Kapitola:
Pridaná: 19.6.2008, 20:03:18
Čítaná: 1401×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Narcissa Black, Lucius Malfoy, Bellatrix Black
Stručný dej: O tínedžeroch Narcisse a Luciusovi a ich búrlivom živote, keď im rodina prikáže sa vziať. Oni sa však nepoddajú bez boja.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

Kapitola: 1 » Výzva 2 » Rodina nadovšetko 3 » Urodzený rod Blackovcov 4 » Urodzený rod Malfoyovcov 5 » Pochybná spoločnosť 6 » Herečka 7 » Baby Black 8 » Cena povesti 9 » Mráz, teplejšie, horúco...

N/A: Venujem každému, kto má pre moju tvorbu aspoň kúsok pochopenia :D

6. kapitola: Herečka

„Zabudla si mi ukázať ten klobúk,“ skonštatovala Narcissa, keď sa spolu s Abby náhlili ku kočom.

„Och, áno... Potom na izbe... Hej! Pozri, tam je ešte jeden voľný! Poďme ho rýchlo obsadiť, lebo sa mi nechce čakať, kým sa tie blbé koče znova vrátia!“

Obe dievčatá sa rozbehli ku koču, pričom Abigail najprv pohladkala nejaké zviera, ktoré ten koč údajne ťahalo.

„Abigail, okamžite s tým prestaň!“ zasyčala Narcissa. „Koľkokrát ti mám opakovať, že tam nie je žiadny kôň? Čo keby ťa niekto videl, ako sa prihováraš niečomu neexistujúcemu?“

Abigail urazene naskočila do koča. „Aj tak viem, že tam sú,“ zašomrala tak, aby ju Narcissa nepočula.

„Ehm-ehm,“ ozvalo sa zrazu za nimi a ony sa splašene otočili.

„Čo tu chceš, Malfoy?“ Narcissa sa zamračila.

Rodolphus sa cynicky usmial. „Obsadili ste nám koč.“

„Tak z neho čo najrýchlejšie vypadnite,“ dodal Lucius usmievavo.

Abigail nadvihla obočie. „Odkedy je to váš koč?“

Lucius ukázal rukou na niečo, čo bolo napísané z vonkajšej strany. Abigail a Narcissa sa nahli, aby to prečítali.

„WT,“ prečítala Narcissa to, čo bolo vyryté úhľadným písmom do náteru na koči.

„Ty hlupaňa, to je LM, len je to naopak,“ povedal Rodolphus.

„A čo je LM? Cissy, poznáš niekoho takého?“ Abby sa pobavene pozrela na Narcissu.

„To bude tá tretiačka, čo chodí s Meddy do jednej triedy... Ako sa to volá? Lucy Meadowsová?“

Malfoy vyprskol. „Vy ste úplne sprosté?! To znamená Lucius Malfoy!“ Šokovane pokrútil hlavou a dievčatá sa na seba uškrnuli.

„A ako si dospel k názoru, že je to tvoj koč?“ spýtala sa Narcissa nevinne.

„Môj otec,“ začal nahnevane, „je dôležitým pracovníkom ministerstva a vybavil mi koč, aby som nemusel mrznúť na stanici a čakať na ďalší!“

„Hej, Abby, to je celkom fajn nápad... Aj ja poviem oteckovi, nech ma takto rozmaznáva...“

„To už nebude potrebné, lebo ti to bude môcť vybaviť aj tvoj manžel,“ uškrnula sa Abby a svižne zoskočila z koča. Narcissa jej za tú poznámku venovala škaredý pohľad.

„A čo bude s tebou, Blacková? Máme ti podať kolkovanú žiadosť?“ ozval sa Lestrange.

Narcissa sa neochotne zdvihla a pri zoskoku akože zakopla, takže omylom skočila Luciusovi na nohy. Zvraštil tvár od bolesti.

„Prepáč Malfoy, dúfam, že tie čižmy neboli z hadej kože,“ povedala nevinne.

„Boli z dračej, ty krava!“ sykol a bez toho, aby na ňu čo i len pozrel, naskočil do svojho koča a o sekundu na to ho nasledoval aj Lestrange.

„Vieš, čo si myslím?“ spýtala sa Abby, keď si prekrížila ruky na prsiach, aby sa trochu zahriala a koče sa dali do pohybu.

