Kapitola:
Pridaná: 22.6.2008, 14:31:48
Čítaná: 1267×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Sirius Black, Natasha
Stručný dej: Sirius pracuje na Ministerstve ako auror a za úlohu dostane sledovať istú šmukelku. Všetko by bolo v poriadku, ak by to zhodou okolností nebola až príliš pekná Jamesova sestra...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Úloha 2 » Prezradenie 3 » Slabá stránka 4 » Neprišiel...

„Ako mám preboha strážiť šmukelku pred jej schopnosťami?“ hundral si nazlostene Sirius, keď prechádzal Londínskymi ulicami. „Čo mám sledovať, kedy použije nejakú svoju schopnosť a vymazať jej hneď potom pamäť? Ak nie je šibnutá teraz, po tom bude! Cronson si na mne zgustne! Horšiu prácu mi ani nemohol dať!“

Vybral z vrecka spis tej baby a za pochodu ho roztvoril. Bývala o ulicu ďalej. Prvý krát si pozrel jej fotku a zaklial. Cronson vedel, čo robí, tá baba bola krásna, takým rebelským spôsobom. Mala strapaté čierne vlasy, ale strapato boli zostrihané. Asi po pás, zelené oči, ešte svetlejšie ako Lilyne, bledá pleť, fakt pekná postava... keby nie tých očí, Jamesova ženská kópia. Toto bude ešte ťažšie, ako si myslel. Nebude sa k nej môcť ani priblížiť.

Jej spisy hovorili o všetkom. Jasná šmukelka, čarodejníci o nej vedeli aj to, akú kefku používa. Okuliare na čítanie, to majú asi v rodine. Zamestnanie - psychologička, no super. Priateľ, priateľ, priateľ... tu je to. Študent právnickej univerzity...

Vydýchol si. Ak má priateľa, až tak ťažké to nebude, on si so zadanými nezačínal... a sakra!

Našiel si, prečo nechala vybuchnúť fľašu vína. Našla ho s inou.

Usadil sa pred jednu kaviareň oproti vchodu do jej bytu. Podišlo k nemu mladé dievča.

„Čau, Sirius,“ pozdravila.

„Čo tu robíš, Lia?“ spýtal sa prekvapene.

„Cronson na teba dáva pozor,“ odvetila zamyslene.

„Choď za Xenom a daj mi pokoj!“

„To nemôžem, končím až o pár hodín. Nastupuje za mňa Alice. Ver mi, radšej by som sa starala o svoje výskumy ako sledovala, či sa vyspíš s Jamesovou sestrou, ale práca je práca.“

„To tu každý vie, že je to Potterová, len James nie?“ spýtal sa nahnevane.

„Uhm,“ odvetila bez záujmu a vytláčala si vyrážku. „A Cronson ti oznamuje, že mu to nesmieš povedať.“

„Ako inak,“ zamrmlal.

„Tak čo chceš?“

„Ja neviem, hocičo, napríklad pivo,“ mávol rukou.

Lia odišla a vrátila sa prekvapivo rýchlo s fľaškou piva.

„Počkaj,“ zadržal ju rukou, keď chcela odísť. „Kto tu ešte je?“

„Frank predáva hotdogy a Xeno sa len prechádza. S tým problémy nebudeš mať, myslím, že ho viac zaujímajú oblaky,“ ukázala na muža, ktorý okoloidúcich zabával svojimi teóriami o oblakoch.

„Takže len ty, Frank a Alice, ktorá strieda teba? Super. Cronson sa poistil. Dvaja z experimentálnych čarov a dvaja aurori.“

„Ja za to môžem? Iba plním rozkazy. Ale iba tu. Vlastne všetko, čo Cronson chce, je aby si sa nevyspal so svojou úlohou.“

„Tak to sa nemusí báť, šliapať sa mi nechce.“

„Chápem. Môžem už ísť?“

Pustil jej zásteru a ona odišla. Upriamil svoju pozornosť na vchod do domu.

