Kapitola:
Pridaná: 20.6.2008, 16:39:00
Čítaná: 898×
Hodnotenie: (počet hlasov: 23)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mei...
Stručný dej: Príbeh s hviezdnym obsadením odohrávajúci sa na Rokforte (alebo poviedka so zámymi osobnosťami P-I.sk)

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Konečne spolu 2 » Klebetnice 3 » Bez šance 4 » Staré zranenie 5 » Popletené rande 6 » Za lepší svet 7 » Uplakané vlasy 8 » Odmietnutie 9 » Voľba 10 » Rovnako odsúdené 11 » Život ide ďalej

Trošku dlhšie ako obyčajne, ale to vám hádam nevadí, skôr naopak...

Mei sedela v kresle a sledovala páriky pri kozube. Peterka a Fawkes, Bella a Harry, Dora sedela pri Lycanthropovi a ten ju objímal okolo pliec. Ako jej to mohol Kiwwi urobiť?

Túto otázku si kládla už tri roky, tri roky neúspešného hľadania a túžby pomstiť sa mu.

Prisadol si k nej Seamus1.

„Myslíš na neho?“ spýtal sa ticho. Neodpovedala.

„To prejde.“

„Ako to vieš? Zažil si to snáď?“

„Áno,“ vzdychol si. „Mal som priateľku. Prešla na jeho stranu. Krátko po jeho smrti.“

„Kto to bol?“

Pozrela na neho. Bol od nej starší a unavenejší, ale nikdy si nepomyslela, že sa mu stalo to, čo jej.

„Tenebrea Snapeová.“

Nastalo zarazené ticho. Seamus1vstal a podišiel k Lycanthropovi a Dore. Tí dvaja na seba pozreli a prvý krát po celých mesiacoch sa pobozkali. Seamus1 sa usmial a odišiel preč. Dora a Lycanthrop sa od seba prekvapene odtrhli. Amor jeden prekliaty!

Mei sa pousmiala. Seamus1 bol ich špión v Rokforte, medzi profsormi a

Spôsoboval už dlho menšie problémy kvôli svojej moci amora.

V izbe sa zablyslo strieborné svetlo a na stôl dopadol malý lístok.

„Musíme ísť. O minútu budú v Rokvolle. Poďte!“ zavelila Mei. Všetci vstali a spred domu sa odmiestnili. Objavili sa na chladnej Rokvillskej ceste. Hneď, ako Mei pocítila vzduch v pľúcach okolo hlavy jej presvišťala kliatba. Otočila sa a zakliala. Oklamali ich. Vypálila hneď kliatby na skupinku v čiernom. Aj ostatní začali pohotovo útočiť. Pálili zaklínadlá, ktorým sa posmrtní vyhýbali, hoci niekedy niektorého zaklínadlo zasiahlo a on sa zrútil na zem, poväčšine mŕtvy. V ich radoch padla HermionaGr, vedľa nej Dora s výkrikom vystrelila na jej vraha zelené svetlo, ktoré ho zasiahlo do hrude. Odletel a v letku sa mu zošmykla maska z tváre. Lilly Evansová Snapeová.

Bojovali ďalej, až kým nezostali len traja posmrtní a na strane ochrancov padla Gwen Logiur. GinnyLove ležala pri nej, ale dýchala. Vedľa nich Liana. Na druhej strane Bella, Luluuu a Harry Black boli v bezvedomí. Lycanthrop padol, hoci našťastie nie mŕtvy, a Mei ho pomstila. Tá sekunda ju však stála veľa. Dora začula výkrik a vedľa nej padla Mei na zem znehybnená, ale živá. Peterka sa tiež zrútila, už zostali len Fawkes a Dora. Fawkes zabil posmrtného vpravo od toho, čo omráčil Mei, a Dora vľavo. Zostal len ten jediný, čo nikdy nezabíjal. Dora k nemu vyslala Sectumsempru, ale odklonil ju a pritom mu spadla maska. Bol to Kiwwi. Nezaváhala, znovu namierila na neho prútik.

„Avada Kedavra!“ zvolala.

Tentoraz ho kliatba trafila. Odletel meter ďalej a mŕtvy sa zrútil na zem.

Dora spokojne zastrčila prútik za opasok a začala preberať živých. Na niektorých síce musela použiť Ennervate, ale nakoniec boli všetci opäť na nohách. Všetci okrem Ginny a HermionyGr.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa Bella. Tá otázka sa zračila na tvárach všetkých okrem Mei. Tá si bez slova sadla a hľadela na mŕtve Kiwwiho telo.

„Musela som to urobiť,“ prihovorila sa jej Dora. „Je mi to ľúto.“

Prikývla, ale neodtrhla od neho pohľad.