„Hm?“

„Že si celú tú historku vymyslel a ten nápis tam pričaroval vtedy, keď sme sa nepozerali.“

„Ja viem,“ nahnevane odvetila Narcissa. „Ale vieš, čo by spravil... Počula som, že je hlavným prefektom. On by nám vymyslel niečo zvlášť odporné, keby sme mu odporovali... Najradšej by som ho zabila, sviňu jednu namyslenú!“

„Narcissa, Abigail!“ zvolal niekto z koča, ktorý práve prechádzal okolo nich.

„Meddy, ja ťa milujem!“ odovzdane povedala Narcissa, keď ju zbadala, a so šťastným úsmevom sa ona aj Abigail vteperili do koča k Andromede a k Emily.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa Emily, a tak im Abigail všetko porozprávala, lebo Narcissa bola ešte stále veľmi rozčúlená.

„Ja ho zabijem... Ja ho fakt zabijem... Ja mu vykrútim krk...“ opakovala Narcissa ako v tranze.

Keď ešte aj po desiatich minútach chrlila na svojho snúbenca nadávky, Abigail sa jej zvedavo spýtala: „A kedy ho vlastne zabiješ? Pred alebo až po svadobnej noci?“

Narcissa sa odmlčala a prebodla ju vražedným pohľadom.

„Rozmýšľaš alebo chceš zrazu zabiť radšej mňa?“ uškrnula sa Abby.

„Abigail, Meddy a Emily sú ešte malé,“ zaškrípala zubami namiesto odpovede.

Abigail pokrčila plecami. „Veď majú štrnásť, pre Merlina. A aj tak nás nepočúvajú. Tak ako si sa rozhodla?“

Narcissa si nahnevane vzdychla a práve vtedy sa ozvala Andromeda zasneným hlasom: „Myslím, že sme niekde v Škótsku.“

Všetky tri sa na ňu zarazene pozreli. „Čo?“ zvolali jednohlasne.

Andromeda ukázala bledým prstom na večernú oblohu. „Vidíte tú Polárku? Na základe jej postavenia by sme mali byť niekde v Škótsku.“

„Meddy, daj si pohov, škola ešte nezačala,“ zívla Narcissa.

Abigail začala Narcissu klepkať po pleci.

„Čo je?“ oborila sa na ňu.

„Pozri, kto ide za nami!“ zašepkala Abigail a v očiach sa jej ligotali veselé ohníčky.

Narcissa sa neochotne pozrela dozadu. „Veď je to len Mulciber a Dolohov.“ Prevrátila očami.

„Myslím, že sa hádajú,“ oznámila Emily.

„Antonin Dolohov, koľkokrát ti mám vravieť, že prestaň tárať tie nezmysly o koňoch?! Tebe už vážne totálne šibe!“ kričal Mulciber.

Abigail sa prekvapene pozrela na kamarátku. „Ja som ti vravela, že mi nešibe!“

„No tak máte s Dolohovom rovnaké halucinácie, je tam toho...“

Abigail odula spodnú peru a vyklonila sa z koča. „Hej! Dolohov! Aj ty vidíš tie čudné kone?“ nahlas zvolala.

Dolohovova tvár sa razom rozžiarila. „Aj ty?“ nadšene skríkol.

„Áno a... Ááá!“

„Zbláznila si sa? Chceš vypadnúť?“ hrešila ju Narcissa, keď ju strhla späť k sebe na sedadlo.

„Ale vravela som ti to! Celých päť rokov si mi nechcela veriť!“

„Ani teraz ti neverím,“ odsekla Narcissa. „Podľa mňa ste ty aj Dolohov len dosť ťuknutí.“

„Nehovoríte o testraloch?“ ozvala sa Andromeda.

„O čom?“ zvedavo sa spýtala Abigail.

„Testraly,“ vysvetľovala Andromeda, „tvory, ktoré dokážu vidieť len tí, ktorí videli niekoho zomrieť. Hagrid vravel, že ťahajú školské koče.“

Abigail na ňu pozerala s otvorenými ústami. „Už päť rokov sa pokúšam zistiť, čo sú tie mrciny zač...“ Neveriacky pokrútila hlavou a víťazoslávne pozrela na Narcissu.