Po troch hodinách a piatich pivách sa dvere otvorili a konečne vyšlo dievča v šortkách a zelenom tričku, s čiernymi vlasmi zopnutými na temene hlavy štipcom. Postavil sa, muklovské peniaze položil na stôl a išiel za ňou. Kráčal asi desať metrov od nej, až kým prišla ku starému kníhkupectvu. Vošiel dnu a schytil prvú knihu, čo našiel. Robil sa, že číta, aj keď dejiny umenia ho vôbec nezaujímali. Bola tam dlho, nakoniec si kúpila nejaké knihy o okultizme a vyšla. Sirius ju chvíľu sledoval spoza skla, potom vyšiel aj ona a kráčal za ňou.

Celý deň potom strávil pred jej domom. Nevychádzala skoro vôbec, asi si čítala, a on jej to nemal za zlé, v tej horúčave by sa aj on najradšej zatvoril niekde do vychladeného bytu.

Večer to zbalil až o desiatej, keď sa svetlo zhaslo. V spisoch mal napísané, že do práce chodí o siedmej, takže tu musí byť najneskôr o pol.

Druhý deň nebol o nič lepší ako prvý. Pracovala v škole pre mladistvých delikventov, a tak musel ísť za ňou. Stál pred jej pracovňou aspoň päť hodín, zatiaľ čo ona chodila len na záchod, potom sa presunul k nej bytu a zase len čakal až do večera.

A tak to chodilo tri dni. Keď prišiel na štvrtý deň, práve odchádzala z domu. Išla skôr, asi niečo súrne musela vybaviť, a tak išiel za ňou. V dave ju spoznal len podľa krátkej sukne a blúzky. V škole zase len stál pred jej pracovňou a čakal, kým vybaví všetky tie decká. O hodinu, bolo asi osem, už mal toho dosť, sa dvere jej pracovne otvorili a on už videl len dievča bežiace po schodoch. Pohol sa za ňou. Vbehla do nejakých dverí a Sirius, mysliac si, že je to ďalšia chodba, tam vbehol tiež. Bola to však malá prázdna trieda. Dievča sa na neho zahnalo stoličkou, ktorej sa ledva uhol, a druhýkrát ju zachytil a vytrhol jej ju z rúk.

„Kto ste?!“ zvolala nahnevane.

Sirius rýchlo premýšľal, čo jej povie.

„Som policajt!“

„To môže povedať každý! Kde máte preukaz?!“

Sirius rýchlo vytiahol prútik, mávol ním a dievčaťu sa zastrel zrak. Vytiahol z vrecka galeón a podržal ho pred ňou.

„V poriadku,“ prikývla, on si zastrčil galeón naspäť do vrecka, znovu mávol prútikom a aj ten rýchlo skryl. Dievča malo pohľad opäť ostrý.

„Prečo ste tu?“

„Hľadám vášho priateľa.“

„Ale prečo sledujete mňa?“

„Predpokladáme, že by za vami mohol prísť.“

„Ja už s ním nič nemám, podvádzal ma. Za mnou by neprišiel.“

„Aj tak, potrebujeme sledovať váš dom, vašu prácu, jeho nemôžeme, keby si niečo všimol, mohol by urobiť niečo neuvážené...“

„Chápem. Ale aj tak mi to nejde dohromady.“

Sirius už strácal trpezlivosť. Celé to pokašľal, vedel to, a teraz musel aspoň niečo napraviť.

„Ste Natasha Weyvieldová?“

„Áno.“

„Tak, Natasha, s vaším dovolením budem ďalej strážiť váš dom aj vás. Mohol by vám chcieť niečo urobiť.“

„A prečo ho vlastne hľadáte?“

„Pre...“ rozmýšľal. „Pre spreneveru. Pral peniaze.“

Natasha nakoniec súhlasila a Sirius mohol pokračovať v práci. Ďalšie dni boli stále rovnaké, samozrejme jej priateľ neprišiel.

[ » na začiatok « ]