená sa na nich usmiala.

„Ahoj.“ uškrnul sa na ňu Peter. Amy pozrela na Remusa a rýchlo išla preč.

Chcela sa ísť pozrieť do klubovne, či tam nie je niekto známy, no zmenila smer a išla do izby. V izbe bola iba Bridget a písala si do denníka.

„Ahoj.“ Pozdravila ju Bridget.

„Ahoj.“ sucho jej odzdravila.

„Máš spravenú úlohu z Transfigurácie?“ milo sa jej opýtala Bridget.

„Nie nemám. Práve som si ju chcela ísť urobiť. A nemáš náhodou tú knihu... zabudla som ako sa vola.“

„Áno mám ju. Ale ak chceš ja ti dám opísať to čo som už ja napísala.

„Nie, ďakujem , ja si ju napíšem sama. A mohla by som ťa poprosiť o tu knihu?“

„Ach, jasné.“ usmiala sa na ňu. Zatvorila si denník a otvorila svoj nočný stolík vytiahla odtiaľ nejakú knihu a odložila si tam denník, zdvihla ruku s knihou smerom ku Amy.

Amy k nej prišla a knihu si zobrala. Ako náhle sa knihy dotkal, zatočila sa jej hlava a spadla na Bridgetinu posteľ.

3.12

Stretla som jedného... teda troch skvelých chalanov. Ale všetci už majú dievča :(. No potom, čo som sa dozvedela o jednom z nich (o Siriusovi), si som istá, že do dvoch týždňov je môj.

18.11.

Práve som sa dozvedela, že idem na Rokfort. Aj sa teším aj nie. Bojím sa, že tam nezapadnem, že si nenájdem žiadne kamarátky. Po tom ako zomrela moja najlepšia kamoška mojou vinou sa bojím ešte viac, že keď si nájdem kamarátky, že môžem zabiť aj ich.

Ja už nechcem mať takúto silu. Ja už nechcem zabíjať ľudí. Takmer som zabila aj svoju mamu. Radšej by som zomrela ja akoby mal zomrieť niekto ďalší mojou vinou.

29.10.

Dnes nám profesor Lertons dal namiešať elixír smútku. No ja som bola dosť smutná aj bez toho. Včera sa konal pohreb mojej najlepšej kamarátky Elison.

17.7.

Zomrela mi sova Sanna. Ja len to som chcela :(.

21.5.

Keď som sa pýtala mami na otca, vždy mi povedala, že sa nemám starať. Raz keď bola mama opitá :(, opýtala som sa jej naňho a ona mi povedala, že to bol tvor, ktorý sa nazýva ---------------- a vraj je to nejaká rasa, ktorá sa skrýva pred verejnosťou. Iba dvom, či trom sa podarilo prežiť (podľa otca), no môj otec zomrel keď som mala 3 roky.

Vraj mal zvláštne schopnosti. Videl minulosť cudzieho človeka, počul hlasy...

Nedočítala sa viac, pretože ju z tej ‘tranze’ zobudila Bridget.

„Prečítala si mi denník, že?“ opýtala sa zo slzami v očiach.

„Čože?“ pozrela na ňu nechápavo.

„Netvár sa, že o ničom nevieš!“ zvreskla na ňu Bridget.

„Áno! Prečítala som ho! No neurobila som to schválne! Ja nemôžem za to aká som a aký bol môj otec! Ty to vieš a nič si nepovedala. Čakala si až ťa budem nenávidieť, pretože mi chceš prebrať Siriusa?!“ kričala na ňu Amy. Vybehla z izby skôr ako na to Bridget stihla niečo povedať. V rýchlosti blesku prebehla klubovňou a utekala na Astronomickú vežu.

[ » na začiatok « ]