„Dobre, dobre, nič nehovor,“ povedala rýchlo, aby predbehla Abby. „Ale aj tak si šibnutá,“ uškrnula sa.

„Veľmi dobre viem, akí ste už hladní po tej dlhej ceste Rokfortským expresom, a preto vás nebudem unúvať zbytočnými rečami. Dovoľte mi len vyjadriť moje potešenie, že vás tu všetkých vidím a že ste všetci v poriadku.“ Dumbledore sa na chvíľku odmlčal a nenápadne sa pozrel na slizolinský stôl.

Všetci vedeli, na čo narážal.

Abigail si potichučky pohvizdovala. Jej rodičia boli prví, ktorí začali sympatizovať s lordom Voldemortom. Ale nie poslední. Bolo verejným tajomstvom, že takmer celá siedmacka trieda Slizolinčanov sa k nemu chystá pridať.

Narcissa venovala Abigail prísny pohľad. „Nebuď taká nápadná!“ zašepkala naliehavo.

„Všetci viete, čoho je schopný lord Voldemort,“ pokračoval Dumbledore smutne a vo Veľkej sieni to zašumelo. „Je naozaj dôležité, aby ste sa nikdy nenechali zlákať na jeho stranu.“

Narcissa si všimla, ako Lucius niečo s pobaveným výrazom na tvári zašepkal Bellatrix a obaja sa uškrnuli.

Zamračila sa. „Ty sa k nemu plánuješ pridať?“ spýtala sa bezvýrazným hlasom a pozrela na Abigail.

Abby pokrčila plecami. „Pochybujem. Nezdedila som bratove sadistické chúťky pre vraždenie.“

Narcissa prikývla. „Súhlasím. Bola by to otrava... Ešte by ma chytili a ja by som musela hniť v Azkabane s dementormi,“ odfrkla si.

„Aj v takejto dobe sa však musíme snažiť viesť šťastný a úspešný život a ja som nesmierne rád, že vám dnes môžem oznámiť jednu radostnú novinu,“ povedal Dumbledore a usmial sa.

„Ako ja toho starca nenávidím...“ zavrčala Bellatrix. „Ešte stále mi nevrátil prútik!“

„Dopočul som sa, že sa dvaja študenti tejto školy zasnúbili a v lete budú mať svadbu!“

Veľkou sieňou sa rozľahol šum a jeden cez druhého začali žiaci tipovať, o ktorý párik sa jedná.

„Ktorí dvaja?“ skríkol nejaký Chrabromilčan.

Narcissa zatajila dych a modlila sa, aby bol niekto zasnúbený aj okrem nich.

„Narcissa Blacková a Lucius Malfoy,“ odpovedal Dumbledore a Narcissa si zúfalo chytila hlavu do dlaní, už druhý krát v tento deň. „Bol by som rád, keby sme pozdvihli svoju čašu na ich spoločné manželské šťastie.“

Celá Veľká sieň vybuchla do spontánneho rehotu. Profesorka McGonagallová zacinkala vidličkou o svoju čašu, ale nepodarilo sa jej smejúcich sa žiakov utíšiť.

„Vravela som niečo o tom, ako toho starca nenávidím?“ ozvala sa Bellatrix nevinným hlasom. „Žartovala som!“ vykríkla a začala sa tiež smiať.

„No tak, Cissy, neboj sa, bude to dobré,“ pokúšala sa ju utešiť Andromeda a Abigail ju zatiaľ tľapkala po chrbte.

„Toto nebude nikdy dobré,“ povedala tlmene a pomedzi prsty sa pozrela, čo robí Malfoy. Oproti nej sedel Rodolphus, naľavo od neho Bellatrix a vedľa nej Lucius. Pravdepodobne sa z Dumbledorovho príhovoru tešil podobne ako Narcissa, hlavu mal podopretú lakťami, nahnevane pozeral na Dumbledora a mrmlal si popod nos nejaké nadávky.

Profesori po chvíľke vzdali snahu utíšiť študentov, ktorí sa nahlas medzi sebou rozprávali, chichotali a ukazovali prstom na slizolinský stôl. Dumbledore sa jedine zmohol na „Dobrú chuť!“, a na stoloch sa okamžite objavilo jedlo – momentálne jediná vec, ktorá mohla žiakom zapchať ústa. Doslova.

