Kapitola:
Pridaná: 2.3.2007, 19:54:09
Čítaná: 6188×
Hodnotenie: (počet hlasov: 24)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Fleur Delacour
Stručný dej: Nedokončená viackapitolovka o živote Fleur. O tom, čo ste možno nevedeli...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1

Bol pekný letný podvečer a slnko pomaly zapadalo. Vlastne nie pre každého to bolo pekné. V jednom krásnom, červenom dome s terasou vo svojej izbe na posteli plakala 11-ročná čarodejnica menom Fleur Delacour. Mala dlhé plavé vlasy a modro-zelené oči. Skoro vždy sa smiala, okrem dneška. Mama jej zaklopala na dvere izby: ,,No tak otvor zlatko...“ ,ale ona ju ignorovala. Nechcela nikoho počúvať, a chcela byť sama. Pozajtra malo byť 1.septembra a ona ešte stále nedostala list zo školy. Dnes ráno sa zobudila s pocitom šťastia, že o dva dni už bude v Baubaxtonse a namiesto toho teraz plače. Zrazu počula ako jej na okno čosi klope. Bola to poštová sova. Mala krásne zlatisté perie a v zobáku obálku. Fleur išla k oknu, otvorila ho a sova vletela dnu. Pristála na stole a ona jej odviazala modrú, zapečatenú obálku z nohy. Otvorila ju a našla v nej svetlo- ružový list. Nemohla byť šťastnejšia..... Bola to pošta z Baubaxtonsu.

Na druhý deň sa zobudila skoro ráno. Zbehla dolu po schodoch do kuchyne. Jej mama tam už bola. Bola to vysoká štíhla žena a mala tiež plavé vlasy, ale na rozdiel od dcéry krátke. Volala sa Franciss. ,,Dobré ráno zlatko...ako si sa vyspala?“ pýtala sa jej. ,,Celkom dobre...a... kedy pôjdeme na nákupy? Ešte mi toho treba veľa. Zošity ,učebnice, nejaké oblečenie a...“ ,,Len pokojne. Máme na to predsa celý deň.“ usmiala sa na ňu mama. ,,Najprv musíš niečo zjesť.“ pokračovala. ,,Ale ja nie som hladná...“ Keď však videla mamin ustarostený pohľad povedala: ,,No tak dobre...“

O dve hodiny už boli na Striebornom námestí. Tak sa volalo to miesto, na ktorom nakupovali všetky čarodejnícke veci do školy a aj mimo nej žiaci z Baubaxtonsu. Preto sa volalo strieborné, lebo na chodníkoch boli strieborné dlaždičky. Samozrejme boli začarované tak aby ich nemohol niekto ukradnúť. V strede námestia bola veľká fontána, ktorá vypúšťala rôznofarebné prúdy vody. Väčšinou okolo nej bolo plno detí. Fleur so svojou mamou išla najprv kúpiť habit. Samozrejme nie normálny habit, ale z tenkého svetlo-modrého hodvábu. Vošli do obchodu, ktorý bol vyzdobený všelijakými návrhmi habitov od krátkych sukní po dlhé, od dlhých nohavíc po krátke, od svetlo-modrej farby po čiernu. Mali tam aj biele a svetlo-ružové blúzky. Zo stropu visel krásny luster a po celom obchode boli rozostavené zrkadlá... Fleur sa obzerala po obchode, keď zrazu zbadala stáť pri jednom zo zrkadiel svoju najlepšiu kamarátku.

Volala sa Lousiana Dulcinée. Mala krásne čierne, ktoré sa jej leskli vlasy. Poznali sa už od škôlky aj keď sa skamarátili až neskôr. Keď ju Fleur zbadala ihneď sa rozbehla k nej a objala ju. ,,Ahoj Lous, ako sa máš? Čo máš nové?“ spýtala sa. ,,Ahoj. No mám sa celkom dobre až na to, že ma prijali do Baubaxtonsu. Chcela som ísť do Rokfortu, ale čo už...“ odpovedala jej. ,,Takže aj ty ideš do Baubaxtonsu? Aj ja...no to je super. A prečo si taká smutná, veď tam bude sranda.“ ,,No možno pre teba, ale ja nemám rada tie nafintené baby a všetky veci okolo toho, ale keď tam budeš ty tak to bude oveľa lepšie.“ usmiala sa na ňu Lousiana. O niečo neskôr si už obidve dievčatá skúšali nové habity. ,,Čo povieš Lous, ktorú si mám vybrať?“ spýtala sa Fleur a pritom držala v pravej ruke krátku svetlomodrú sukňu a v ľavej dlhú trochu tmavšiu. ,,Lous?“ spýtala sa znova, lebo kamarátka ju nepočúvala iba hľadela do blba. Zrazu sa Lous ozvala: ,,Pozri sa na toho chalana čo stojí pred obchodom...,,Ja tu riešim dôležité rozhodnutie a teba zaujíma nejaký chalan?“,, Ale no tak Fleur, nie je všetko iba o škole a oblečení, treba sa trochu aj zabávať.“ ,,No tak to je veľká zábava: čumíš na jedného chalana a vôbec ma nevnímaš!“ ,,Dobre, ako chceš ja som ti chcela porozprávať čo sa stalo keď sme sa stretli, ale keď chceš vedieť názor len na tú sukňu, tak......,, Dobre, dobre, tak už rozprávaj.“ povedala natešená Fleur. Lous presne vedela, že to zaberie a že sa už Fleur nebude hnevať.

_____________________________________________________________

Odkaz autorky: No takže toto bol len taký pokus ako to dopadne a chcela by som vedieť či sa vám to pozdáva a či mám pokračovať,lebo vôbec nemám premyslené ako to pôjde ďalej...Takže mi kľudne napíšte aj,že to bolo hrozné,aspoň budem vedieť,že už nemám nič vymýšľať...:)

[ » na začiatok « ]