„Chcela som ho zabiť,“ povedala ticho. „Ale som rada, že si to urobila ty.“

Dora sa usmiala a prevzala velenie. Mŕtve dievčatá odniesli preč a Dora odviedla Mei. Hoci to nechceli urobiť, Kiwwiho pochovali spolu s ostatnými. Mei na pohrebe utešoval Seamus1 a keďže ňou bol zamestatný, ostatní mali pokoj. Teraz GinnyLove plakala vedľa Aryi, Luluuu a Liane, a páriky Harry a Bella, Fawkes a Peterka, Dora a Lycenthrop sa opierali o seba s vlastnou láskou. Po pohrebe sa všetci stiahli do hlavného stanu = do domu Gauntovcov. Aileen im už navarila a s milým súcitným úsmevom ich vítala. Harry s Bellou sa zavreli v Bellinej izbe a Peterka s Fawkesom odišli. Luluuu zostala s dievčatami v kuchyni a Dora sa zavrela vo svojej izbe. O chvíľu prišiel Lycanthrop a sadol si k nej na posteľ. Už dlho to chcel urobiť, a teraz sa nemohol zdržať, keď ju videl, smutnú, s krátkymi čiernymi, asi dvojcentimetrovými vlasmi a čiernymi očami, a pobozkal ju. Bozk mu opätovala, ale po chvíli sa od neho odtiahla.

„Lycanthrop... prepáč, ja nemôžem. Prosím, odíď.“

Vzdychol si a povedal si, že je čas vyjsť s pravdou von.

„Dora... ja viem, prečo toto všetko. A nevadí mi to.“

Prekvapene na neho pozrela.

„Čo vieš?“

„Viem, že si vlkolačka.“

Zostalo ticho.

Ťakže ty vieš, že som nakazená? Odkedy?“

„Od pätnástich.“

Odtiahla sa ďalej.

„Ty to vieš už tri roky?! Čože?!“

„Dora, upokoj sa! Nevadí mi to!“ tíšil ju.

„Tak odíď. Odíď!“ ukázala mu dvere.

„Prečo? Nechcem odísť, nevadí mi, čo si.“ Poznám ťa!“

„Na tom nezáleží! Vieš to, vieš, že som obluda, a teda budeš chcieť viac. Ale ja ti nemôžem dať nič viac!“

„Prečo nie? Prečo nemôžeš mať normálny život? Prečo nemôžeš mať manžela a deti?“

„Prečo?“ zasmiala sa zúfalo. „A nie je to jasné? Ja som netvor! Nemôžem ohrozovať tých, čo mám rada, nemôžem mať deti, ktoré by mnou boli poznačené, boli by vystavené riziku! Vlkolak nemôže žiť normálne!“

„To si len nahováraš!“

„Nie je to ľahké! Nebudem s tebou hovoriť o živote vlkolaka a o deťoch, ktoré nemám s kým mať!“ vstala a sťažka dýchala. „Kto by chcel mať deti s obludou?“ vlasy sa jej trochu predĺžili. Už ich mala po uši a padali jej do očí.

„Možno ja by som chcel mať s tebou deti!“ tiež sa postavil a jemne ju chytil za rameno.

„Myslíš, že si iná, že si obluda, ale ty si proste človek, čo mal smolu. A teraz sa ľutuješ, len aby si si nemusela priznať, že nie si taká zlá, a že sa nemusíš týrať! Tak už, preboha, pochop, že ťa niekto môže mať rád! A že nemusíš byť zlá!“

Odhrnula si vlasy z tváre, lebo už jej siahali po plecia. Vyzerala, že nevie, čo robiť. Jednou časťou mu chcela streliť, jednou proste ujsť, jednou... na tú možnosť radšej nemyslela.

Lycanthrop hľadel, ako jej sekundu po sekunde rastú vlasy, a už vedel, že je to jej náhrada za plač. Sekundy prerastali do minúty a tá do dvoch a oni stále nevedeli, čo robiť. Lycanthrop si pomyslel, že takto budú stáť celú noc, možno celý život, že možno ich nájdu, už ich neodlepia od zeme, zostanú tam ako začarované figuríny, až kým sa nerozložia.

Už len preto, aby nezostali roky zapadnutí v prachu, pohol sa. Prekvapene zistil, že to ešte dokáže. Pohol rukou a pustil jej rameno. Zabudol, že ju ešte stále drží. Sklopila pohľad a čakala, kým vyjde z izby, Vošiel do kuchyne. Bola tu len Aileen a Luluuu. Pozreli na neho, ale on pokrútil hlavou, na čo sa smutne pozreli na zem. Aileen dokonca stmavli vlasy.

„Nedokážem to,“ zašepkal do ticha. „Ona to nedokáže,“ a odišiel.

[ » na začiatok « ]