„Cissy, neber to tak zle,“ povedala Abigail veselo a odpila si z tekvicového džúsu. „Aspoň ťa nebude Malfoy podvádzať, pretože každý bude vedieť, že je ženatý.“

Narcissa musela vynaložiť veľa úsilia na to, aby nehodila svoj tanier kamarátke do tváre. „Po prvé,“ nahnevane zavrčala, „Malfoy ešte nie je ženatý a so mnou ani nikdy nebude! A po druhé... Znamená to, že teraz nemôžem s nikým chodiť ani ja!“ Nahnevane treskla svoju čašu na stôl, až sa z nej vylialo trochu džúsu. „Blbý starý senilný dedo!“

Abigail sa uškrnula. „Stavíme sa?“

„O čo?“

„Ak sa raz vydáš za Malfoya, tak do roka mu porodíš syna a ja budem jeho krstnou.“

Narcissa sa zamračila. „Čo z toho budeš mať?“

„Že nezabiješ Malfoya hneď po svadbe a ak by ste všetci umreli, tak ja zdedím váš majetok,“ uškrnula sa.

„Keďže sa to nikdy nestane, tak dobre. A ak vyhrám ja, tak nafotíš fotky pre ten trápny časopis Sexy bosorák,“ dodala Narcissa s úškrnom.

Abigail sa mykla a zbledla. „Cissy... ale...“

„Nie je to o nič horšie ako manželstvo s Malfoyom,“ odfrkla. „Platí?“

Abigail nakoniec prikývla a na znak dohody si podali ruky.

Narcissa pokrútila hlavou. „Musíš si byť naozaj istá, že sa zoberieme, keď si súhlasila s tými podmienkami.“

„Veď aj som,“ poznamenala Abby s veselým úsmevom. „Zemiaky?“

„Tak čo, Narcissa, aký je tvoj pocit z toho veľkého Dumbledorovho odhalenia?“ spýtala sa jej zrazu Bellatrix s úsmevom.

Narcissa sa podozrievavo zahľadela do vysmiatych čiernych očí svojej sestry. „Aký by mal byť?“

„Nie dobrý.“

„Ani nie je,“ precedila pomedzi zuby.

„A čo s tým mieniš spraviť?“ opýtala sa Bella konverzačným tónom a vyzývavo ukázala na Narcissu vidličkou.

„Zabijem ho,“ chladne odvetila a zúrivo krájala svoj rezeň.

Zaregistrovala, ako ju prepichli oceľovosivé Luciusove oči. „Budem vďačný, ak to urobíš,“ prehodil a tváril sa pritom náramne pobavene. „Po večeri máš šancu.“

„Dobre, Malfoy,“ povedala rýchlejšie, než si to stihla rozmyslieť. „Ber to ako svadobný dar,“ uškrnula sa.

Lucius nahodil pochybovačný výraz. „Veď uvidíme...“

Andromeda nervózne pomykala Narcissu za rukáv. „Čo chceš spraviť?“ spýtala sa vydesene.

„Zabiť ho,“ zašepkala. „A nekmáš ma za habit, stál viac galeónov než ty,“ dodala uštipačne.

„A koho chceš zabiť? Luciusa alebo Dumbledora?“

„Ach, tak pre teba je to už Lucius... Je mi ľúto, Meddy, ale tvojím švagrom nikdy nebude, pretože bude čoskoro mŕtvy,“ vysmievala sa jej Narcissa. „Ale ak mi pomôžeš, tak sa za teba prihovorím u profesorky Burbageovej.“

Andromeda sa začervenala a následne zbledla. „Odkiaľ o tom vieš?“

„Profesorka bola za mnou, či tvoji rodičia vedia o tom, že sa chceš učiť tú blbú muklovinu. Bála sa totiž, že keby o tom nevedeli a ty by si chodila na hodiny, tak by ju zabili. Musíš uznať, že fotrovci sú niekedy trochu temperamentní...“

„Takže preto mi povedala, že jej trieda je tento rok už plná!“ Andromeda nahnevane zaťala päste. Potom sa bojazlivo pozrela na sestru. „A nepovieš to Bellatrix?“

„Nie. Ale musíš mi pomôcť.“

„Ako?“

„Keď budeme odchádzať zo siene, budem sa tváriť, že sa chcem ísť porozprávať a prípadne sa pozabíjať s Dumbledorom,“ šepkala Narcissa. „Ty ma však lepiacim kúzlom pripevníš k podlahe a nedovolíš mi odísť za žiadnu cenu, jasné?“

Andromeda prikývla.

