Kapitola:
Pridaná: 14.6.2008, 11:56:56
Čítaná: 4379×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Natália
Stručný dej: Natália mala strašidelný sen. Čo znamenal, a či vlastne vôbec niečo znamenal a tiež to, čo Natáliu čaká na škole sa dozviete v tejto poviedke (nedokončená)...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

Slnko už príjemne hrialo a Natália kráčala na zastávku po brezovom chodníku zaliatom slnečnými lúčmi. Do školy sa jej vôbec nechcelo ísť, mala pocit zbytočnosti, ovládal ju pesimizmus. V hlave jej vírili myšlienky a neustále sa jej vybavoval sen, ktorý sa jej už teraz zdal nepodstatný a zo všetkých síl sa snažila myslieť na niečo normálnejšie.

„Nata?“ začula svoje meno a rýchlo sa otočila. Nikto tam nebol.

„To sa mi asi len zdalo“ pomyslela si a kráčala ďalej.

„Natália!“ znova niekto kričal, teraz už hlasnejšie. Dievča sa strhlo, či niekoho nezazrie, no zase tam nikto nebol. Poobzerala sa dookola. Nič. Nevedela, čo si má myslieť. Bola si istá, že teraz sa jej to určite nezdalo.

Pridala do kroku, aby včas prišla na zastávku. Stáli tam nejaké indivíduá v rifliach spustených až kdesi po kolená, v rukách im dymili cigarety a tvárili sa snáď najdôležitejšie na svete. Snažila sa nevšímať si tie pohľady plné opovrhnutia, nadriadenosti a namyslenosti, ktoré sa valili na ňu zo všetkých strán.

Prišiel autobus, nastúpila doň a schúlila sa na sedadlo v prednej časti. Dozadu sa knísavými pohybmi pomaly premiestnil celý fajčiarsky klub a Natália si pomyslela, že keby šli všetci naraz, autobus by sa asi prevrátil. Nasledovné nepochopiteľné výbuchy smiechu a vulgárny spôsob ich komunikácie ju prinútil strčiť si do uší slúchadlá z MP3 prehrávača a počúvať niečo kultivovanejšie.

Autobus zastal a Natália pri vystupovaní z tohto zverinca cítila vražedné pohľady na svojom chrbte. Mala chuť vrátiť im to, no nestihla to a nechcela sa ani znížiť na ich primitívnu úroveň.

Kľučkujúc pomedzi ľudí pomaly kráčala do školy. Teplý vzduch jej zastieral myseľ a preto cítila, akoby niečo zabudla, aj keď si nevedela spomenúť, čo by to tak mohlo byť. Nič nevnímala, videla len ľudí ponáhľajúcich sa do práce či do školy. Len na konci rovnej ulice videla človeka, ktorý sa neponáhľal rovnako, ako ona. Niečo ju nútilo pozerať sa na neho. Bol to vysoký chlapec s vyšportovanou postavou, mal krátke blond vlasy a slnko sa mu lesklo v okuliaroch. Jeho neprítomný pohľad naznačoval, že taktiež o niečom premýšľa.

Keď už prechádzal popri nej, rýchlo sklopila zrak a prinútila sa neobzerať.

Cítila sa akoby videla výjav z nejakého sna.

„Tak keď si to spojím s tými hlasmi, začínam pochybovať o svojom zdravom rozume“ pomyslela si Natália a letmo sa usmiala.

Akákoľvek podobnosť s reálnymi postavami je čisto náhodná!!!

[ » na začiatok « ]