„Dobre. A daj do toho trochu emócií. Tak potom to nezbabri.“ Pohrozila jej ukazovákom a vrátila sa k svojej diétnej večeri. Musela ešte vymyslieť nejaký skvelý plán, ako donútiť Malfoya odvolať tú svadbu...

Keď Dumbledore zaželal všetkým dobrú noc a sladké sny, Narcissa vedela, že Malfoy nevynechá príležitosť ponížiť ju.

„No tak čo, Blacková? Ideš ho zabiť alebo si pustila do gatí?“ zvolal na ňu a celý slizolinský stôl sa zasmial.

Povýšenecky sa na neho zahľadela. „Idem, ty starý chlípnik,“ odsekla a otočila sa, pričom ešte venovala Andromede veľavýznamný pohľad.

„Nie, Cissy, nechoď za ním! Prosím!“ skríkla Andromeda.

Narcissa sa dramaticky otočila. „Nie, Meddy. Niekto musí chrániť česť rodiny.“

Lucius si odfrkol. „No tak bež a vybav si to s ním, lebo ti za chvíľu utečie,“ poznamenal ironicky. Dumbledore skutočne vstával a spolu s učiteľským zborom chcel opustiť Veľkú sieň.

Andromeda sa nadýchla a povedala: „V tom prípade ťa nepustím. Radšej budem mať sestru ako rodinnú hrdosť. Lepus Maximus!“

Narcissa sa prekvapene pozrela na svoje topánky, ktoré sa prilepili k podlahe. „To boli nové čižmy, ty hlupaňa! Ako sa opovažuješ...?“

„Je to pre tvoje dobro, Cissy.“

„Pusť ma! Aké je protizaklínadlo?“

Andromeda odmietavo pokrútila hlavou. „Nepoviem. Nesmieš za ním ísť.“

Narcissa sa veľavýznamne pozrela na Luciusa, ktorý sa oprel o stôl a so záujmom sledoval scénku. „Vedel som to,“ uškrnul sa.

Nazbierala všetok svoj herecký talent a venovala Andromede najvražednejší pohľad. „Okamžite... ma... pusť!“ povedala vyrovnaným, chladným hlasom.

Meddy si zmätene začala hrýzť spodnú peru. Teraz to Narcissa ešte hrala alebo to myslela vážne?

„Nepočula si?! ODČARUJ MA!“

Andromeda okamžite mávla prútikom a zamrmlala protikliatbu. Narcissa sa na okamih zarazila.

„Tak, Blacková, už môžeš ísť za tým dedom,“ poznamenal Lucius.

Obzrela sa. „Och, to nie, už odchádza!“ sklamane povedala, ale v duchu sa radovala ako dieťa na Vianoce. „To je smola!“

Lucius sa bez slova pozeral, ako mizol Dumbledorov plášť vo dverách. „Mala si šťastie,“ zavrčal. „Ideme,“ povedal a celý hlúčik slizolinských prvákov ho ako prefekta nasledoval. Hneď za nimi odišli aj ostatní Slizolinčania, až pri stole ostali len Narcissa, Abigail, Andromeda a Emily.

Narcissa si okamžite zúrivo premerala svoju sestru. „Neuniklo ti náhodou niečo?“ spýtala sa chladne a Meddy sa ospravedlňujúco usmiala.

„To nevadí, Cissy. Možno Dumbledora zabije raz moje krstňa,“ veselo poznamenala Abigail a potľapkala kamarátku po pleci. Keď však uvidela sprisahanecký pohľad, ktorý si vymenili sestry Blackové, nadšene tleskla rukami a rozžiarenými očami pozrela na Cissy. „Aha! Vedela som, že to bolo nacvičené, spontánne by si taký dialóg nikdy nepredviedla!“

Narcissa prekvapene zažmurkala. „Abby... Ešte stále sa môžem stať tento večer vrahom...“

[ » na začiatok « ]